Ján Stacho: Básnik s medom na jazyku

Ján Stacho bol vedúcou osobnosťou trnavskej skupiny. Pochádzal z Trnavy a vyštudoval za lekára. Tejto praxi sa venoval len málo, viac sa orientoval na literatúru. Pracoval v rôznych redakciách a určitý čas bol kultúrnym veľvyslancom Československej Republiky v Indii. V roku 1975 mal ťažkú autohaváriu, po ktorej odišiel do dôchodku a zomrel v roku 1995.

Trnava, rodisko Jána Stacha

Literárna tvorba Jána Stacha

V období vydania knihy Čokoládová rozprávka bol Ján Stacho akýmsi duchovným vodcom skupiny konkretistov, pre ktorých literárnu tvorbu zohrávalo najdôležitejšiu úlohu zmyslové vnímanie skutočnosti a pôsobenie na citovú sféru čitateľa. Ako základný výrazový prostriedok sa používala metafora, ktorej prehnanosť vyvolávala nezrozumiteľnosť poézie a chápali ju predovšetkým intelektuáli.

I keď bol predstaviteľom moderných prúdov v slovenskej literatúre, jeho zbierka Svadobná cesta naznačuje, že neodmietal tradície, čo naznačuje báseň Soľ do zmyslov. Báseň Melón patrí medzi zrozumiteľnejšie básne. Cez vzklíčenie semena hovorí o zrode človeka a jeho bytí.

Vo väčšine básní využíval voľný verš, no niektoré básne sú písané aj cez viazaný verš. V básni S medom na jazyku a Mama, ktorá je sonetom matke, tie najtypickejšie princípy nachádzame v zbierke Dvojramenné čisté telo, Apokrypty. Využíva tu metaforu a stachovskú symboliku: voda, oheň, prach.

Zbierka Z prežitého dňa obsahuje básne Jar a Na oslavu palice. Obe sa viažu k obdobiu po autohavárii, kedy sa zmenil jeho pohľad na svet, ale aj na hierarchiu hodnôt v ľudskom živote. Básnik už v použitom názve Jar predznačuje akési prebúdzanie. I on stál na hranici života a smrti a jar znamená prebudenie, a jemu sa dostalo to, že zostal medzi živými. Obrazy smrti sú tu výrazy čierny vták, čierny pavúk. V závere básne si uvedomuje hodnotu života.

V básni Povinnosť vysoko hodnotí ľudský cit a uvedomuje si, že i keď s utrpením, ale predsa bude žiť a uvedomuje si to, že ho potrebujú jeho najbližší. V básni Na oslavu palice básnik si uvedomuje svojho fyzického stavu ale rezonuje tu jeho psychika, že utrpeniu sa nevzdáva. Z tejto zbierky je zaujímavá otázka, ktorá je v básni Zavše sa pýtam: a je to otázka čo so zvyškom života.

Ján Stacho a umelecký prednes

Český herec Miloš Kopecký kedysi povedal, že herec je ako na tanečnej slečna, ktorá čaká na vyzvanie do tanca. V umeleckom prednese sú v tejto pozícii texty, ktoré si recitátor vyberá na svoje vystúpenia. Recitátor sa pohybuje v obrovskom priestore slobody až do chvíle, kým sa pre jeden z textov nerozhodne. Od tej chvíle sa k jeho slobode pripája ďalší atribút - zodpovednosť (za partnerku aj tanec, ktorý s ňou vedie).

Každý vzťah potrebuje dva subjekty a najlepšie funguje vtedy, keď sú obidva v harmonickej aktivite a jednote. Autor ako prvý subjekt tohto vzťahu odovzdal textu svoju dušu, pre jeho obsah vytvoril formu, vypustil slová do sveta ako Janko Kráľ svoju Pieseň bez mena; svoje dielo zavŕšil, dokončil, urobil, čo mohol a vedel. Text je tak darom, ktorý sa k recitátorovi dostal náhodou, venovaním či hľadaním i dožadovaním. K darom sa každý správa inak, záleží tiež, od koho a v akej chvíli či okolnostiach dar prijímame, ako sme naň pripravení.

Zamyslieť sa treba, ak recitátor nevníma text ako dielo, ktoré niekto prácne vytvoril, ale ako surovinový materiál, s ktorým si môže robiť, čo chce. Nechce ho teda skúmať, stačí mu ho len používať. Proces poznávania je zdĺhavý a namáhavý, efektná manipulácia príťažlivá, rýchla a dáva pocit originálnosti. V modernom umení sa deje všeličo, tvorba nepozná hranice ani zábrany. Etika je veda i súbor pravidiel, ktoré zdanlivo obmedzujú estetiku a umeleckú tvorbu, a preto sa nám zdá, že ich netreba rešpektovať.

Prednesy počúvam sústredene viac ako štyridsať rokov a v pamäti mi zostali tie, ktoré mi odovzdali text tak, aby som ho pochopila na prvé počutie a žasla nad jeho obsahom. Dnes sa stretávam s cieľom viacerých recitátorov prezentovať a riešiť problémy vlastného sveta a k nim si hľadať autorov alebo vyberať texty, prepájať ich, aby vzniklo čosi ako osobná, ba osobnostná výpoveď.

Prednesy spred desaťročí vychádzali z dôslednej obsahovej interpretácie, snahy uchopiť aj formu umeleckého textu a následne hľadali recitátorský výraz prostriedkami (dôraz, melódia, tempo, pauza) opretými o predstavivosť a reflexie spojenými s týmto textom. Takto vznikala významová a po nej výrazová interpretácia, takto vznikalo harmonické spojenie recitátora s textom, recitátora s autorom. Recitátor je tvorca, ale aj interpret (básnika či prozaika), umelecký prednes je tvorivé interpretačné umenie.

Interpret má kráčať cestou výkladu diela, ktoré si vybral, a hľadať spôsoby, ako ho verejnosti čo najlepšie priblížiť. Literárny text bez recitátora umelecky existuje a interpreta ani nepotrebuje; existencia recitátora bez literárneho textu je však otázna. Recitátor môže autora nebývalo oživiť, vdýchnuť textu nielen nový, ale aj výrazovo bohatý život. Môže ho však aj deformovať či postaviť do súvislostí, ktoré text znevažujú, alebo autorovi nemusia vyhovovať. Recitátor by tak mal myslieť nielen na svoju prezentáciu, ale aj na zodpovednosť za text a na autora, ktorého slová a myšlienky používa.

Za metodickú ukážku k tejto úvahe a inšpiráciu pre pokročilých recitátorov vyberám tvorbu básnika Jána Stacha (1936 - 1995). Je to náročný autor na prednes, no osobitne provokujúci predstavivosť recitátora prostredníctvom všetkých zmyslov, schopnosť vidieť archetypálne obrazy v bizarných vzťahoch. Jeho verše obrazy neukončujú, ale naopak trhajú ich, lámu v nečakaných momentoch, poézia sa tak nesie v nemožnosti uchopiť realitu prehľadne a pokojne, ale skôr v kúskoch, napätí a dynamike až výkrikoch. Verše tvoria v obrazoch nové, nečakané významy, prepojenia i asociácie, miestami nevydržateľné očakávanie. Tak vzniká permanentné prirodzené napätie, obrazové feérie a prekvapenia.

Stachova poézia nabitá výbušnou energiou, premenlivou obraznosťou, s ňou spojenou komplikovanou metaforickosťou, okrem zmyslovosti naplnená aj zmyselnosťou a sexuálnosťou očakáva v prednese plne odovzdaného recitátora nielen v predstave, ale aj emocionálnosti. Ján Stacho prežil výstredné, exaltované chvíle života aj v inej než európskej kultúre a tiež nečakaný zlom v podobe telesnej nemohúcnosti po tragickej nehode, čo poznamenalo jeho tvorbu.

Pri náročných textoch má recitátor vychádzať, ako vždy, z vlastných pocitov, predstáv a skúmania, ale zároveň je vhodné vyhľadať si a prečítať interpretácie či kritiky odborníkov a literárnych vedcov. Tvorbu tohto náročného básnika skúmalo a skúma viacero osobností, medzi inými aj literárna vedkyňa Andrea Bokníková, ktorá sa s prednesom jeho básne Slučka nad zemou zúčastnila ako stredoškoláčka na súťaži Hviezdoslavov Kubín. Výrazný literárny kritik a historik Valér Mikula upozorňuje na komplikovanosť Stachovej poézie, náročné vnímanie a očakáva od čitateľa asi to, čo by mal pre poslucháča urobiť aj recitátor: zviditeľniť „málo viditeľné“, dotiahnuť „kontúry“, vylúčiť „akcidentálne“ (náhodné) a spresniť a spevniť „nosné prvky štruktúry“.

Jána Stacha som na túto príležitosť vybrala nielen ako autora, ale aj básnika - prekladateľa. Venoval sa mnohým autorom z viacerých jazykov a spolu s nimi rástol. Vďaka jeho prekladom z francúzštiny máme šancu zoznámiť sa s málo známymi básnikmi romantizmu u nás (piesňové texty Pierra Jeana Bérangera, surrealistické a historické vízie vo veršoch v próze Aloysia Bertranda: Gašpar noci), s poľským magickým, humoristicko-sarkastickým Konstantym Ildefonsom Galczynskym, ale aj so starovekou (sumerskou) či exotickou (africkou) poéziou. Texty zväčša dodnes nerecitované, alebo len veľmi ojedinele. Aj preto môže byť tento básnik, ktorého nájdete v antikvariátoch a knižniciach, výzvou ak aj nie na prednes, tak aspoň na dobrodružný prieskum náročnej poézie.

Použitá literatúra:

• BERTRAND, Aloysius: Gašpar noci. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1967. Prel. ČAJKOVÁ, Jaroslava: Recitátor a tvorba. In Zápisník 46. Hviezdoslavovho Kubína.
• HAMADA, Milan: Básnická transcendencia.
• HEVIER, Daniel: Prípad Stacho. Týždeň, 25. 4.
• MIKULA, Valér: Hľadanie systému obraznosti. Bratislava: Smena, 1987.
• STACHO, Ján: Marion.
• STACHO, Ján: Preklady. Knižná revue 2018/10. Ilustračné foto.

Prehľad tvorby Jána Stacha

Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad niektorých významných diel Jána Stacha:

tags: #jan #stacho #s #medom #na #jazyku

Populárne príspevky:

• Ako si vybrať záhradný gril na drevené uhlie
• Pestovanie sadeníc granátového jablka krok za krokom
• Skúsenosti s odsávačkou Medela
• Kompletný sprievodca francúzskymi oknami
• Skladanie krabíc na pizzu v Brezne: Pracovná príležitosť