Janko a zázračná fazuľa: Klasická rozprávka o odvahe a šťastí
Rozprávky sú prozaické diela, ktoré sú zväčša určené pre deti. Sú súčasťou žánru fantasy, keďže sa tam nachádzajú prvky nadprirodzena alebo mágie. Medzi známe rozprávky patrí aj príbeh o Jankovi a zázračnej fazuli.
V ďalekej krajine, na kraji dediny, žila chudobná rodina. Otec postavil neveľkú chalúpku a obrábal role. Jedného dňa sa otec nevrátil z lesa, kde pracoval ako drevorubač.
Po otcovej smrti sa do chalúpky vkradla bieda. Často nemali čo jesť. Mlieko Krasule, jedinej kravy, čo mali, zachránilo Janka a jeho matku pred smrťou hladom. Na Jankove šaty pribúdali stále nové záplaty.
Jack a fazuľka - SK
Jedného dňa Jankova matka zúfalým hlasom povedala: „Musíme predať kravu! Ráno pôjdeš na jarmok a skúsiš ju predať. Pousiluj sa za ňu priniesť čo najviac peňazí.
Na druhý deň Janko obriadil kravu, matka nadojila posledný hrniec mlieka a rozlúčila sa s milovanou Krasuľou. Janko vyleštil zvonček na Krasulinom krku, okolo rohov jej priviazal šnúru a zaviedol ju na jarmok. Dlho kráčali vo veľkej horúčave po piesčitej ceste. Slnkom vyhriaty piesok pálil bosé Jankove nohy.
Pri mestskej bráne stretol čudného starca. Veľká snehobiela brada sa ligotala na červených starcových šatách. „Kúpim si od teba kravu,“ povedal starec Jankovi. „Nemám peniaze, ale môžem ti dať tieto čarovné fazuľky.
Janko sa so strachom vracal domov. Prišiel o kravu a v rukách má len niekoľko fazuliek. Čo povie na to mama? Keď ho matka uvidela, už z diaľky tušila nešťastie. „Namojveru, to je začarovaná fazuľa!“ rozčúlená ju vyhodila pred dom.
Hladný Janko dlho nemohol zaspať. Ráno ho prebudil hlasný spev vtáčika, zatvoreného v klietke. Bol neobyčajne vzrušený. Za oknom rástla fazuľa. Bola obrovská, veľká ako strom, po ktorom možno liezť do neba.
Janko dlho nerozmýšľal, vyskočil z postele a bosý začal liezť po konároch fazule. Odrazu uvidel pred sebou mraky a medzi nimi sa črtali múry nádherného zámku. Obrovské bašty, štíhle veže a brána s mrežou - bol to celkom neznámy rozprávkový svet.
Janko si s údivom všimol, že sa vôbec nebojí, že môže zoskočiť z fazule a bežať po ceste vedúcej do zámku. Keď sa dostal k ťažkej bráne, uvidel starca, ktorý mu dal čarovné fazuľky. Okolo neho žiarili zvláštne svetielka, ktoré mu dodávali ešte tajomnejší výzor. V jeho prítomnosti sa Janko cítil istejší a potlačil obrovskú bránu.
Ocitol sa pred ťažkým závesom, spoza ktorého bolo počuť čudné zvuky. Janko odtiahol záves a uvidel miestnosť, v ktorej pri bohato naloženom stole sedel strašný obor a napchával sa stále ďalšími kusmi mäsa. Celý stôl pred obrom bol preplnený pokladmi. Odrazu Janko zbadal hneď pred sebou sliepku. Obor však stále hodoval a rukou rozhŕňal hŕbu zlatých peňazí.
Napokon, opojený vínom a unavený obžerstvom, zaspal pri stole. A zase sa objavil starec. Janko pocítil prílev síl a odvahy: „Vyleziem na stôl a vezmem si aspoň jedno vrecko zlata,“ pomyslel si Janko a starec súhlasne kývol hlavou. Janko na prstoch vyliezol na stôl a schytil veľké vrece plné zlata. Bolo neobyčajne ľahké.
Keď Janko videl, že obor si položil hlavu medzi misy a chrápe, pozorne sa poobzeral po miestnosti. Čo si ešte vziať? Sliepka znášajúca zlaté vajíčka sama zoskočila zo stola a rozbehla sa k Jankovi. „Vezmi si ma,“ zakotkodákala hlasom, ktorému sa nedalo odolať a už sedela pod Jankovou pazuchou. „Zlatá harfa,“ povedal Janko. „Aj tú si musím vziať.
Janko obložený pokladmi ticho odchádzal z izby. Len čo však prebehol cez bránu zámku, začul hlasný rev uháňajúceho obra. Obor ho už takmer držal, keď sa zase objavil starec. Čarovnou palicou zadržal obra. Janko dobehol ku konáru fazule.
Obor neznášal porážku, naďalej naháňal Janka, lebo chcel získať stratené poklady. Janko sa spúšťal čoraz rýchlejšie. V ušiach mu svišťal vietor, všetko okolo neho sa vírilo a obor už bol na dosah ruky.
Keď sa Janko blížil k zemi, začal kričať na mamu: „Mama, mama, podaj mi sekeru! Čarovná sliepka sama pristála na zemi. Zlatá harfa sa div nerozbila, keď ju Janko vypustil z rúk. Chytil ju starec, ktorý sa zjavil pri matke.
Janko schytil veľkú sekeru a rúbal ňou fazuľový peň. Často pomáhal otcovi v lese, preto sa ňou vedel výborne oháňať. obrovská fazuľa sa dala ľahko vyrúbať. Obor bol ešte vysoko, keď vyťatá fazuľa s rachotom dopadla na zem pri rybníku. Obor zmizol v hlbokej vode.
Matka s obdivom pozorovala Jankovu námahu. Ešte dlho sa díval na rybník, či sa z neho nevynorí obor a nevezme mu poklady. Voda však bola pokojná a Janko si konečne s úľavou vydýchol. Obrovská fazuľa, zaberajúca priestranstvo od domu až po rybník, pomaly zmizla.
Teraz sa konečne Janko pozrel na mamu. Veľmi sa tešila synovi „z oblakov“. Tešila sa aj pokladom, ktoré tak nečakane prišli s Jankom z fazule. Od tých čias im sladká hudba vypĺňala čas. Sliepka sa pyšne prechádzala po novom, obyčajnom dvore a prirodzene, znášala zlaté vajíčka. Všetci rýchlo zabudli na strašného obra z tajomnej krajiny a žili v dostatku a pokoji.
Jack a zázračná fazuľa (anglicky Jack and the Beanstalk) je anglická rozprávka z pera britského spisovateľa Josepha Jacobsa. Nie je to však jeho originálne dielo, ale Jacobs ho prebral od spisovateľov Benjamina Tabarta a Henryho Cola. Dokonca sa predpokladá, že uvedení spisovatelia našli inšpiráciu v starovekom príbehu o chlapcovi, ktorý ukradol mocnému obrovi poklad. Jacobsova verzia je však najpopulárnejšia a dodnes vychádza práve jeho vezia.
O tejto rozprávke sa vedú spory a to z hľadiska morálky, keďže Jack prišiel k majetku krádežou, čo môže navodiť dojem, že krádež je správna. Prvotný autor Tabart však v rozprávke uvádza, že obor ukradol majetok Jackovmu otcovi, teda Jackovi obrov poklad patrí. Jack sa dozvie o svojom majetku od víly. Okrem toho obor je zlý a terorizuje obyvateľstvo.
Jack bol chudobný chlapec. Mal len matku, otec zomrel už dávno. Bol to dobrosrdečný chlapec, ktorý pomáhal matke ako sa len dalo. Prišiel však ťažký rok. Bolo veľké sucho a neúroda. Aby nezomreli od hladu, Jack sa rozhodol predať ich kravu, aby mali peniaze na jedlo.
Po ceste na jarmok stretne čudného starčeka. Jack mu prezradil, že ide predať kravu. Starček mu dal hádanku - ako by rozdelil päť bôbov. Jack pohotovo odpovedal, že dva do ľavej ruky, dva do pravej a jeden do úst. Starček sa začudoval na jeho umom a dal mu päť bôbov výmenou za kravu. Jack najprv odmietol, no starček ho presvedčil, že ide o čarovné bôby. Dohodli sa, že Jack mu nechá kravu a on fazuľu vyskúša, ak nebude mať čarovné schopnosti tak mu fazuľu vráti a starček mu vráti kravu.
Keď sa vrátil domov ukázal matke čarovné fazule. Matka sa veľmi nahnevala a vyhodila fazule von oknom. Jack sa smutný pobral spať. Keď sa zobudil uvidel, že pred oknom mu narástol akýsi čudný strom. Otvoril okno a začal liezť po obrovskej stonke fazule až na oblohu. Na konci stonky sa ukázala cesta, na ktorú Jack vykročil. Chvíľu šiel po ceste až natrafil na obrovský dom. Pobral sa k nemu, keď sa mu do cesty postavila víla, ktorá ho varovala, že obor je zlý ľudožrút. On na to nedbal a pobral sa k domu, kde na prahu stála žena. Tá ho tiež varovala pred zlým obrom. Domov sa však vrátil zlý obor a tak obrova žena skryla Jacka v peci.
Ráno, keď obor ešte spal Jack vyšiel z pece, vzal mešec zlata, ktorý bol na stole a utekal domov. Jackova matka neverila vlastným očiam, keď uvidela toľko zlata. Dlhšie z tých peňazí žili, ale peniaze sa začali míňať. Jack sa rozhodol, že zas pôjde k obrovi. Žena ho nespoznala a pustila ho dnu tak ako predtým. Tentokrát obor doniesol sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia a rozkázal jej, aby zniesla zlaté vajce. Jack sa znova zavrel do pece a čakal kým obor zaspí. Vyšiel z pece, schmatol zlatú sliepku a utekal s ňou domov. No sliepka začala hlasno kotkodákať, až zobudila obra. Jack doma ukázal zlatú sliepku a znova mali všetkého na dostač, až tak, že Jack dosť pribral.
Znova zatúžil po tajomnom svete a tak znova vyliezol po fazuli. Tentokrát však ženu neoslovil, ale schoval sa za kríky. Čakal kým žena odíde a vkĺzol do kuchyne. Do pece sa však nezmestil a tak sa schoval do medeného kotla. Keď prišiel obor, tak začal cítiť človečinu. So ženou sa pozreli do pece, ale nikto tam nebol. Obor prikázal žene, aby mu priniesla zlatú harfu. Harfa hneď začala sama od seba hrať. Obor zaspal a Jack rýchlo vyšiel z medeného kotla, schmatol harfu a utekal s ňou domov. Obor sa však zobudil a utekal za Jackom. Jack začal rýchlo liezť dole, ale videl, že aj obor schádza dole stonkou. Volal na matku, aby priniesla sekeru. Jack rýchlo zliezol dole, vzal sekeru a zoťal čarovnú stonku. Obor sa zrútil na zem a zahynul. Z Jacka sa stal bohatý muž.
Postavy:
- Jack: Veľmi odvážny a múdry chlapec.
- Jackova matka: Nedôveruje Jackovi.
- Obor: Krutý ľudožrút.
- Obrova žena: Láskavá.
Rozprávanie je v 3. osobe. Rozprávka je vydávaná len v zbierkach, najmä v zbierkach anglických rozprávok.
tags: #janko #a #zazracna #fazula #autor
