Koreňová zelenina: Poklad pod zemou

Mnoho druhov zeleniny nájdeme v rôznych kategóriách. Je to preto, že vedci ich rozdeľujú na základe biologických parametrov, pestovatelia podľa spôsobu pestovania, kuchári a výživoví poradcovia podľa spracovania do jedál. Medzi základné kategórie patrí aj koreňová zelenina, ktorá vyčnieva spomedzi ostatných druhov. Prečo? Má celkom veľa výhod, čo sa týka pestovania, ale aj skladovania a spracovania. Jej prínos vieme oceniť počas celého roka, ale vynikne najmä na jeseň a počas zimy.

Koreňová zelenina je bežne dostupná na trhu a predstavuje významnú zložku našej potravy. Slúži ako prírodné skladisko zásobných látok, preto patrí medzi najprístupnejšie zdroje energie pre značnú časť svetovej populácie.

To, čo nazývame koreňová zelenina, sú jedlé podzemné časti rastlín (koreň, modifikovaná stopka). Rastliny si v nich hromadia sacharidy (vrátane cukrov a škrobu) a ďalšie živiny.

Aké druhy zeleniny existujú?

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí.

Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.

Základnými kategóriami sú:

• Listové zeleniny (kel, šalát, špenát, kapusta)
• Hlúbové zeleniny (karfiol, brokolica, kaleráb)
• Plodové (uhorka, paradajka, paprika, melón vodový, tekvica, baklažán)
• Cibuľové (cibuľa, cesnak, pažítka, pór)
• Koreňové zeleniny (mrkva, petržlen, chren, cvikla, reďkovka)
• Strukoviny (hrach, fazuľa, sója).

Spomedzi týchto druhov vyčnieva koreňová zelenina.

Medzi nimi sa nachádza okrem iných, mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka. Vzhľadom na vysoké množstvo éterických olejov, cibuľová zelenina vyzdvihuje chuť jedla. Charakteristickou vlastnosťou zeleniny sú početné vrstvy šupiek.

K listovej zelenine patrí mnoho rastlín a rôznych čeľadí. Sú to napr. šalát, špenát, šťaveľ, čakanka, a dokonca aj petržlenová vňať. Zelenina z tejto skupiny je veľmi bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok.

Kapustová zelenina je zeleninou, kde jedlou časťou sú listy a stonky alebo nerozvinuté kvetenstvo. Je to veľmi hodnotná skupina vzhľadom na vysoké nutričné hodnoty a je dokonale vhodná na dlhodobé skladovanie.

Plody a semená strukovín sú po obilninách druhým najdôležitejším zdrojom rastlinnej potravy pre ľudí. Obsahujú mnoho cenných výživových zložiek, vrátene bielkovín.

Ľuľkovitá zelenina je z botanického hľadiska ovocím - jej jedlou časťou je dozretý plod rastliny. Napriek tomu je v gastronómii vďaka svojim chuťovým vlastnosťiam zaradená medzi zeleninu.

Tekvicová zelenina je výnimočne zdravá, pretože väčšina druhov nezhromažďuje v sebe ťažké kovy. Je bohatá na vitamíny a minerály.

Kôstkové ovocie je má vo vnútri kôstku. Dozreté ovocie vzhľadom na veľké množstvo cukru je zvyčajne veľmi sladké. Často je to ovocie, ktoré je veľmi šťavnaté a aromatické. Obsahuje mnoho vitamínov a minerálov.

Medzi bobuľovité ovocie je zaradené malé ovocie so šťavnatou, jedlou dužinou, ktorá obsahuje malé semienka. Toto ovocie je zvyčajne veľmi bohaté na vitamíny.

Malvice majú vo vnútri maličké jadierka. Ich jedlou časťou je oplodie, čiže dužina.

Medzi citrusové ovocie patrí ovocie z rastlín, ktoré sa volajú citrusy. Sú pestované v teplom podnebí a odtiaľ sú privážané do slovenských obchodov. Ovocie je zvyčajne mäsité a veľmi šťavnaté.

Exotické ovocie je pestované v tropických a subtropických pásmach. Jeho typickou vlastnosťou je neznášanlivosť mrazov.

Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.

V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií.

Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu.

Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.

Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.

Čaro koreňovej zeleniny

Koreňová zelenina sa dá veľmi ľahko odlíšiť od ostatných zeleniniek. Hlavnú časť rastliny, ktorú konzumujeme, totiž vždy nájdeme pod zemou. Väčšinou je to koreň (mrkva, petržlen), čo nám hovorí už samotný názov. Niekedy to však sú aj koreňové hľuzy (zázvor) či bulvy (zeler, repa), podľa toho ich aj ďalej rozdeľujeme.

Pestovanie takýchto zelenín má v strednej Európe pravdepodobne dlhú tradíciu, ak nie najdlhšiu. Typickí zástupcovia koreňovej zeleniny sú cvikla, mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, repa, chren, zázvor či reďkovka.

Aj keď korene zeleniny môžu byť rôzne: guľaté, kužeľovité, valcovité alebo klinové, všetku zeleninu, u ktorej je jedlou časťou koreň, zaraďujeme do skupiny koreňovej zeleniny.

Druhy koreňovej zeleniny

• Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.): Dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Obsahuje farbivo karotén. Veľmi zriedka býva tiež koreň biely alebo dutý. Koreň mrkvy sa zbiera a je výbornou zeleninou, bohatou na provitamín A.
• Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.): Dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Plod je drobná dvoj nažka.
• Zeler (Apium graveolens L.): Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Stopka je široká a mäsitá. Kvetná os, ktorá sa vytvára v druhom roku, nesie okolíky, nenápadných žltkastých kvietkov. Plod je dvojnažka hnedosivej farby.
• Paštrnák (Pastinaca sativa L.): Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Plod je stlačená, po okraji krídlatá nažka.
• Cvikla (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.): Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Koreň sa zberá a používa ako veľmi zdravá zelenina. Listy sú bledozelené alebo červenkasté. V druhom roku vyrastá z koreňa na hranatej byli klasovité súkvetie. Vytvára nepravý plod, klbko, ktoré obsahuje niekoľko nažiek v tvrdom oplodí.
• Reďkovka (Raphanus satious L. var.): Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Je obľúbenou zeleninou. Listy majú ostré chĺpky. Kvetná os nesie biele, ružové až fialové kvety. Plod je šešuľa.
• Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.): Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Reďkev sa zbiera a spotrebúva ako pochutinová zelenina. Listy vytvárajú ružice. Kvety sú biele, fialovo žilkované, v strapcovitom súkvetí. Plody má také isté ako reďkovka.
• Chren (Armoracia rusticana G. M. et.): Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Listy sú dlhé, lesklé, na byli sú drobné biele kvietky. Plod je šešuľa.
• Hadí mor: Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou.
• Vodnica a kvaka: Ako koreňová zelenina sa veľmi málo pestuje vodnica a kvaka, ktoré patria do čeľade kapustovitých. Vodnica sa používa ako kapusta alebo šalát. Kvaku pestujeme ako zeleninu s dietetickými vlastnosťami.

Pestovanie koreňovej zeleniny

Čo sa týka samotného pestovania druhov koreňovej zeleniny, majú nízku náročnosť na potrebu živín a starostlivosti. Stačí ich raz za čas trochu okopať a polievať pri naozaj veľkých suchách. Okrem toho mnohé z nich možno jesť už v skorom štádiu, teda sa im nestáva, že by boli nedozreté.

Semená koreňovej zeleniny sa sejú priamo do záhonu. Semená do voľnej pôdy nemožno vysievať, ak je pôda ešte zamrznutá alebo mokrá. V osevnom postupe je koreňová zelenina zaradená do druhej trate. Teda v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom alebo kompostom obohateným čerstvým hnojom domácich zvierat. Skoré odrody sa vysievajú na záhon čo najskôr. V teplejších oblastiach obyčajne v marci, vo vyšších polohách v apríli. Stredne skoré a neskoré odrody sa sejú v apríli a v máji do hĺbky 1 až 3 cm. Po vzídení sa rastliny opatrne okopú a podľa potreby ich treba v štádiu dvoch až troch pravých listov jednotiť na vzdialenosť 2 až 5 cm v riadku.

Na čo si treba dať pozor však je, k akým susedom sa koreňová zelenina vysádza. Napríklad mrkva a zeler sa vôbec nemajú radi, petržlen zas nemá rád šalát a kaleráb. Reďkovka by nemala ísť vedľa uhoriek a tekvíc, cvikla k zemiakom a kukurici.

Z hľadiska vzájomnej znášanlivosti jednotlivých druhov koreňovej zeleniny treba brať do úvahy ohľad na ich vzájomné susedstvo. Mrkva sa dobre znáša s cibuľovinami, rajčiakmi, reďkovkou, hrachom a lahôdkovou kukuricou, neznáša sa so zelerom. Pre petržlen je vhodné susedstvo reďkovky a rajčiakov, ale nevyhovujeme mu spoločnosť kapusty, kalerábu a šalátu. S rajčiakmi, hlúbovinami, cesnakom, uhorkami a fazuľou sa znáša zeler buľvový, ale neznáša sa s mrkvou, šalátom, kôprom, lahôdkovou kukuricou a zemiakmi. Cvikla sa znáša s cibuľou, kalerábom, fazuľou a uhorkami, neznáša sa so zemiakmi a kukuricou.

Pestovateľské odporúčania pre vybrané druhy

• Mrkva: Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí. Poloskoré a neskoré mrkvy nie sú náročné na polohu a pôdu. Mrkvy a karotky sejeme po zeleninách, pod ktoré sa hnojilo maštaľným hnojom, tiež po okopaninách, fazuli aj ako následnú plodinu po zbere skorých zelenín. Môže nasledovať aj dvakrát po sebe, čiže po skorej karotke môžeme opäť siať skorú karotku. Pre pestovanie vo veľkom je vhodná ako medziplodina po maku. Po zbere maku je, prirodzene, potrebná okopávka, prihnojenie a prekyprenie pôdy. Pre mrkvu ako hlavnú plodinu pripravujeme pôdu hlbokým jesenným rýľovaním. Cez zimu ponechávame pôdu v hrubej brázde a na jar ju pripravíme po záhradnícky. Pre sejbu musí mať pôda dobrú štruktúru a musí byt utužená. Mrkva neznáša hnojenie maštaľným hnojom: korene sa jej rozdvojujú a horknú. Hnojíme iba priemyselnými hnojivami. Pod pred- plodinu alebo na jeseň vápnime. Na jeseň hnojíme Thomasovou najneskoršie 2 týždne pred sejbou pridáme draselnú soľ a hneď, len čo pôda rozmrzne, dusíkaté vápno. Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm.
• Petržlen: Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru. Veľmi dobre sa osvedčuje vysievať krátko pred primrznutím. Sejeme do riadkov 20 cm od seba vzdialených. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 8 gramov osiva (pri jesennej sejbe až o 30 % viac). Osivo na jar zmiešame so semenom značkovacej rastliny napríklad šalátom. Prvýkrát plečkujeme hneď vtedy, keď značkovacia rastlina vyznačí riadky, druhýkrát, len čo petržlen riadkuje. S pretrhávkou počkáme až do času, kedy je petržlen už súci na prvý zber. Ďalej sa ošetruje podľa zaburinenia a podľa pôdy.
• Zeler: Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Poloha nemá byť uzavretá, pretože tam zeler trpí hnedou škvrnitosťou listov (septoriózou). Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah. Hladina podzemnej vody má byť asi v hĺbke 60 cm. Zeler zaradujeme po hnojených hlúbovinách, alebo pozemkoch so zeleným hnojením. Ako predplodinu vysievame špenát. Pretože zeler sa sadí dosť neskoro, môže sa kombinovať so šalátom, kalerábom a karfiolom. Na jeseň hnojíme maštaľným hnojom, hnoj hlboko zarýľujeme. Ďalej prihnojujeme Thomasovou múčkou alebo superfosfátom, pridávame aj draselnú soľ. Na jar pri úprave pôdy zapracujeme do pôdy ešte dusíkaté vápna alebo síran amónny. Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Pretože semeno pomaly klíči a vzchádza a tiež jeho ďalší vývoj je pomalý, od sejby do vysadzovania uplynie 10 - 14 týždňov. Preto musíme sadivo predpestovať a počítať s veľmi skorou sejbou. Sejeme obyčajne po pätnástom januári, a ak máme dosiahnuť dobrú úrodu buliev, musíme siať najneskoršie do desiateho marca.
• Paštrnák: Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka. Pôda sa musí pripraviť starostlivo. Na jeseň zaorieme maštaľný hnoj. Po rozmrznutí pôdu povrchovo obrobíme. Asi 3 týždne pred sejbou rozhodíme priemyselné hnojivá. Sejeme v apríli, len čo pôda a počasie dosiahne potrebnú teplotu na vzchádzanie. Sejeme do riadkov 40 cm od seba vzdialených.
• Cvikla: Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom. Vysieva sa do druhej trate. Pozemok na jeseň zrýľujeme do hĺbky 25 - 30 cm; pred sebou rozhodíme superfosfát, draselnú soľ a síran amónny. Semeno vysievame od 15. apríla postupne až do mája do riad-kov vzdialených 30 - 40 cm.
• Reďkovka: Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu. Vyžaduje starostlivé spracovanie pôdy. Hnojíme kompostom. Reďkovku je najlepšie siať do dvoj riadkov, 15 cm od seba vzdialených, tretí riadok vynecháme. Veľmi vhodné je siať reďkovku ako značkovaciu rastlinu do mrkvy alebo petržlenu, umožní včasné ošetrenie a rovnomerné rozdelenie rastlín.
• Reďkev siata: Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom. Jarnú reďkev sejeme koncom marca a v apríli, zimnú v júli a v auguste. V októbri vysievame znovu jarné odrody.
• Chren: Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný. Pre chren sú najlepšie rozorané pozemky po zelenom hnojení bez trvácej buriny, po chrene sa pestuje kukurica alebo strukoviny. Na jeseň pozemok pohnojíme maštaľným hnojom a zarýľujeme do hĺbky 40 cm. Priesady na sadenie získame pri zbere konzumného chrenu. Ako priesady používame bočné korene silné ako ceruzka. Do jari ich máme uschované v piesku. Na 1 m2 potrebujeme cca 4 priesady. Sadíme koncom marca do dvojriadkov.
• Hadí mor: Vysievame v marci a v apríli do riadkov vzdialených od seba 35 cm do hĺbky 2 cm. Po vzídení plečkujeme a pretrhávame na vzdialenosť 8 - 10 cm. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžeme spotrebovať.

Ako skladovať koreňovú zeleninu

Všetky tieto zeleniny sa vyznačujú dlhým vegetačným obdobím a dlhou trvanlivosťou, veľmi dobre sa totiž skladujú. Niektoré koreňové zeleniny zberáme ešte aj v novembri, aj to naznačuje, že budú veľmi dobre “nacvičené” odolnosti voči nepriaznivým podmienkam. Napríklad paštrnák dokáže prečkať zimu dokonca bez skladovania.

Ak teda potrebujeme skladovať, základom je, aby jedinci, ktorých vyberieme, boli nepoškodení a prinajlepšom dostatočne veľkí. Koreňovej zelenine sa neodrezávajú listy a treba ju nasucho utrieť od mokrej zeme. Ideálne miesto na skladovanie je s teplotou do 4 stupňov Celzia, tmavé a priedušné, nemalo by tam byť totiž vlhko. Aj preto sa často volí úložisko v piesku.

Možno využiť aj skleníky a pareniská, podstatné je, aby sa k zelenine nedostal mráz. Využívajú sa rôzne zateplenia fóliami aj listami či rašelinou. Najkratšie vydržia takto uskladnené cvikle a reďkovky, a to asi štvrťroka, ostatné koreňové zeleniny by mali neohrozene prečkať aj pol roka, chren dokonca celý rok. Samozrejme, ak sa niečo v procese nepokazí. Ak sa však skladované zeleninky kontrolujú, dá sa v prípade zistenia zlého uskladnenia najsilnejšie jedince zachrániť.

Jednou z možností je aj skladovanie v chladničke či mrazničke. Ďalším spôsobom, ako si vychutnať koreňovú zeleninu aj mimo sezóny, je jej spracovanie, či už zavarenie, fermentácia alebo sušenie.

Využitie koreňovej zeleniny

Koreňové zeleniny majú vysokú nutričnú hodnotu, obsahujú množstvo vitamínov (najmä A, B, C, E), minerálnych látok, vlákniny a olejov. V neposlednom rade sa z nich robia vynikajúce zdravé pokrmy, ktoré vedia aj zahriať. Zeleninové vývary sú v jedálničku takmer nenahraditeľné, dokonca ich vieme spraviť aj z “odpadových” častí - šupiek. Koreňová zelenina je v kuchyni naozaj kreatívne využiteľná, nielenže sa varí, pečie, smaží, ale teraz je trendom robiť z nej aj tenučké čipsy.

Okrem využitia a konzumovania spodnej časti rastliny sa pri mnohých druhoch tejto zeleniny využívajú aj listy, teda vňate. Napríklad petržlenová vňať či zelerová sú ideálnym dochucovadlom viacerých jedál. Používa sa aj mrkvová vňať, lístky reďkovky alebo repy.

Skoré odrody mrkvy môžu mať tupo zakončené valcovité, mierne kónické alebo guľovité korene a nazývajú sa karotka. Karotka má jemnejšiu a intenzívnejšie vyfarbenú dužinu. Za mrkvu sa považujú neskoré, dobre skladovateľné odrody s dlhšími koreňmi. Mrkva je dvojročná rastlina. Prvý rok vytvára koreň a listy, druhý rok kvitne a prináša semená. Semeno mrkvy klíči už pri teplote 3 - 4 °C, preto sa vysieva skoro na jar, väčšinou v marci, ak pôda už preschla. Možný je aj výsev na jeseň, pred príchodom mrazov. Pre celoročné pestovanie mladej karotky možno vysievať postupne po troch týždňoch s posledným termínom začiatkom júna. Seje sa plytko do riadkov vzdialených od seba 20 cm. Semeno mrkvy vzchádza za 2 až 5 týždňov. V termíne začiatkom júna ešte možno vysiať skoré karotky. Fyziologicky mladé korene karotiek sú navyše dobre skladovateľné. Vo fáze troch až štyroch lístkov sa porast karotky jednotí na vzdialenosť 3 až 5 cm a porast neskorej mrkvy na vzdialenosť 8 až 10 cm. 24. Najpopulárnejšou zeleninou v slovenskej kuchyni je zemiak.

Tabuľka vybraných odrôd koreňovej zeleniny

tags: #je #cibuľa #koreňová #zelenina

Populárne príspevky:

• Tipy pre varenie zdravej hrachovej polievky
• Ako Urobiť Dokonalú Štrúdľu
• Mňam Mňam Pizza
• Tipy pre dokonalú krupicovú kašu
• Rýchly recept na kuskus

Objednávajte na 0919 368 818

Denné menu
Stála ponuka
Ďalšie služby

O nás
Kontakt
Facebook