Je pre človeka zdravšie ovocie alebo zelenina? Výhody a nevýhody

Ovocie a zelenina majú v strave človeka nezastupiteľné miesto. Vďaka vysokému obsahu dôležitých živín významne ovplyvňuje fyziologickú činnosť organizmu. Ovocie a zelenina by mali byť pravidelnou súčasťou nutrične vyváženého jedálnička.

Vo výžive človeka zaujíma potrava rastlinného pôvodu popredné miesto, je pre človeka prirodzená tisíce rokov. Jej spotreba býva spravidla vyššia ako pri potravinách živočíšneho pôvodu, ktorých výroba je zvyčajne zložitejšia a nákladnejšia.

Väčšina potravín rastlinného pôvodu je významným zdrojom komplexných sacharidov, ale aj rastlinných bielkovín, minerálnych látok a vitamínov. Obsahuje aj nestráviteľnú zložku sacharidov - vlákninu, ktorá má viaceré priaznivé účinky na zdravie a v prevencii chorôb.

Čerstvé alebo mrazené?

Zelenina a ovocie sú dôležitou súčasťou zdravej životosprávy a zdrojom vitamínov, minerálov alebo vlákniny. Žiaľ, nie každé ovocie a zelenina sú dostupné na pultoch obchodov počas celého roka. Čerstvé a mrazené produkty sa často líšia najmä v cene a mnohí z nás majú tendenciu preferovať čerstvé výrobky pred mrazenými.

Rovnako nemusí platiť predstava, že zelenina, ktorá dozrieva počas transportu do obchodov, nestihne dozrieť, preto je automaticky menej nutričná. Rastliny vstrebávajú vysokú časť minerálov aj počas prvých štádií rastu. Prekvapivým faktom je, že podľa viacerých štúdií ovocie alebo zelenina dozreté po zbere nemusí byť horšou voľbou.

Obsah živín v produktoch závisí okrem pôdy aj na ďalších faktoroch, napríklad počasí, ročnom období, spôsobe pestovania alebo trvaní a spôsobe skladovania. Z toho vyplýva, že na získanie vitamínov a iných živín nepotrebuje byť ovocie zákonite čo najdlhšie v zemi.

Zelenina alebo ovocie získavajú živiny z pôdy, preto ich zberom akoby “zbavíte” zdroja nutrientov. Po zbere však používajú získané nutrienty pre udržanie buniek tkaniva nažive, a preto ich štiepia. Niektoré zo živín sú citlivejšie než iné, príkladom je vitamín C.

Štúdia z roku 2007 uvádza, že napríklad taký špenát prichádza pri izbovej teplote (20 °C) o celý obsah vitamínu C za 7 dní. V porovnaní so špenátom zvláda mrkva izbovú teplotu lepšie, pretože za rovnaký čas príde iba o 27 %. Špenát je v prípade čerstvého variantu určite lepšie vložiť do chladničky, tak počas 7 dní prídete iba o 75 % obsahu vitamínu C.

Môže byť rovnako výživný ako čerstvý - proces mrazenia nezničí všetky nutrienty v ovocí alebo zelenine. Obsah živín môže klesnúť pri čerstvých aj mrazených produktoch, pričom v istých prípadoch mrazením zabezpečíte menej zásadnú redukciu. V prípade, že je mrazený produkt uskladnený po dlhú dobu, môže dôjsť k štiepeniu niektorých nutrientov.

Väčšina mrazených produktov sa spracováva hneď po zbere, a preto stihnú dozrieť a obsahujú vitamíny, minerály alebo antioxidanty. Najlepšie urobíte, ak sa vždy presvedčíte kontrolou zložiek, ale nájsť zeleninu alebo ovocie bez aditív nie je až taký problém.

Patogénne baktérie a iné mikroorganizmy sa pri vhodných podmienkach môžu množiť na jedle a spôsobovať jeho toxicitu. Otrava jedlom je vážna vec, preto je potrebné zamedziť šíreniu patogénov, ktoré produkujú toxíny. Udržiavanie potravín v mrazničke je z pohľadu bezpečnosti lepšie, než chladnička.

Blanšírovanie je proces a kuchárska technika, pri ktorej sa ovocie alebo zelenina vloží na krátky čas do vriacej vody alebo pary. Po blanšírovaní by malo nasledovať schladenie, aby sme zastavili proces varenia. Jeho účelom je zastaviť prirodzenú činnosť enzýmov surového ovocia alebo zeleniny, ktorá môže spôsobiť úbytok farby, chuti a textúry.

Horúca voda chráni pred štiepením v tuku rozpustné vitamíny - A, D, E a K. Tepelné spracovanie má však negatívny vplyv na vo vode rozpustné vitamíny, napríklad vitamín B1, kyselinu listovú a vitamín C. Strata živín spôsobená blanšírovaním sa líši podľa typu zeleniny a dĺžky trvania blanšírovania. Priemerne môže predstavovať 50 %, ale rozsah redukcie môže byť od 10 až do 80 %.

Konzervované ovocie a zelenina sú rovnako praktické ako mrazené. Ak hľadáte zdravý produkt, skúste sa zamerať na 2 dôležité atribúty - soľ a cukor. Soľ alebo sodík sa pridáva pre účely konzervácie, avšak ideálnou voľbou sú produkty bez pridanej soli alebo s nízkym obsahom sodíka. Podobne je na tom cukor, pre zdravšiu alternatívu hľadajte ovocie naložené vo vode alebo vo vlastnej šťave.

Konzervy majú navyše ďalšiu výhodu, na ktorú netreba zabúdať, a to je často dlhá trvanlivosť. Minerály, vláknina, sacharidy, bielkoviny a tuky - bez ohľadu na to, či ide o čerstvú, konzervovanú alebo mrazenú zeleninu a ovocie, ich hodnoty sú vo všeobecnosti rovnaké.

Blanšírovaním sa stratí iba málo vo vode rozpustného vitamínu, z čoho vyplýva, že konzervovaná a mrazená forma sú skoro tak výživné ako čerstvá. Paradajky v konzerve majú najviac beta karoténu, podobne je to u mrazeného hrášku a čerstvých zelených fazuliek.

Najideálnejším zdrojom vitamínov, minerálov a ďalších živín je čerstvé ovocie a zelenina, ktoré skonzumujete krátko po zbere. Nemajte obavu z mrazených a konzervovaných produktov, isté vitamíny môžete získať aj z nich.

Výhody a nevýhody ovocia

Ovocie svojim obsahom podporuje imunitný systém, obranyschopnosť, vitalitu, trávenie, mozgovú činnosť a mnohé iné telesné procesy.

Ovocie sú jedlé plody alebo semená semenných rastlín, kríkov a stromov. Aby sa z ovocia vyťažilo maximum pre naše zdravie, je vhodné konzumovať najmä čerstvé sezónne plodiny.

Ovocie obsahuje vitamíny, minerály, vlákninu, enzýmy, fruktózu, vodu a antioxidanty. Antioxidanty sú látky, ktoré bojujú proti voľným kyslíkovým radikálom, oxidačnému stresu a chránia naše bunky proti poškodeniu a starnutiu. Delíme ich na vitamíny, minerály a enzýmy.

Vitamíny a minerály sú dôležité zlúčeniny nevyhnutné pre fyziologické fungovanie a procesy v organizme. Ľudské telo ich potrebuje na svoju existenciu, no nedokáže si ich samé vytvoriť a musí ich tak získavať zo stravy. Sú prevenciou proti mnohým akútnym i chronickým ochoreniam.

Vláknina je dôležitá pre správnu činnosť čriev, zdravú rovnováhu črevnej mikroflóry, prevenciu zápchy i reguláciu cholesterolu v krvi. Je taktiež prírodnou prevenciou proti rakovine hrubého čreva.

Enzýmy slúžia na katalýzu chemických reakcii v našom organizme.

Zdravotné benefity ovocia

• Podpora imunitného systému a obranyschopnosti
• Antioxidačný účinok
• Podpora tráviacich procesov a vyprázdňovania
• Podpora rovnováhy črevného mikrobiómu
• Zvýšenie energie (ovocný cukor)
• Hydratácia organizmu (vysoký obsah vody)
• Regulácia krvného tlaku a cholesterolu
• Mierny diuretický (močopudný) účinok
• Podpora regulácie hmotnosti a metabolizmu
• Podpora zdravia vnútorných systémov
• Podpora prevencie mnohých akútnych i chronických ochorení

Nevýhody ovocia

Nevýhody ovocia môžu vzniknúť pri konzumácií jeho nadmerných množstiev, čo následne môže spôsobiť hnačky, nadúvanie alebo plynatosť. Rizikom je i hyper-vitaminóza v dôsledku príliš vysokej hladiny nahromadených vitamínov v organizme. Prípadnou kontraindikáciou určitého druhu ovocia je potravinová alergia, neznášanlivosť či precitlivenosť. Alergická reakcia sa však môže zmierniť pri tepelnej úprave ovocia či odstránení šupky.

Ktoré ovocie zaradiť do jedálnička?

Vzhľadom na odlišný obsah výživných látok a chuť, je ideálne druhy ovocia striedať. Nižšie prinášame tipy na základné, dostupné a živinami nabité druhy ovocia.

Jablká

Jablká sú dostupné v rôznych odrodách. Sú bohaté na najmä vitamíny B a C. Majú vysoký obsah draslíka, vápnika i horčíka. Jablká disponujú antioxidačným účinkom, podporujú imunitný systém, kardiovaskulárnu sústavu, trávenie a mnohé iné sústavy.

Bobuľovité ovocie

Bobuľové ovocie patrí medzi potraviny označované ako „superpotraviny“. Čučoriedky, maliny či brusnice. Sú bohaté na antioxidanty, vitamíny A, E i K. Podporujú imunitný systém, prirodzenú detoxikáciu tela od škodlivých látok, vylučovací trakt, trávenie či zrak.

Banány

Sú silným zdrojom draslíka, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu svalstva i nervstva. Banán obsahuje veľké množstvo ovocného cukru, čo je v kombinácii s minerálom draslíka dôvodom, prečo ich často konzumujú i profesionálni športovci ako zdroj rýchlej a zdravej energie.

Kiwi

Kiwi je bohatým zdrojom vitamínu C, E, kyseliny listovej i vlákniny. Ponúka tak mnohé zdravotné výhody. Jeden gram tohto ovocia obsahuje takmer jeden miligram vitamínu C. Podporuje najmä imunitný systém, obranyschopnosť organizmu, zdravie vylučovacej a respiračnej sústavy.

Skladovanie a spracovanie ovocia

Čerstvé ovocie má vysoký obsah vody i výživných látok, no pomerne krátku trvanlivosť. Odporúčaná je konzumácia najmä čerstvého ovocia. Obľúbenou formou konzumácie čerstvého ovocia sú v súčasnosti ovocno-zeleninové šťavy (smoothie).

Ak však chceme ovocie uchovať v čerstvom stave dlhší čas, musíme ho vhodne uskladniť. Skladovanie primárne závisí od druhu, odrody i stavu zrelosti ovocia. Čerstvé ovocie sa skladuje v studených, tmavších, vetrateľných miestnostiach s mierne vyššou vlhkosťou vzduchu.

Okrem samotného uskladnenia je možné ovocie určitým spôsobom zakonzervovať. Ovocie môžeme sušiť, zmrazovať, zavárať a pripravovať z nich kompóty a džemy. Zmrazovanie je z hľadiska zachovania výživovej hodnoty ovocia tým najvhodnejším spôsobom konzervovania. Zachováva sa tak pôvodná chuť, farba i vitamíny.

Výhody a nevýhody zeleniny

Konzumácia zeleniny siaha až do praveku. Čerstvá zelenina patrí medzi potraviny s nízkym energetickým obsahom, vysokým obsahom vody, bohatým obsahom vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a širokým spektrom fytonutrientov, ktoré majú významné účinky v prevencii mnohých chronických chorôb.

Benefity surovej zeleniny pre deti

Surová zelenina si často zachováva viac vitamínov a minerálov ako varená zelenina. Množstvo surovej zeleniny má vysoký obsah vody, čo pomáha deťom zostať hydratované. Surová zelenina obsahuje prírodné enzýmy, ktoré napomáhajú tráveniu.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo zaradiť surovú zeleninu do stravy detí, je zachovanie cenných živín. Varením sa totiž niektoré vitamíny, najmä vitamín C a vitamíny skupiny B, môžu zničiť. Surová zelenina tak poskytuje deťom maximum z vitamínov, minerálov a enzýmov, ktoré sú dôležité pre ich rast a vývoj.

Vláknina, ktorá sa nachádza v surovej zelenine, je dôležitá pre zdravé trávenie. Pomáha predchádzať zápche, podporuje pravidelnosť vyprázdňovania a prispieva k zdraviu črevnej mikroflóry.

Surová zelenina, ako napríklad uhorky, paradajky a šalát, má vysoký obsah vody. To je obzvlášť dôležité pre deti, ktoré často nepijú dostatok tekutín. Konzumácia surovej zeleniny tak prispieva k hydratácii organizmu a správnej funkcii orgánov.

Pravidelná konzumácia surovej zeleniny je spojená so zníženým rizikom vzniku chronických ochorení, ako sú obezita, cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne ochorenia. Antioxidanty, ktoré sa nachádzajú v surovej zelenine, chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi a posilňujú imunitný systém.

Riziká surovej zeleniny pre deti

Surová zelenina môže byť pre niektorých ľudí ťažšie stráviteľná. Obavy z parazitov, baktérií a pesticídov sú skutočné, najmä kvôli zvýšenému používaniu chemikálií v modernom poľnohospodárstve.

Niektoré druhy surovej zeleniny, ako napríklad kel, brokolica a karfiol, môžu u detí spôsobovať nadúvanie a plynatosť. Je to spôsobené obsahom ťažko stráviteľných sacharidov. Preto je dôležité zavádzať tieto druhy zeleniny do stravy postupne a v malých množstvách. Ak máte citlivý tráviaci systém, môžete po konzumácii surovej zeleniny pociťovať nadúvanie alebo plynatosť.

Surová zelenina môže byť kontaminovaná baktériami, vírusmi alebo parazitmi, ktoré môžu spôsobiť ochorenia. Preto je dôležité dôkladne umývať všetku zeleninu pred konzumáciou, a to aj tú, ktorá je označená ako „predumytá“. Parazity ako toxoplazma a giardia sa môžu šíriť cez kontaminovanú pôdu, čo vedie k infekciám.

Pesticídy, ktoré sa používajú pri pestovaní zeleniny, môžu predstavovať riziko pre zdravie detí. Preto je vhodné uprednostňovať bio produkty, ktoré neobsahujú pesticídy. Ak nie je bio zelenina dostupná, je dôležité dôkladne umyť konvenčnú zeleninu a ošúpať ju. 70 % Európanov sa obáva prítomnosti pesticídov v ovocí a zelenine a keby mali možnosť, nakupovali by radšej z overeného zdroja.

Ako znížiť riziko pesticídov?

• Nakupujte potraviny z overeného zdroja - nemusí to byť nutne BIO.
• Dôkladne umývajte a šúpte zeleninu.

Ako bezpečne zaradiť surovú zeleninu do stravy detí

• Začnite s malým množstvom surovej zeleniny a postupne zvyšujte dávku. Sledujte, ako dieťa reaguje a či nemá tráviace ťažkosti.
• Vyberajte čerstvú, sezónnu a kvalitnú zeleninu. Uprednostňujte bio produkty, ak sú dostupné.
• Dôkladne umývajte všetku zeleninu pred konzumáciou.
• Krájajte zeleninu na malé kúsky, aby sa deťom ľahšie žuvala a prehĺtala.
• Kombinujte surovú zeleninu s inými potravinami, ako sú dipy, hummus alebo jogurt. To zlepší chuť a uľahčí deťom konzumáciu.
• Urobte z konzumácie surovej zeleniny zábavu. Pripravte zeleninové špízy, tvorte obrázky zo zeleniny alebo si zahrajte hru na ochutnávanie.

Vybrané druhy surovej zeleniny a ich benefity

Mrkva

Mrkva je skutočným zázrakom medzi zeleninou, obsahuje veľa vitamínov, minerálov a vlákniny prospešných pre naše zdravie. Často počúvame, že mrkva je dobrá pre naše oči. Ale jej nutričné hodnoty siahajú ďaleko za vitamín A.

Mrkva je doslova nabitá vitamínmi a minerálmi ako Beta-karotén (prekurzor vitamínu A), Vitamín C, K, B6, Draslík, vápnik, horčík. Jedna stredne veľká mrkva obsahuje len 25 kalórií. Vďaka vysokému obsahu vlákniny zasýti a pomôže s trávením.

Medzi zdravotné benefity mrkvy patrí zlepšenie zraku, predchádzanie šedému zákalu a degenerácii makuly, ochrana očí pred škodlivým UV žiarením, posilňuje imunitný systém vďaka vitamínu C a znižuje riziko určitých typov rakoviny.

Mrkva je skvelým pomocníkom pre trávenie, či už ju ješ surovú, varenú, alebo piješ čerstvú mrkvovú šťavu.

Praktické tipy na zaradenie mrkvy do stravy: Pridaj nastrúhanú mrkvu do šalátov a sendvičov, priprav si chutné mrkvové smoothie a nasuš si mrkvové chipsy ako zdravú alternatívu.

Brokolica a karfiol

Tak karfiolu, ako aj brokolici sa pripisujú výrazné antibiotické účinky. Dokážu si poradiť s mnohými zápalovými ochoreniami, nie raz tak pomáhajú pri neodhalených príčin bolesti žalúdka. Taktiež by sa mali užívať v čase chrípkového obdobia, keď prirodzene posilňujú našu imunitu. Dôležité je však vedieť ich aj správne spracovať. Mali by sme ich dusiť nad parou a nevariť úplne do mäkka. V opačnom prípade strácajú totiž značnú časť vitamínov. Pre nás dospelých by bola zaujímavá aj surová obdoba karfiolu, ktorý takto chutí ako kaleráb. Brokolica obsahuje vitamíny C a A, fosfor, horčík a betakarotén. Karfiol je zase cenným zdrojom vitamínov K, A, C a niektorých zo skupiny B. Pomáha taktiež pri osteoporóze a zlepšuje trávenie. Obe tieto zeleniny však nie sú veľmi vhodné pri problémoch so žlčníkom, pretože nafukujú.

Brokolica je účinná ako prevencia voči rakovine najmä kvôli vysokému obsahu vitamínu C. V spojení s ďalšími látkami vytvára jedinečnú kombináciu, ktorá pomáha okrem tohto problému aj so slabou imunitou a kožnými ťažkosti. Brokolica funguje ako účinná prevencia pri karcinogénnych ochoreniach hrubého čreva a prostaty.

Obe z nich pomáhajú tým svojim spôsobom aj srdcu a kardiovaskulárnemu systému. Brokolica najmä pôsobí ako prírodný odvodňovací prostriedok. Z tela dostáva všetky nadbytočné tekutiny a tak dokáže srdce fungovať lepšie. Karfiol zase vďaka vitamínu K pozitívne vplýva na zrážanlivosť krvi. Znižuje tak riziko infarktov a taktiež dozerá na lepšiu funkčnosť srdca, ale aj ciev. Pôsobí tiež ako prevencia pred trombózou.

Alternatívne stravovacie smery: Vegetariánstvo a Vegánstvo

Významná časť ľudí na celom svete uprednostňuje stravovanie bez živočíšnych produktov. Najčastejšie sa tak deje z etických, zdravotných alebo náboženských dôvodov. V ekonomicky rozvinutých krajinách asi 2 až 5 % obyvateľov vyraďuje zo stravovania živočíšne potraviny. Makrobiotika - špecifická diéta vystavaná na princípoch čínskej filozofie. Konzumuje sa zelenina, obilniny, strukoviny, morské riasy, ryby.

Poznáme aj čiastočných vegetariánov (polovegetariánov), ktorí minimalizujú príjem mäsa, resp. nekonzumujú červené mäso. Mnohé výskumné štúdie potvrdzujú, že dobre naplánovanou, pestrou vegetariánskou stravou možno docieliť optimálny príjem živín, ktorý je v súlade s výživovými odporúčaniami. Toto stanovisko zastávajú aj renomované organizácie ako Americká dietetická asociácia či Americká pediatrická akadémia.

V porovnaní s výživou bežnej, zmiešane sa stravujúcej populácie, správne zostavená vegetariánska strava býva bohatšia na polysacharidy, vitamíny C, E, nenasýtené mastné kyseliny, karotenoidy aj vlákninu. Výsledkom je, že u dospelých vegetariánov bol pozorovaný nižší výskyt civilizačných ochorení ako diabetes 2. typu, vysoký krvný tlak, hypercholesterolémia, niektoré druhy rakoviny či Alzheimerova choroba. Preukázaná je aj nižšia úmrtnosť na niektoré srdcovocievne choroby.

Vylúčenie mäsa zo stravovania samozrejme prináša aj nesporné riziká. Bezmäsitá strava je prirodzene ochudobnená o niektoré významné zdroje výživných látok. Ak sa dostatočne nenahradia rastlinnými alternatívami alebo vo forme výživových doplnkov, môže dôjsť k deficitu bielkovín, železa, vápnika, zinku, n-3 mastných kyselín, vitamínov D a B12. Toto riziko stúpa najmä pri vegánskej a frutariánskej výžive, resp. Čím je nemäsité stravovanie striktnejšie a dieťa mladšie, tým je vyššie riziko výživových deficitov, a s tým spojených zdravotných komplikácií. Pri prísnych formách vege-stravovania nie je jednoduché zostaviť nutrične vyváženú stravu s dostatočným obsahom živín. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neodporúča výživu založenú výlučne na rastlinných potravinách u dojčiat a malých detí do konca 2. Ak sú rodičia rozhodnutí pre vegetariánsku výživu svojich detí, mali by uprednostniť lakto-ovo vegetariánstvo, prípadne polovegetariánsku stravu.

Na jednej strane máme viacero štúdií potvrdzujúcich zdravotné benefity vyváženého vegetariánstva oproti bežnému stravovaniu, ktoré býva plné nedostatkov a chýb. Pravdou ale je, že vegetariáni sú zvyčajne odlišní voči väčšinovej populácii aj v ďalších faktoroch: viac športujú, mávajú nižšie BMI, menej fajčia, a celkovo sa viac zaujímajú o zdravý životný štýl.

Vegánstvo je životný štýl, ktorého snahou je v čo najväčšej možnej a praktikovateľnej miere obmedziť a vylúčiť využívanie zvierat a ich produktov pre vlastnú potrebu vo všetkých oblastiach každodenného života. Rastlinné stravovanie spadá pod vegánstvo, ale kto sa stravuje rastlinne nemusí byť automaticky vegán (keďže vegánstvo rieši elimináciu utrpenia zvierat komplexne aj mimo oblasť stravovania). Vo všeobecnosti sa však udomácnilo aj spojenie „vegánska strava“ alebo „strava vegánov“.

Vegánska strava je založená na rastlinných potravinách a spravidla z etického presvedčenia vylučuje všetky produkty živočíšneho pôvodu. To znamená, že vegáni nekonzumujú mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia ani med. Namiesto toho stavajú svoj jedálny lístok na širokej škále rastlinných potravín, ktoré pri správne zostavenom jedálnom lístku poskytujú všetky potrebné živiny. Strava vegánov sa najčastejšie skladá z nasledujúcich skupín potravín: zelenina a ovocie, obilniny a pseudoobilniny, strukoviny, orechy a semená, rastlinné oleje a tuky, rastlinné alternatívy mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, sladkosti a dezerty s čisto rastlinným zložením, fermentované potraviny.

Zelenina a ovocie sú bohatými zdrojmi vitamínov, minerálov a vlákniny. Obilniny a pseudoobilniny, medzi ktorými nájdeme najčastejšie pšenicu, ryžu, ovos, pohanku, pšeno, quinou a výrobky z nich, ako sú napríklad cestoviny, pečivo či múky, sú komplexným zdrojom sacharidov, no čiastočne aj bielkovín a vlákniny.

Strukoviny sú typickou potravinou vegánov, najčastejšie šošovica, fazuľa, hrach a sója, prípadne výrobky z nich (tofu, tempeh). Obsahujú široké spektrum živín od sacharidov a bielkovín cez vlákninu až po minerály. Ako zdroj tukov volia zdravo sa stravujúci vegáni orechy, semená alebo za studena lisované oleje, prípadne orechové či semiačkové pasty a maslá.

Možno vás to prekvapí, ale mnoho vegánov cielene nenahrádza živočíšne potraviny rastlinnými alternatívami - nie je to totiž nevyhnutné. Na druhej strane dnes zoženieme napríklad mliečne alternatívy (sójové jogurty a nápoje, ovsené nápoje, alternatívy syrov a pod.) veľmi ľahko takmer v každom obchodnom reťazci a môžeme si nimi svoj rastlinný jedálny lístok obohatiť. Podobne sú na tom aj náhrady mäsa, ktoré nie sú nutnosťou, ale môžu byť výživovo výhodné, keďže často obsahujú vyššiu koncentráciu bielkovín a nižší obsah vlákniny v porovnaní napr. so strukovinami. Vegánska strava je pestrá a umožňuje kreatívne kombinácie jedál.

Výhody vegánskej stravy

Vegánska strava prináša radu zdravotných výhod, ktoré sú podložené vedeckými štúdiami. Správne nastavená rastlinná strava s vhodnou suplementáciou dokáže pozitívne ovplyvniť rôzne aspekty ľudského zdravia. Okrem zdravotných benefitov však so sebou nesie aj zníženie ekologickej záťaže spojenej s potravinovou produkciou, či už ide o nižšie emisie skleníkových plynov, úsporu vody alebo menšie potreby využitia pôdy. Práve environmentálne dopady živočíšnej výroby sú jedným z kľúčových dôvodov, prečo stále viac ľudí zvyšuje konzumáciu rastlinných potravín.

Vegánsky jedálny lístok býva prirodzene chudobnejší na nasýtené tuky a cholesterol a naopak bohatý na vlákninu, antioxidanty a ďalšie látky, ktoré podporujú zdravé cievy a správnu hladinu cholesterolu. Inými slovami - ľudia, ktorí sa stravujú vegánsky, mávajú často nižšie riziko vzniku vysokého tlaku, cukrovky 2. typu alebo obezity, čo sú bežné problémy spojené so súčasným životným štýlom ľudí vo vyspelejších krajinách.

Rastlinná strava založená na celistvých potravinách je prirodzene bohatá na vlákninu a má obvykle nižšiu energetickú hodnotu, čo znamená, že sa človek môže najesť dosýta, a pritom prijať menej kalórií než z bežnej stravy.

Vegánska strava môže významne prispieť k zníženiu rizika vzniku niektorých typov rakoviny, najmä tých, ktoré postihujú tráviaci trakt.

tags: #je #pre #človeka #zdravšie #ovocie #alebo

Populárne príspevky:

• Tradičná Slovenská Kuchyňa
• Vitamíny v čerstvom hrášku
• Inšpirácie pre rajčinovú polievku
• Bublanina podľa tradičného receptu
• Rýchly recept na jahodovú tortu