Obec Slovinky: Príroda, Infraštruktúra a Geomorfologické Podmienky

Obec Slovinky leží v juhovýchodnej časti spišského regiónu. Administratívne patrí do okresu Spišská Nová Ves a je začlenená do VÚC - Košického samosprávneho kraja a Krajského úradu v Košiciach.

Je koncovou obcou a nachádza sa v tesnej blízkosti mesta Krompachy. Obec Slovinky je od okresného mesta Spišskej Novej Vsi vzdialená 30 km. Od sídla KSK a KÚ mesta Košice je vzdialená 60 km, vzdialenosť od hlavného mesta Bratislava je 401 km.

Dopravné spojenie s najbližším okolím zabezpečuje autobusová doprava. Najbližšie železničné spojenie je z mesta Krompachy. Letecké spojenie je možné z letiska v Košiciach 60 km a z letiska v Poprade 55 km.

S katastrálnym územím obce susedia katastrálne územia miest Krompachy, Spišské Vlachy, Gelnica a obcí, Olcnava, Poráč, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Helcmanovce a Prakovce.

Poloha obce Slovinky v rámci Košického kraja

Popis Územia Obce

Územie má stredohorský charakter s niektorými krasovými špecifikami. Hlavná os obce je orientovaná v smere SSZ - JJV. V menšom rozsahu je zástavba situovaná do údolí ústiacich do hlavných dvoch dominantných dolín.

• Severná - Poráčska dolina - v smere V - Z - spája obec Slovinky s obcou Poráč.
• Južná, Lacemberská dolina sa zo smeru SV - JZ postupne natáča k Z a slepo končí pod masívom Bukovca.

Chrbát Hŕbka oddeľuje spomínané doliny. Je predpolím krasovej náhornej plošiny Slovinskej skaly. Pohľad zo Slovinskej skaly, scenéria Z troch strán je ohraničená strmými vápencovými stenami.

Smerom na S do Poráčskej doliny je hrana plošiny prerušená hlbokými priepasťami „Šarkaňovej“ doliny a Muráňa. Ďalšie významnejšie skalné steny sú vo Vápeníku v Škripkovej doline a v doline Suchinec.

Na styku katastrálnych území Sloviniek, Krompách a Spišských Vlách je vrchol Bielej skaly /926/. V jej oblasti už končí výskyt vápencov. Približne 10,5 km severne od Sloviniek sa vypína jeden z vrcholov masívu Braniska - Sľubica /1129/.

Ostatné významnejšie vrcholy sú súčasťou hrebeňovej čiary a súčasne rozvodia Hnilca a Hornádu, tvoriacej južné ohraničenie katastrov obce. Od východu je to Krompašský vrch /1024,8/, Ostrý vrch /1082/, Banský vrch /1004,2/ Havrania hlava /1020,4/, Orlí vrch /1043,4/, Korban /1109,6/ a napokon Bukovec /1126,7/.

Vrchol Sľubica

Výskyt karbonátov všeobecne podmieňuje vznik a vývoj krasových fenoménov. Miestami speleológovia preskúmali a zdokumentovali niekoľko desiatok krasových javov. Najvýznamnejšia je jaskyňa Homološova diera ležiaca asi v 800 m výške medzi dolinami Nad chatou a Škripkovou dolinou.

V jaskyni bolo nájdených veľa kostrových pozostatkov fauny, hlavne medveďa jaskynného - Ursus speleus. Z ďalších krasových javov sa vyskytujú závrty. Z vyše 20 - tich sú dva otvorené na Galmuse, ostatné sú zahltené.

Neďaleko doliny Suchinec bol náhodne po búrke objavený jediný ponor, ktorý je zatopený vodami Poráčskeho potoka a je pokrytý riečnym nánosom.

Technická Infraštruktúra

Cez obec prechádza štátna cesta III/54715 v dĺžke cca 4 km a na ňu nadväzuje sieť miestnych komunikácií. Obyvateľstvo obce je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu z lokality Lacemberského potoka, kde je aj úpravňa vody a zo zdroja v Poráčskej doline. Zásobovaných pitnou vodou je 93 % obyvateľov. Tieto zdroje pitnej vody zásobujú aj mesto Krompachy.

Vodovod je v správe Podtatranskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Poprade. Obec je v plnom rozsahu elektrifikovaná. V roku 1996 bola obec splynofikovaná. Na plyn je napojených 95 % domácností.

V obci je potrebné vybudovať obecnú kanalizáciu s čistiarňou odpadových vôd, alebo zmesi odpadovej vody odvádzať do ČOV v Krompachoch. Telekomunikačná sieť ja na žiaducej úrovni - Orange, T-Mobile a obmedzene Telefonica O2. V obci je vybudovaná sieť širokopásmového internetu poskytovateľa Netiq.

Geomorfologické a Geologické Podmienky

Geomorfologicky je územie obce začlenené do: Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy - Karpaty, provincie - Západné Karpaty, subprovincie - Vnútorné západné Karpaty, oblasti - Slovenské rudohorie, celku - Volovské vrchy, podceloku - Hnilecké vrchy, časti - Galmus.

Územie Galmusu predstavuje planačno-rázsochový reliéf, zvyšná časť územia má reliéf hornatinový. Potoky v území majú tvar hlbokých V dolín bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou, Poráčsky potok na západnom okraji katastra tečie v prielomovej kaňonovitej doline.

V území sú prítomné aj výrazné rozsiahle antropogénne formy reliéfu (poddolované územie, odvaly, haldy, antropogénne terasy). Z hľadiska morfologicko-morfometrických typov reliéfu predstavuje územie zväčša silne členitú nižšiu hornatinu.

Na severovýchodnom okraji doň zasahuje silne členitá vrchovina, hrebeňové polohy na severnom okraji doliny Poráčskeho potoka a medzi Poráčskym a Slovinským potokom predstavujú výrazne inverzné plochy silne členitej pahorkatiny.

Zo súčasných reliéfotvorných procesov sa v južnej časti uplatňuje silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou, stredne silným až silným pohybom hmôt po svahu v horskom teréne v rámci fluviálnych a stráňových procesov, v severnej časti v oblasti Galmusu fluviálnokrasový proces s tvorbou krasových a polokrasových foriem a tvorbou zovretých dolín v rámci rozpúšťacích a kombinovaných procesov.

Geologická stavba územia je zložitá. Oblasť Galmusu je budovaná mohutnou platňou wettersteinsých vápencov a dolomitov mezozoika vnútorných Karpát, ktoré sú na okrajoch v kombinácii so zlepencami pieskovcami a pestrými ílovitými bridlicami mladšieho paleozoika.

Hydrologické Pomery

Osou územia je tok Slovinského potoka, ktorý z ľavej strany priberá bohato vetvený Poráčsky potok. Územie je odvodňované Hornádom.

Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v rajóne MG 117. mezozoikum Galmusu s priľahlým paleozoikom, budovanom horninami paleogénu a mezozoika, s dobrou až veľmi dobrou krasovo-puklinovou priepustnosťou.

Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Mezozoické horniny sú charakteristické veľmi dobrou až dobrou krasovo-puklinovou priepustnosťou a vysokým zvodnením, metamorfované horniny majú slabú až veľmi slabú puklinovú priepustnosť a minimálne zvodnenie.

Najvýznamnejšie hydrogeologické kolektory v území predstavujú v oblasti Galmusu vápence a dolomity, ktorých kvantitatívna charakteristika prietočnosti a hydrogeologická produktivita je vysoká (T = 1.10-3 - 1.10-2 m-2.s-1), vo zvyšnej časti územia metamorfity s nízkou kvantitatívnou charakteristikou prietočnosti a hydrogeologickou produktivitou (T < 1.10-4 m-2.s-1).

Klimatické Podmienky

Z klimatického hľadiska zaraďujeme územie obce do teplej oblasti, okrsku teplého, na rozhraní mierne vlhkého a suchého. Je charakterizovaný miernou zimou s dlhším slnečným svitom.

Na podnebie obce má veľký vplyv severný výbežok Podunajskej nížiny a hlavne jej južný sklon, ktorý ovplyvňuje slnečný svit, a tým aj celkové slnečné ohrievanie oblasti. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 9,2 °C s prevládajúcim južným až juhozápadným smerom vetra.

Pedologické Podmienky

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Sloviniek vyskytujú v nadloží metamorfovaných hornín prevažne kyslé až výrazne kyslé (oligobázické) kambizeme podzolové, na mezozoických horninách Galmusu sa vyskytujú rendziny a kambizeme rendzinové. V oblasti Poráčskej doliny sa uvádzajú kultizeme kambizemné výrazne kontaminované.

Pôdy sú v dolinách prevažne hlinité, kde sú neskeletnaté až slabo kamenité (0 - 20 %), vo zvyšnej časti piesčito-hlinité, ktoré sú stredne kamenité (štrkovité) (20 - 50 %). Obsah humusu v poľnohospodárskych pôdach je nízky (< 1,8 %).

Pôda v obci je využívaná prevažne na poľnohospodárske účely. Poľnohospodárska pôda zaberá až 90,7 % celkovej výmery katastra územia. Lesné pozemky zaberajú len 1,2 % územia, čoho dôsledkom je aj nízky koeficient ekologickej stability.

Prírodné Pomery

Lesné porasty sa rozprestierajú pomerne rovnomerne v celom katastri, pričom Poráčsku a Lacemberskú dolinu vypĺňajú v podstate celú. V odľahlejších častiach ide do veľkej miery o prirodzené, pôvodné bukovo-jedľové porasty, ktoré sú čiastočne narušené, kým najmä bližšie k obci ide o porasty prevažne s druhotnou drevinovou skladbou, čo súvisí aj s intenzívnou banskou činnosťou v minulosti.

Zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je dobré, čiastočne nerovnomerne rozdelené. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň na medziach, úvozoch a stržiach, okolo potokov, rozsiahly výskyt má skupinová, hlúčiková, falangovitá až plošná NDV v oblasti medzi Lacemberskou a Poráčskou dolinou.

V porovnaní s celoslovenskými pomermi vo výskyte rozptýlenej stromovej zelene predstavuje posudzované územie krajinu so stredným zastúpením stromov. Z hľadiska výskytu krovín predstavuje územie okolo obce krajinu s riedkym zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene, v oblasti Suchinca a Skaly krajinu s veľmi dobrým zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene.

Z hľadiska drevinového zloženia prevláda najmä smrek, smrekovec, breza, topoľ osikový, menej borovica, jedľa, v líniovej NDV sa uplatňuje najmä trnka, ruža šípová, hloh jednosemenný, svíb krvavý, vŕba rakytová a krehká a baza čierna, menej čerešňa vtáčia, vŕba sliezska, jarabina vtáčia či krušina jelšová.

Najvýznamnejšie prírodné hodnoty sa zachovali na vápencovom podklade Galmusu. V jeho strednej časti je chránená najmenšia časť Poráčskej doliny vyhlásená v roku 1981 na ploche 390,5 ha za štátnu prírodnú rezerváciu Červené skaly, dnes je to Národná prírodná rezervácia.

Národná prírodná rezervácia Červené skaly

Rastlinstvo a Živočíšstvo

Z pestrého rastlinstva v rámci katastra sú najhodnotnejšie nelesné a lesné spoločenstvá vápencových skál Galmusu.

tags: #jedálny #lístok #ZŠ #Prakovce

Populárne príspevky:

• Výber papriky na pečenie
• Recept na ríbezľový koláč
• Kvasenie kapusty s Hornbach
• Recepty na faerskú zmrzlinu
• Košík na pečenie 2v1 Copper Crisper