Jedlá 90. rokov na Slovensku: Nostalgia a spomienky na detstvo

Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami a chuťami, ktoré nás dokážu preniesť späť do bezstarostných čias. Mliečne bary, ruské vajcia, Vitacit, kubánske pomaranče a UHO (univerzálna hnedá omáčka) - to sú len niektoré z pojmov, ktoré sa nám vybavia pri spomienkach na stolovanie za socializmu. Niektoré z nich vyvolávajú úsmev, iné zase menej príjemné pocity. Prečo si však idealizujeme staré časy, hoci sa vtedy na mnohé veci stálo v rade alebo neboli vôbec dostupné?

Ako vysvetľuje docent Martin Franc, chute nás dokážu veľmi rýchlo vrátiť do detstva. A práve nostalgia za týmito chuťami a spomienkami je to, čo nás k sladkostiam a jedlám z 90. rokov tak silno priťahuje.

Občerstvenie z 90. rokov, ktoré chceme späť

Retro sladkosti a ich čaro

Nielen Slováci majú slabosť pre retro. Aj Rakúšania radi spomínajú na svoje detské chute, napríklad na farebné limonády, červenú malinovku Kracherl alebo na nápoj v prášku, ktorý si sypali na ruku a lízali. Podobne ako u nás, aj oni nostalgicky spomínajú na plastové figúrky medveďa, ktoré slúžili ako obal na med.

Kým v Rakúsku sa sortiment zmrzliny v 70. a 80. rokoch takmer každú sezónu menil, u nás bola ponuka obmedzená na nanukovú tortu, Ledňáčka a Míšu. Práve na Míšu mnohí Slováci radi spomínajú. Samotná zmrzlina bola známa už v polovici 50. rokov, no až na začiatku 60. rokov dostala špajľu, vďaka ktorej sa lepšie jedla.

V 60. a 70. rokoch sa deťom u nás aj v Rakúsku propagovali rôzne mliečne výrobky vrátane zmrzlín, bez ohľadu na to, aké boli sladké a tučné. Spomienky na detstvo sú spojené aj s cukríkmi ako Bonpari (vyrábané od roku 1977) a Lentilky (vyrábané od roku 1907, veľkovýroba od roku 1954).

Detstvo je čas hier, radosti a maškŕt. Každý z nás má nejaké obľúbené sladkosti, ktorých chuť mu pripomenie detské roky.

Resanka: Croissanty Resanka boli fenoménom svojej doby. Boli chutné, mali sympatickú maskotku a príležitostne k nim boli pribalené aj nálepky. Vyrábali sa s rôznymi náplňami (nugátový krém, čerešňová, marhuľová, čučoriedková či kiwi marmeláda).

Džúsy Hello Minidrink Mobil: Malé, 250 ml tetrapakové džúsy, ktorých balenie pripomínalo mobilný telefón.

Oblátky Klember: Dunajskostredskú značku Klember si spájame s čajmi a kávou, no istý čas mala v ponuke aj plnené oblátky, ktoré pripomínali Horalky.

Hubba Bubba: Veľké, farebné a šťavnaté žuvačky, ktorých chuť však vydržala len krátko.

Koukou Roukou (KukuRuku): Napolitánka s kakaovou náplňou a nálepkami.

Cukríky PEZ: Rakúske cukríky s postavičkami z rozprávok, do ktorých sa cukríky dávali.

Ring Pop: Lízatko na prste.

Calippo: Nanuk, ktorý sa vysúval z tuby.

Eskymo: Kokosový nanuk s čokoládovou polevou.

Žuvačkové cigarety: Žuvačky, ktoré imitovali fajčenie.

Cukríky LIPO: Podobné cukríkom PEZ, ale chuťovo iné.

Lentilky: Čokoládové cukríky rôznych farieb.

Deva: Nugátová tyčinka s čokoládovou polevou.

Antiperle: Tuhé biele cukríky s mentolovou chuťou.

Guľôčkové žuvačky: Žuvačky rôznych farieb, ktoré chutili rovnako.

Sladké kukuričné guľôčky: Farebné guľôčky, ktoré boli veľmi sladké.

Benátová tyčinka: Dlhé farebné lízatko.

TOP slovenské dezerty podľa Taste Atlas

Zahraničný portál Taste Atlas pravidelne zostavuje rebríčky z oblasti gastronómie. V jednom z najnovších rebríčkov sa zameral na slovenské dezerty a pochúťky. Ktoré slovenské jedlá sa teda dostali na vrchol rebríčka?

Ovčí salašnícky údený syr: Na prvom mieste sa umiestnil ovčí salašnícky údený syr, ktorý je známy svojou jedinečnou chuťou a vôňou. Vyrába sa z ovčieho mlieka a tradične sa údi nad drevom.
Zemiakové placky: Na druhom mieste sa umiestnili zemiakové placky, ktoré sú populárnym slovenským jedlom. Vyrábajú sa z nastrúhaných zemiakov, ktoré sa vyprážajú do chrumkava.
Bryndzové halušky: Tretie miesto obsadili bryndzové halušky, národný pokrm, ktorý sa pripravuje z drobných zemiakových halušiek, bryndze a slaniny.
Lokše: Lokše sú tenké zemiakové placky pečené na suchom povrchu. Môžu sa podávať na sladko aj na slano.
Slovenské šišky: Slovenské šišky, podobné americkým donutom, sú fantastické a mäkké.
Slovenský guláš: Tradičný slovenský guláš je hustá a sýta polievka z mäsa, zemiakov, cibule a korenín.
Halušky: Okrem bryndzových halušiek sa v rebríčku umiestnili aj klasické halušky.
Kapustnica: Kapustnica je hustá kyslá kapustová polievka.
Parené buchty: Na deviatom mieste sú parené buchty, mäkké a nadýchané pečivo plnené ovocnými náplňami.
Slovenská parenica: Slovenská parenica je syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a je známy svojou rolovou formou a jemnou chuťou.

Ďalšie obľúbené slovenské pochúťky

Oštiepok: Tradičný slovenský syr z horských oblastí.
Vianočka: Sladký pletený chlieb, ktorý sa tradične pripravuje počas Vianoc.
Špekačky: Malé údené klobásky, ktoré sú obľúbené na grilovanie alebo pečenie.
Trdelníky: Sladké pečivo, ktoré sa pripravuje na drevených valcoch a pečie sa nad ohňom.
Bryndza: Mäkký syr vyrobený z ovčieho mlieka.
Oravské korbáčiky: Syrové korbáče, ktoré sú známe svojou slanou chuťou a pružnou textúrou.
Zázrivské vojky: Dlhé syrové nite, ktoré pochádzajú z obce Zázrivá.
Krupicová kaša: Sladká kaša pripravená z krupice a mlieka.
Spišské párky: Jemne údené klobásky z bravčového mäsa.
Zázrivské korbáčiky: Podobne ako oravské korbáčiky, sú vyrobené z kravského mlieka a sú známe svojou slanou a jemnou chuťou.
Ovčí hrudkovitý syr: Tradičný syr vyrobený z ovčieho mlieka.
Bratislavský rožok: Sladké pečivo plnené makom alebo orechmi a je známe svojou unikátnou tvarovanou formou.
Vianočné krehké laskonky: Jemné kokosové koláčiky pripravené z bielkového snehu a plnené sladkým krémom.

Sladkosti, ktoré si zaslúžia pozornosť

Horalky: Horalky od pečivární Sedita sú považované za národnú sladkosť. Táto oblátka s orieškovou náplňou sa vyrába už od roku 1965.
Treska v majonéze: Synonymum pracujúcej triedy a fastfood socializmu. Vyrába sa od roku 1954 podľa receptúry kuchára Júliusa Boška. Táto sladkokyslá pochúťka sa v časoch socializmu predávala iba na Slovensku a v Ostrave.
Pigi čaj: Legendárny Pigi čaj bol svojho času jediným porciovaným čajom v celom Československu. Na trhu je už vyše 50 rokov.
Deva: Nugátová tyčinka s čokoládovou polevou, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode.
Snehulky: Mentolové cukríky z výroby najstaršej slovenskej cukrovinkárskej fabriky FIGARO. Vyrábajú sa od roku 1969.
Arizonky: Ryžové Arizonky sa vyrábajú v závode B. M. Kávoviny v Seredi už od roku 1966.
Vinea: Najväčšia konkurentka Kofoly, Vinea, sa zrodila v roku 1973.

Spomienky na školské jedálne

Stravovanie v školských jedálňach počas socializmu je pre mnohých Slovákov nezabudnuteľnou kapitolou detstva. Spomienky na mliečne bary, ruské vajcia, Vitacit, kubánske pomaranče a UHO (univerzálnu hnedú omáčku) vyvolávajú rôznorodé emócie. Niektoré jedlá nám spôsobujú úsmev na tvári, iné zase pocity, ktoré by sme najradšej zabudli. Prečo s nostalgiou spomíname na časy, keď sme stáli v radoch na nedostatkový tovar?

Docent Martin Franc vysvetľuje, že chute nás dokážu veľmi rýchlo vrátiť do detstva. Mnohí z nás si pri spomienke na dukátové buchtičky so šodó, farebné limonády ako Kracherl v Rakúsku, alebo lízanie Vitacitu a Šumienky z ruky vybavujú bezstarostné časy. Aj Rakúšania s obľubou spomínajú na svoje detské jedlá a nápoje, ako aj na plastové figúrky medveďa, ktoré slúžili ako obal na med.

Zatiaľ čo ponuka zmrzlín u nás bola obmedzená na nanukovú tortu, Ledňáčka a Míšu, v Rakúsku sa sortiment v 70. a 80. rokoch takmer každú sezónu menil.

Typické jedlá v školských jedálňach

Školské jedálne sa snažili poskytovať deťom vyváženú stravu, no ich možnosti boli obmedzené dostupnosťou surovín a jednotvárnym jedálnym lístkom. Pre mnohé deti predstavoval obed v jedálni hlavné jedlo dňa. Medzi typické jedlá patrili:

Polievky: mliečne polievky s cestovinami, ryžou alebo krupicou, zeleninové polievky (mrkvová, kapustová) a občas aj mäsové vývary.
Hlavné jedlá: rezne (mortadelové, bravčové), prívarky, mäso s omáčkami, cestoviny so syrom alebo paradajkovou omáčkou, ryba (najčastejšie treska), parené buchty a knedle s omáčkou.
Prílohy: ryža, zemiaky (varené, pečené) a cestoviny.
Dezert: kompot, ovocie alebo puding.

Stravenky a dotované obedy

Stravenky boli pre mnohé deti a rodičov nevyhnutnosťou. Išlo o špeciálne kupóny, ktoré sa vydávali na určitý počet obedov. Ich cena bola pomerne nízka a štát ich čiastočne dotoval, vďaka čomu boli obedy dostupné pre širšiu vrstvu obyvateľstva.

Kuchárky - hrdinky školských jedální

Kuchárky v školských jedálňach, často označované ako "továrne na jedlo", pracovali v preplnených kuchyniach so zastaraným vybavením a obmedzeným výberom surovín. Napriek týmto náročným podmienkam vynaložili obrovské úsilie na prípravu stravy pre stovky detí každý deň.

Napriek všetkým ťažkostiam, kuchárky vykonávali dôležitú prácu, zabezpečovali deťom aspoň jedno teplé jedlo denne. Mnohé z nich si vytvorili k deťom blízky vzťah a snažili sa im pripraviť čo najlepšie jedlo, ktoré mali k dispozícii. Pre mnohých zostali v pamäti ako prísne "tety", pred ktorými sme z rešpektu zjedli aj jedlá, ktoré nám príliš nechutili.

Zmeny v stravovaní po páde socializmu

Po páde socializmu sa stravovanie v školských jedálňach výrazne zmenilo. Dnešné jedálne ponúkajú väčší výber jedál, kladie sa väčší dôraz na kvalitu surovín a vyváženosť stravy. Do jedálničkov sa dostávajú nové potraviny a jedlá, ako napríklad tofu, šťava z červenej repy či bulgur. Naopak, vyradené boli nápoje s vysokým obsahom cukru, údené mäso, vnútornosti a polotovary.

Kritika a výzvy súčasného stravovania

Napriek snahám o zlepšenie kvality stravy v školských jedálňach, súčasný systém čelí viacerým výzvam. Niektorí kritizujú nízku kvalitu a jednotvárnosť jedál, iní poukazujú na nedostatok vyškolených kuchárov a kuchárok. Zaznievajú aj názory, že nové receptúry a trendy v stravovaní sa nemusia u detí vždy stretnúť s pochopením a obľubou.

Ďalším problémom je financovanie školského stravovania. Zvyšovanie cien obedov môže viesť k tomu, že si ich mnohí rodičia nebudú môcť dovoliť, čo môže mať negatívny dopad na zdravie detí a viesť k nárastu konzumácie nezdravých potravín.

Koncept školských jedální na Slovensku je pomerne mladý, začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Prvé jedálne fungovali v provizórnych podmienkach a formálna legislatíva školského stravovania vznikla až v roku 1953. Tá riešila hlavne právne a ekonomické otázky a nešpecifikovala, čo vlastne tie deti majú jesť.

tags: #jedla #90. #rokov #Slovensko