Ovocie rastúce na stromoch: Druhy a tipy na pestovanie

Ovocie má nezastupiteľnú úlohu v zdravej výžive a záhradkári si môžu dopestovať chutné plody priamo vo svojej záhrade. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy ovocia, ktoré možno pestovať na stromoch, s ohľadom na rôzne veľkosti záhrad a klimatické podmienky.

Výber ovocia podľa veľkosti záhrady

Stredne veľké záhrady

Stredne veľké záhrady ponúkajú viac priestoru na pestovanie rôznych druhov ovocia. Hoci rozmery nie sú vždy rozhodujúce, dôležité je zvážiť, ako využiť priestor efektívne. Vyššie ovocné druhy je vhodné umiestniť do severnej, západnej alebo severozápadnej časti záhrady, aby netienili nižším rastlinám alebo zeleninovým záhonom.

Pre stredne veľké záhrady sú nosné jablone, ideálne pestované v tvare štíhleho vretena na slabo rastúcich podpníkoch. Tento tvar je vhodný aj pre hrušky, ázijské hrušky, duly a mišpule. Dokonca aj kôstkoviny, ako čerešne, broskyne, nektárinky, slivky, ringloty, marhule a višne, sa dajú pestovať v tvare štíhleho vretena, ak sa použije slabo rastúci podpník a špecifický rez. Pre kôstkoviny je však potrebné zväčšiť rozstup aspoň na 1,5 metra.

V stredne veľkých záhradách možno pestovať kôstkoviny aj v klasických korunkových tvaroch, pričom pri pravidelnom reze stačí vzdialenosť 3 metre medzi stromami.

Popínavé druhy

Ak budujeme opornú konštrukciu pre štíhle vretená jabloní, môžeme pridať ďalšie rady pre popínavé druhy, ako sú aktinídie (kivi), stolový vinič a schizandra čínska.

Exotické druhy

V južnejších oblastiach Slovenska je možné experimentovať s exotickými druhmi, ako sú figovníky, ebenovník rajčiakový (hurmikaki) a granátovníky.

Menej známe druhy

Môžeme vysadiť čučoriedky, aróniu čiernoplodú, hloh alebo rakytník rešetliakovitý.

Drobné ovocie

Drobné ovocie je cennou súčasťou záhrad. Kríky drobného ovocia prinášajú chutné a zdravé plody plné vitamínov a sú nenáročné na pestovanie. Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie. Medzi najobľúbenejšie kríky patrí arónia a baza čierna, ktoré sú známe svojimi liečivými účinkami. Veľmi populárne sú aj brusnice, čučoriedky a zemolezy, ktoré ocenia milovníci sviežeho bobuľového ovocia. Do popredia sa dostávajú aj menej známe druhy ako múchovník či rakytník. Múchovník pripomína čučoriedku, no je odolnejší a plody sú sladšie. Medzi klasiku, ktorú pozná každý, patria ríbezle, egreše, maliny a černice.

Či už červené, biele alebo čierne ríbezle, všetky sa hodia na sirupy či džemy. Pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné, sú tu malinojahody a dokonca aj kiwi, ktoré sa dá úspešne pestovať aj v našich podmienkach.

Pestovanie väčšiny ovocných kríkov nie je zložité. Najlepšie je vybrať im slnečné a chránené miesto, pripraviť priepustnú a výživnú pôdu a dbať na pravidelnú zálievku.

Netradičné ovocné stromy

Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé.

Rakytník (Hippophae rhamnoides)

Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa s ním stretávame v záhradách častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok sa považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre znáša zvýšenú salinitu pôdy a odoláva škodcom či chorobám. Rakytník fixuje vzdušný dusík do pôdy, preto prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.

Ásimina trojlaločná (Asimina triloba)

Ásimina trojlaločná, známa aj pod názvom Paw Paw, je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom, no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.

Hurmikaki (Diospyros kaki)

Hurmikaki, alebo kaki, pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd je široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi a bez jadierok (partenokarpické). Pri pestovaní hurmikaki je výhodou jeho odolnosť proti škodcom a chorobám, ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).

Kiwi (Actinidia)

Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach, je kiwi, najmä druhy odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko.

Figovník

Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu.

Moruša

Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.

Goji (Kustovnica čínska)

Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).

Mišpuľa

Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.

Drieň (Drieň jedlý)

Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.

Jujuba (Ziziphus)

Jujuba, známa aj pod názvom čínska ďatľa, produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

Nové a osvedčené odrody

Na trhu s ovocím sa každoročne objavujú novinky, no nie všetky sa v našich podmienkach uchytia. Našťastie, existuje mnoho odrôd, ktoré sa v našej krajine osvedčili.

Slivkoviny

Sortiment slivkovín atraktívne rozšírila odroda veľkoplodého myrobalánu KOROMILA. Vyniká skorým časom dozrievania, začiatkom júna, a jednoduchým pestovaním i tvarovaním. Plody sú šťavnaté, chutné a všestranne spracovateľné.

Marhule

Veľkú turbulenciu zažíva v posledných rokoch sortiment marhúľ. Z tých skorých zaujala moderná talianska odroda BORA, ktorá má ambície stať sa lídrom. Rastie stredne intenzívne a vytvára štandardné koruny. Veľké intenzívne oranžové plody dozrievajú asi 15 dní pred odrodou Maďarská.

Čierne ríbezle

V sortimente čiernych ríbezlí je jednou z top odrôd stredne skorá JUBILEJNAJA KOPANJA. Ide o ukrajinský šľachtiteľský počin. Kry sú stredne silné a vyhovuje im slnečné stanovište. Prináša vysoké úrody a vykazuje komplexnú odolnosť proti škodcom, hubovým chorobám, mrazom i suchu.

Maliny

Zaujímavo sa rozšíril aj sortiment malín. Jednou z perspektívnych odrôd je RADZIEJOWA. Patrí medzi skoré odrody, dozrieva už od polovice júna. Kry rastú stredne intenzívne a sú odolné proti väčšine chorôb, škodcom i mrazom.

Egreše

Široký je tiež sortiment egrešov. Vyznačuje sa umierneným rastom, vysokými úrodami, ale najmä veľkými a príťažlivými červenými plodmi s vynikajúcou chuťou.

Mandle

Na mandľu kvitne neskoro, čo je čiastočnou prevenciou chrániacou pred jarnými mrazíkmi. Najlepšie sa jej darí v suchších vápenatých pôdach. Jadro je veľmi chutné a kvalitné.

Orechy

Zmeny nastali aj v sortimente orechov. Ako najvýraznejšia z nich sa vo svete i u nás ukázala odroda CHANDLER, ktorú možno pestovať aj v okrajových oblastiach pestovania a v nadmorských výškach až do 700 m n. Rodiť začína veľmi skoro a oproti štandardným odrodám je úroda vyššia o cca 60 - 70 % pri zachovaní veľkosti a kvality plodov.

Jablká

V sortimente zimných odrôd jabĺk je vhodná odroda Bieloruské malinové. Pochádza z Bieloruska. Plody konzumne dozrievajú v novembri, skladujú sa až do marca. Sú atraktívne červené, dužina je šťavnatá, kyslo-sladká, jemne aromatická.

Hrušky

Zimná odroda hrušky Beloruskaja Pozniaja alebo tiež Bieloruská neskorá pochádza tiež z Bieloruska. Plody dozrievajú začiatkom októbra, skladovateľné sú do februára. Sú stredne veľké až veľké, baňatého hruškovitého tvaru, dužina je pevná, stredne šťavnatá, veľmi dobre chutí.

Ringloty

Atraktívna odroda ringloty Hollywood skrášli našu ovocnú záhradu od skorej jari do neskorej jesene. Purpurové sú pritom nielen plody, ale aj ich dužina, dokonca listy. Plody sú stredne veľké a veľmi chutné.

Výsadba ovocných stromov

Voľnokorenné stromčeky

Hlavná sezóna predaja voľnokorenných ovocných stromčekov je veľmi skorá jar, vedľajšia jeseň. V ovocných škôlkach či záhradných centrách majú byť korene stromčekov uložené v navlhčenom rašelinovom substráte, prípadne v pilinách či inom ľahkom materiáli. Korene, primerané veľkosti korunky, majú mať aj tenké korienky aj vlásočnice, ktoré sú pre uchytenie stromčeka významnejšie ako hrubé korene. Skontrolujte aj konáriky. Púčiky majú byť naliate, môžu i ľahko pučať, nesmú byť zoschnuté a zošúverené.

Podpníky

Podpník výrazne ovplyvňuje vlastnosti novej rastliny, najmä jej mrazuvzdornosť, rýchlosť rastu, odolnosť proti suchu alebo chorobám. Ak z podpníka vyrastajú vetvičky, odstraňujeme ich, aby sila išla do šľachtenej časti.

Rezistentné odrody

Je to odolnosť proti chorobám, ktoré sú v niektorých oblastiach natoľko rozšírené, že nie je možné dopestovať zdravé ovocie. Vtedy určite siahneme po rezistentnej odrode. Príkladom sú egreše rezistentné voči americkej múčnatke alebo jablone voči chrastavitosti.

Ovocné stromy v malej záhrade

Aj v malej záhrade sa dá dopestovať bohatá úroda ovocia. Treba na to viac premýšľania, kombinovania a fantázie.

Počet stromov

V malej ovocnej záhrade sa uplatnia hlavne zákrpky, štíhle vretená, stĺpovité tvary a nízkokmenné odrody.

Stĺpovité ovocné stromy

Stĺpovité odrody netvoria koruny a rastú do výšky. Dnes je už na trhu široký sortiment odrôd jabloní na „stĺpiku“. Taktiež si vyberte aspoň 2 - 3 odrody, keďže jablone sú cudzoopelivé.

Zakrpatené ovocné stromy

Skôr pre okrasné účely ako kvôli úrode sa zvyknú do malých ovocných záhrad sadiť zakrpatené odrody ovocných stromov.

Drobné ovocie

Do minizáhrad rozhodne patria ríbezle a egreše. Sú nenáročné na údržbu a prinášajú bohatú úrodu s rozmanitým použitím plodov.

Priestorové tipy

Chutné plody černíc, malín či malinočerníc si dopestujete aj na nevyužitom múre alebo plote vášho pozemku. Na jednoduchej a ľahkej konštrukcii sa bude dariť viniču, aktinídii alebo schizandre.

Pestovanie v nadmorskej výške 700 m n.m.

Jablone

Pri jabloniach by mali byť vhodné najmä české rezistentné odrody, ako Rubinola a Topaz.

Broskyne

Odporúčam ich dávať iba do záveterných polôh alebo na južnú stranu stien. Broskyne by ste mali vysádzať vždy len ako zákrpky alebo vejárovitý kordón pri mure. Najvhodnejšie sú pre ňu hlinito-piesčité a piesčito-hlinité pôdy s dostatkom humusu.

Marhule

Ak však chcete pestovať v takýchto polohách aj marhule, odporúčam vyberať mrazuvzdorné odrody s postupným časom kvitnutia a štepené na myrobaláne, ktorý nie je náročný na pôdu. Marhule sú prevažne cudzoopelivé a je nutné mať aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia, alebo sa dohodnúť so susedom.

Drobné ovocie

Malinám sa darí takmer všade, ak majú dostatok priameho slnečného žiarenia s nadmorskou výškou do 650 metrov n. m. Vhodné sú oblasti s priemernou ročnou teplotou 6 °C. Jahody poskytujú uspokojivé úrody a majú kvalitné plody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m., pri priemernej ročnej teplote 7 °C. Ak ich pestujeme vo vyšších oblastiach, rastlina neskôr kvitne. Egreš znáša oblasti s priemernou ročnou teplotou od 7 do 9 °C.

Mykorhízne huby

Odborníkmi odporúčané sú pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní i višní aj mykorhízne huby Symbivit. Stačí ich totiž uplatniť len jedenkrát pri pri výsadbe rastlín, dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxydantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok.

Tabuľka: Odrody drobného ovocia

Tipy na pestovanie v tienistej záhrade

Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.

Rôzne typy tieňa: Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Hlboký tieň: Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne.

Čiastočný tieň: V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.

Mozaikový tieň: Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.

Polotieň: Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva. Hoci toto stanovište vyhovuje aj náročnejším druhom zeleniny a ovocia, stále množstvom slnečného svitu nepostačuje najnáročnejšej plodovej zelenine, ako sú paradajky, papriky, baklažán.

Ďalšie tipy:

• Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov.
• Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku.
• Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.

tags: #ovocie #rastúce #na #stromoch #druhy

Populárne príspevky:

• Recepty s mletým mäsom a sušenými paradajkami
• Plynové grily Campingaz RBS
• Osviežujúci ríbezľový koláč
• Recitačná súťaž: Ako uspieť?
• Slané cuketové palacinky s náplňou