Jedlé časti hľuzovej zeleniny a jej druhy
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.
Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
Jak pěstovat listovou zeleninu? To vám řekne zahradnice Míša Brabcová
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny, ktorých jedlé časti rastú pod zemou. Prvotný klíček rastliny počas rastu naberá na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Hľuzová zelenina je predovšetkým bohatá na energiu a preto je ideálna ako sýta príloha k slaným pokrmom. Ďalšou výhodou hľuzovej zeleniny je jej zásaditosť. Je preto vhodná na neutralizáciu kyslosti mliečnych a mäsitých produktov. Čerstvá hľuzová zelenina ďalej obsahuje mnoho životne dôležitých a minerálnych látok, ktoré posilňujú imunitný systém. Hľuzová zelenina má obvykle šťavnatú, mierne horko-sladkú arómu. Hľuzovú zeleninu možno z veľkej časti konzumovať surovú, avšak väčšinou sa pred použitím varí, dusí alebo pečie a tiež nakladá a fermentuje. Ľudia používajú hľuzovú zeleninu ako potravinu už tisícročia.Pôvodne sa však využívali divorastúce rastliny, ktoré sa konzumovali surové alebo boli pripravované nad ohňom. Postupne ako sa človek stále viac usadzoval, začal aj s pestovaním hľuzovej zeleniny, predovšetkým repy. V Južnej Amerike už prvé kultúry pestovali rôzne druhy hľuzovej zeleniny, ktoré sa v priebehu kolonizácie postupne rozšírili aj do ostatných častí sveta. Dnes sa hľuzová zelenina pestuje takmer všade na svete, predovšetkým v kontinentálnych klimatických oblastiach. Za hlavného pestovateľa exotickej hľuzovej zeleniny sa v súčasnosti považuje Čína. Keďže sa hľuzová zelenina pestuje na celom svete, je v predaji po celý rok.
Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa. V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú.
Nutričná hodnota hľuzovej zeleniny
Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov. Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo.
Hľuzová zelenina tiež poskytuje životne dôležité látky: v priemere od 5 až 15 miligramov vitamínu C a tiež malé množstvá vitamínu B6.
Druhy hľuzovej zeleniny
Medzi hľuzovú zeleninu patrí napríklad:
- Zemiaky
- Mrkva
- Paštrnák
- Zeler buľvový
- Reďkovka
- Kvaka
- Okrúhlica
- Topinambur
- Maniok
- Jam
Menej známe druhy zeleniny a ich pestovanie
Okrem tradičnej zeleniny existuje mnoho menej známych druhov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Tieto rastliny často ponúkajú jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie.
Čierny koreň (Scorzonera hispanica)
Čierny koreň, známy aj ako hadomor španielsky, pochádza zo Stredomoria a je cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu. Táto koreňová zelenina má čiernu vonkajšiu šupku a bielu dužinu bohatú na vlákninu, vitamíny a minerály. Je vhodná do polievok, omáčok či ako príloha k mäsu.
Na pestovanie vyžaduje hlbokú, dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH. Darí sa mu na slnečných stanoviskách, no znesie aj polotieň. Vysieva sa na jar a zberá sa na jeseň alebo až na jar nasledujúceho roka.
Pak Choi (Brassica rapa subsp. chinensis)
Pak Choi, známy aj ako čínska kapusta, pochádza z Ázie a je obľúbenou ingredienciou v orientálnej kuchyni. Má šťavnaté, biele stopky a tmavozelené listy s jemne pikantnou chuťou. Konzumuje sa surový v šalátoch, no najčastejšie sa dusí, varí v polievkach alebo rýchlo opeká na panvici. Obsahuje množstvo vitamínov A, C a K.
Pak Choi je nenáročný na pestovanie a rýchlo rastie. Najlepšie sa mu darí v úrodnej, vlhkej pôde s dostatkom humusu.
Fazuľa Yard Long (Vigna unguiculata subsp. sesquipedalis)
Táto exotická fazuľa pochádza z Ázie a je známa svojimi mimoriadne dlhými, tenkými strukmi, ktoré môžu dosahovať až 80 cm. Chuťovo pripomína klasickú zelenú fazuľku, no je o niečo sladšia a jemnejšia. V kuchyni sa využíva podobne - dusená, opekaná, varená či do polievok. Obsahuje množstvo bielkovín a vlákniny.
Na pestovanie vyžaduje teplé a slnečné prostredie, pričom sa najlepšie darí v ľahkej, dobre priepustnej pôde. Semená sa vysievajú po posledných mrazoch a rastlina potrebuje oporu, po ktorej sa môže ťahať.
Chayote (Sechium edule)
Chayote, nazývaný aj mexická uhorka alebo rastlinná hruška, je popínavá rastlina pochádzajúca zo Strednej Ameriky. Plody majú hruškovitý tvar, svetlozelenú farbu a jemnú, mierne sladkastú chuť. Konzumujú sa surové v šalátoch, ale aj varené, dusené či pečené. Sú bohaté na vitamíny C a B6, ako aj na minerály.
Táto rastlina potrebuje dostatok priestoru na popínanie, preto je ideálne vysádzať ju pri plotoch alebo mrežiach. Vyžaduje teplé podnebie a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Pestovanie na Slovensku je možné v skleníkoch alebo na chránených miestach.
Oka (Oxalis tuberosa)
Oka, známa aj ako andská reďkovka, pochádza z Južnej Ameriky a patrí medzi menej známe hľuzovité plodiny. Produkuje malé, farebné hľuzy s jemne kyslastou chuťou, ktoré sa konzumujú pečené, varené alebo surové. Hľuzy majú vysoký obsah vitamínu C a sú výživnou alternatívou k zemiakom.
Na pestovanie potrebuje dlhé vegetačné obdobie a mierne podnebie. Najlepšie sa jej darí v dobre priepustnej, humóznej pôde na slnečných miestach. Na Slovensku je vhodné pestovanie v skleníkoch alebo ako jednoročná rastlina v záhonoch s dostatočnou ochranou pred chladom.
Cardoon (Cynara cardunculus)
Cardoon, čiže kardón, je príbuzný artičokov a pochádza zo Stredomoria. Vyznačuje sa mohutnými, dekoratívnymi listami a jedlou dužinou v stonkách, ktoré majú jemne horkastú chuť pripomínajúcu zeler. Pred konzumáciou sa stonky často blanšírujú, aby stratili svoju prirodzenú horkosť. Využívajú sa v dusených jedlách a zapekaných pokrmoch.
Táto rastlina obľubuje teplé, slnečné miesta a úrodnú, dobre priepustnú pôdu. Na Slovensku sa dá pestovať ako letnička alebo vo vyvýšených záhonoch. Potrebuje dostatok priestoru na rast a pravidelnú zálievku.
Cucamelon (Melothria scabra)
Cucamelon, známy aj ako mexická mini uhorka, je popínavá rastlina produkujúca drobné plody pripomínajúce miniatúrne melóny. Chuťovo sú podobné klasickým uhorkám, no s jemne citrusovým nádychom. Konzumujú sa čerstvé v šalátoch alebo nakladané ako kyslé uhorky. Sú bohaté na antioxidanty a vitamín C.
Na pestovanie potrebuje oporu, po ktorej sa môže šplhať, a dostatok slnečného svetla. Darí sa mu v ľahkej, priepustnej pôde s dostatočnou zálievkou.
Wasabi (Wasabia japonica)
Wasabi je japonská rastlina známa pre svoju ostrú, výraznú chuť. Používa sa najmä v japonskej kuchyni ako prísada k sushi, no čerstvo nastrúhaný wasabi je vzácnou pochúťkou. Pestovanie je náročné, pretože vyžaduje tieň, stálu vlhkosť a chladnejšie podnebie.
Na Slovensku sa dá pestovať v skleníku alebo v tienistých, vlhkých oblastiach záhrady. Potrebuje kvalitnú, kyslú pôdu a časté rosenie. Rastie pomaly, pričom na zber koreňov treba čakať minimálne dva roky. Listy a stonky sa však dajú konzumovať aj skôr ako súčasť šalátov.
Ďalšie zaujímavé druhy exotickej zeleniny
- Kvet banánovníka: Používa sa predovšetkým v juhoázijskej a indickej kuchyni. Má zaujímavú banánovú príchuť.
- Fenikel: Stonky sa vyznačujú sladkou chuťou, ktorá pripomína zeler. Semená sa používajú ako korenie.
- Salikornia: Sukulentná rastlina so slanou chuťou, ktorá pripomína špenát.
- Okra (Ibištek jedlý): Plody majú podlhovastý zašpicatený tvar a chuťou pripomínajú cuketu.
Pestovanie exotického ovocia a zeleniny v skleníku
Skleníky z polykarbonátu a skla poskytujú vybraným druhom exotického ovocia a zeleniny ideálne podmienky pre rast a dobrú úrodu. V skleníku môžeme pestovať napríklad banány, mango, citrusové plody a ananás.
Základné podmienky pre pestovanie v skleníku
- Svetlo: Svetlo je najdôležitejšou energetickou výživou pre akékoľvek rastliny.
- Teplo: Teplo je veľmi úzko spojené so slnečným svitom.
- Vlhkosť: Tropické rastliny zvyknú vyžadovať vzdušnú vlhkosť, preto im dobre padne orosenie povrchu listov vlažnou vodou.
Pestovanie vybraných druhov v skleníku
- Banánovník: V našich podmienkach sa kvety na banánovníku objavia v druhom alebo treťom roku. Banánovníky sa zalievajú odstátou vodou izbovej teploty.
- Mangovník: Mangovník miluje teplo a potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C. Najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje pravidelnú zálievku mäkkou vodou a uvíta vyššiu vzdušnú vlhkosť.
- Citrusové plody: Základom pestovania citrusových plodov je vyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Citrusy majú veľmi radi svetlo. Vykurovaný skleník poskytuje pre citrusové plody ideálny priestor pre úspešné prezimovanie.
- Ananás: Pre dobrý rast a vyzretie plodu ananásu je nevyhnutné slnko, ale nie priamo úpek.
Kategórie zeleniny a ich zástupcovia
Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám.
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
Top 10 hlúbovej zeleniny:
- Červená kapusta
- Kaleráb
- Biela kapusta
- Pak Choi
- Kel
- Ružičkový kel
- Čínska kapusta
- Hlávkový kel
- Kel palmový
- Karfiol
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
Top 10 šalátovej zeleniny:
- Listový šalát
- Hlávkový šalát
- Rukola
- Špenát
- Mangold
- Čakanka štrbáková
- Červená čakanka
- Biela čakanka
- Čakanka hlávková
- Ázijské šaláty
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Top 5 hľuzovej zeleniny:
- Mrkva
- Paštrnák
- Zemiaky
- Zeler buľvový
- Reďkovka
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Top 5 cibuľovej zeleniny:
- Cesnak
- Cibuľa
- Šalotka
- Jarná cibuľka
- Medvedí cesnak
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť. Zaraďujeme tu často aj kukuricu. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
Top 4 zeleniny so semenami:
- Hrach
- Šošovica
- Fazuľa
- Gaštany jedlé
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa. Špargľa sa dá pripraviť mnohými spôsobmi - aj grilovať.
Top 4 klíčkovej zeleniny:
- Špargľa
- Bambusové klíčky
- Palmové srdce
- Ružičkový kel
Huby
Nie sú ani ovocie ani zelenina: huby. Jedlé huby, ako šampiňóny, hríby alebo hliva, obsahujú okrem vlákniny aj dôležité vitamíny a minerálne látky a naviac majú pomerne málo kalórií. Huby si najlepšie vypestujete sami pomocou štartovacej kultúry, čo je vlastne hubové mycélium a potrebujete aj vhodný substrát. Ten väčšinou obsahuje slamu, piliny alebo kávovú usadeninu.
Tabuľka vybraných druhov ovocia a zeleniny:
| Druh | Kategória | Príklad |
|---|---|---|
| Hlúbová zelenina | Listy a stonky | Červená kapusta, Kaleráb |
| Listové šaláty | Listy | Listový šalát, Rukola |
| Plodová zelenina | Plody | Tekvica, Paradajky |
| Hľuzová zelenina | Hľuzy | Mrkva, Paštrnák |
| Cibuľová zelenina | Cibule | Cesnak, Cibuľa |
| Zelenina so semenami | Semená | Hrach, Fazuľa |
tags: #jedlá #časť #hľuzovej #zeleniny #druhy
