Jedlá, ktoré Slováci nemajú radi: Prieskum odhalil prekvapivé zistenia

Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa za jeden rok vo svete vyhodí alebo znehodnotí tretina celkovej produkcie potravín. Ak by sme toto množstvo dokázali zachrániť, mohli by sme nasýtiť až tri miliardy ľudí. Ako sú na tom s plytvaním jedla Slováci?

Prieskum realizovala agentúra SCIO pre portál Startitup od 10. do 16. októbra 2025 na vzorke 1 000 respondentov.

Aké potraviny nakupujú a ktorými najčastejšie plytvajú? Aké sú dôvody vyhadzovania jedla? A akým spôsobom nás ovplyvňuje fenomén prázdnej chladničky (Fridge Blindness)?

Podľa tohto prieskumu máme k jedlu zodpovedný prístup - tri štvrtiny Slovákov tvrdí, že nikdy, alebo len zriedkavo, vyhadzujú jedlo. Cítia sa totiž previnilo, keď míňajú peniaze za jedlo, ktoré nespotrebujú. Zároveň cítia vinu, že vyhodeným jedlom by mohli pomôcť nasýtiť iných. Uvedomujú si tiež negatívny dopad na životné prostredie.

Plytvanie potravinami na Slovensku

Najviac sa plytvá v domácnostiach. Tie sú zodpovedné až za 53 % všetkého nespotrebovaného jedla. Význam vlastného zodpovedného prístupu k šetreniu s jedlom ale vníma 40 % Slovákov. Podľa analýz Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ročne vyhodíme približne 100 kg potravín na osobu.

Z prieskumu vyplýva, že najčastejšie plytváme čerstvými potravinami a to najmä ovocím, zeleninou, chlebom, salámami a syrmi. Najčastejšími dôvodmi pre vyhodenie jedla sú, že začína páchnuť (82 %) a už nevyzerá pekne (66 %). Viac ako polovica opýtaných (56%) nechce dojesť jedlo, pretože je už pár dní otvorené.

Fenomén prázdnej chladničky

Určite to poznáte - prídete k chladničke, otvoríte ju, chvíľu do nej pozeráte a nakoniec z nej nič nevytiahnete. Tento jav má aj svoje meno - fenomén prázdnej chladničky alebo chladničková slepota, ktorý trefne potvrdzuje fakt, že v danú chvíľu slepo prehliadame akékoľvek potraviny v chladničke a odchádzame od nej s pocitmi, že v nej jednoducho nemáme nič k jedlu. Tento pocit zažíva až 75% Slovákov s tým, že prázdnu chladničku považujú za problém, s ktorým by sa radi v budúcnosti vysporiadali.

Najlepší spôsob, ako nad týmto fenoménom zvíťaziť, je systematický nákup a plánovanie, aké potraviny budeme potrebovať a čo budeme z nich pripravovať v dlhšom časovom horizonte, napríklad počas jedného týždňa. Potraviny nakupujeme väčšinou raz - dva krát za týždeň. Slováci v prieskume potvrdili, že majú v chladničke až 78% potravín, ktoré im chutia a dokonca až v dvoch tretinách sa snažia nakúpiť tiež zdravé jedlo. Uvariť či pripraviť si doma dobré jedlo a využiť všetky potraviny, ktoré majú k dispozícii, je však pre opýtaných problém.

Príčinou, prečo doma nevaria tak často ako by chceli, je nedostatok času, na ktorý sa odvoláva 87% Slovákov. Jedlo občas vyhodí osem z desiatich Slovákov, ktorí majú doma deti. Približne tretina rodičov označila priamo detskú vyberavosť za jeden z dôvodov, prečo plytvajú jedlom. Ich maškrtnosť im dokonca sťažuje samotné nakupovanie potravín. Preto rodičia predchádzajú plytvaniu tým, že sa snažia variť stále rovnaké obľúbené jedlá bez akejkoľvek obmeny. Nákupy sú tak ľahšie, varenie rýchlejšie a zvyšky minimálne.

Ekonomická situácia a stravovanie

Aj keď sa väčšina Slovákov ešte nemá tak zle, aby si nemohla kúpiť základné potraviny, stav aktuálnej ekonomiky nie je závideniahodný a ani dobrý. Respondenti označili najviac zodpovedné osoby za súčasný ekonomický stav. Obyvatelia sa síce prispôsobili a obmedzili spotrebu, no ich finančné rezervy sa znižujú a obavy z budúcnosti silnejú. Kým viac ako tretina ľudí hodnotí svoju súčasnú životnú úroveň ako dobrú, pribúda tých, ktorí hovoria o jej zhoršení. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa počet respondentov označujúcich svoju situáciu za zlú zvýšil z 13 percent na takmer 20 percent. Podiel obyvateľov, ktorí očakávajú zhoršenie svojej finančnej situácie, sa za posledný rok viac než zdvojnásobil - z 15 na 32 percent.

Finančný dopad prvej vlny konsolidácie sa najviac prejavil na cenách potravín, ktoré zasiahli 82 percent domácností. Nasledovali náklady na bývanie (49 percent) a služby (42 percent). Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesačne, pričom niektoré rodiny uvádzali aj vyššie sumy.

Z prieskumu vyplýva, že finančné rezervy populácie sa znižujú. Len pätina respondentov má úspory pokrývajúce polročné výdavky, pričom štvrtina nemá žiadnu rezervu. Dve tretiny domácností už podnikli kroky na zvládnutie rastúcich nákladov. Najčastejšie obmedzovali výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domova, kultúru a voľnočasové aktivity, dovolenky či nákup oblečenia.

Obľúbenosť chleba a pečiva u Slovákov

Neoddeliteľnou súčasťou jedálnička Slovákov sú chlieb a pečivo. Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť BILLA, ich na dennej báze konzumujú tri pätiny opýtaných ľudí. Slováci si pritom chlieb alebo rôzne druhy pečiva najčastejšie doprajú na raňajky. Konzumácia chleba a čerstvých pekárenských výrobkov má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Ľudia si ich zvyknú natierať maslom, džemom či medom, ale aj paštékami či slanými nátierkami. Pečivo sa konzumuje aj ako doplnok k iným jedlám, napríklad k slanine, klobáse, treske v majonéze alebo hustej polievke.

Z prieskumu vyplýva, že tri pätiny opýtaných ľudí konzumujú chlieb a pečivo denne, pričom necelé tri štvrtiny opýtaných začínajú pečivom svoj deň v podobe raňajok. Najdôležitejším faktorom pri výbere pečiva je pre tri štvrtiny opýtaných ľudí jeho chuť, a takmer rovnaké percento oslovených si na pečive všíma jeho čerstvosť. Pre viac ako polovicu ľudí zapojených do prieskumu je dôležitá aj mäkkosť, vláčnosť pekárenských výrobkov.

Najobľúbenejším sladkým pečivom sa v prieskume 2muse jednoznačne stala vianočka, ktorú v rámci sladkých druhov pečiva vyhľadáva viac ako jedna tretina opýtaných (37 %). Viac ako polovica oslovených ľudí vianočku konzumuje pre jej tradičnú chuť, ale zhruba u každého desiateho opýtaného vyvoláva spomienky na detstvo. Viac ako dve pätiny oslovených (42 %) pritom uviedli, že preferencie v pečive majú teraz iné ako za detských čias.

Kvalita a zdravie potravín

Až 97 % opýtaných v prieskume deklarovalo, že si pri nákupe vyberá kvalitné potraviny a rozhodujúcim faktorom je čerstvosť. Medzi najčastejšie dôvody patrí láska k jedlu (93 %) a časté varenie (76 %). Respondentov pri nákupe potravín najviac zaujíma to, či sú zdravé (82 %), nemajú zbytočné prídavné látky, či aký je ich zdravotný účinok (76 %). Slovákov na etiketách zaujíma tiež spôsob, ako majú postupovať pri skladovaní potravín (75 %). Okrem toho ich zaujíma pôvod potravín. Najpočetnejšia skupina, až 88 % opýtaných, uviedla, že ich vystihuje tvrdenie, že zdravé potraviny nakupujú z dôvodu ich dôležitosti pre zdravú stravu svojich detí.

Až 89 % ľudí s nadpriemerným príjmom si je ochotných za zdravé potraviny priplatiť. Takíto ľudia minú zvyčajne pri bežnom týždennom nákupe okolo 100 €. Približne tretina ľudí s nadpriemerným príjmom nakúpila minulý rok potraviny online.

Prečo nevyhadzovať šupky zo zemiakov

Zemiaky patria medzi najbežnejšie potraviny, ktoré si našli cestu takmer do každej kuchyne na svete. Tvoria základ miliónov jedál, od jednoduchých domácich receptov až po vrcholnú gastronómiu. Avšak pri príprave zemiakov mnohí robia zásadnú chybu. Automaticky siahajú po škrabke bez toho, aby si uvedomili, že spolu s tenkou vrstvou šupky odstraňujú aj značnú časť výživovej hodnoty.

• Šupka zemiakov obsahuje výrazne viac vlákniny než samotná dužina.
• V ich šupke sa ukrýva pozoruhodná kombinácia minerálov.
• Vitamín C je ďalším dôvodom, prečo sa oplatí ponechať šupku pri pečení či varení.
• Zároveň je aj zásobárňou flavonoidov, fenolových zlúčenín a fytochemikálií ako kvercetín či chlorogénová kyselina, ktoré vytvárajú obranný štít proti oxidačnému stresu.

Každý, kto si vychutnáva zemiaky so šupkou, by mal poznať aj potenciálne riziká. Šupky môžu obsahovať rezíduá pesticídov, najmä ak pochádzajú z intenzívneho poľnohospodárstva. Osobitnú pozornosť si vyžadujú zelené alebo naklíčené zemiaky. Konzumácia zelených šupiek alebo klíčkov môže vyvolať nevoľnosť, závraty či poruchy trávenia. Zemiaky preto vždy skladuj na tmavom, suchom mieste a siahaj len po tých, ktoré majú prirodzenú farbu.

Domáce varenie a jeho podoby u Slovákov

Domáce varenie má pre Slovákov viacero podôb. Najnovšie výsledky prieskumu IKEA Slovensko ukazujú, že pre 42 percent z nás je najmä cestou k zdravšiemu stravovaniu, 19 percent si ho vedome užíva a prekvapivo iba 32 percent si ho spája s úsporou peňazí. Muži a ženy k vareniu pristupujú trochu odlišne - ženy ho vnímajú ako praktickejší spôsob šetrenia (37 percent oproti 26 percent mužov), kým mužov viac teší samotná konzumácia domácich jedál (24 percent oproti 15 percent žien). Z pohľadu generácií si práve Gen Z najmenej nachádza cestu k domácej kuchyni.

Motívy, ktoré vedú Slovákov k domácemu vareniu, sú rôznorodé. Prieskum ukazuje, že najčastejšie ide o úsporu financií či snahu minimalizovať potravinový odpad. Podľa prieskumu IKEA si takmer štvrtina Slovákov (24 percent) stráži svoje výdavky na jedlo prísnejšie než vlani - ženy (29 percent) sú v tomto smere o krok pred mužmi (20 percent). K obľúbeným spôsobom, ako ušetriť, patrí aj pestovanie vlastných potravín. V tomto ohľade sú Slováci dokonca nad svetovým priemerom: zatiaľ čo globálne si vlastné potraviny pestuje 16 percent ľudí, u nás je to až 24 percent.

Pre mnohých je domáce varenie nielen nevyhnutnosťou, ale aj spôsobom, ako sa cítiť lepšie. Pravdou však je, že 13 percent obyvateľov doma takmer vôbec nevarí. Naopak, medzi tými, ktorí sa do kuchyne postavia, je varenie často zdrojom radosti - 19 percent si užíva pomalý a uvoľnený spôsob prípravy jedál a takmer štvrtina (24 percent) sa rada púšťa do experimentovania s novými receptmi a chuťami. Zatiaľ čo mladšia generácia Z varí a stravuje sa doma najmenej, staršie generácie kladú na tieto aktivity väčší dôraz.

Munch Club

Munch spustil ako prvý na Slovensku pre používateľov aplikácie registráciu do novej sekcie s názvom Munch Club. Munch Club sa objaví ako nová funkcionalita priamo v existujúcej aplikácii Munch. Zákazníci budú mať v predplatenej verzii možnosť objavovať nové gastronomické zážitky. Získajú prístup k mape partnerských gastro podnikov - k ich exkluzívnym a výhodným ponukám. Koncept základnej služby - možnosť získať nadbytočné jedlo a potraviny pred uplynutím dátumu spotreby za výhodné ceny - zostáva bezo zmeny, avšak v spojení s platenou verziou Munch Club prinesie nové finančné benefity.

Ultraspracované potraviny

Ultraspracované potraviny sa už dlho spájajú s obezitou, so srdcovými chorobami a s demenciou, ale podľa nových zistení vedcov je to ešte horšie. Sú návykové a ich pravidelná konzumácia by mohla zmeniť mozog! Dôkazy naznačujú, že tieto potraviny - ktoré často obsahujú prísady, emulgátory a konzervačné látky na zvýraznenie chuti a predĺženie trvanlivosti - prispeli k neustálemu nárastu mnohých ochorení súvisiacich s obezitou, ako je cukrovka, srdcové choroby a demencia.

V štúdii publikovanej v časopise Nature sa odborníci snažili zistiť, či sa tieto zmeny mozgu vyskytujú v dôsledku priberania na váhe alebo prostredníctvom mechanizmov nezávislých od obezity. Medzinárodný tím vedcov analyzoval skeny mozgu od viac ako 33 000 účastníkov stredného veku zapojených do štúdie UK Biobank a zistil, že ľudia, ktorí jedli viac ultraspracovaných potravín, mali výrazne zmenený mozog, čo by mohlo vysvetľovať ich závislosť od jedla.

Účastníci v priemere jedli približne 2 608 kcal denne, z čoho vyše 46 % tvorili ultraspracované potraviny - to sú napríklad instantné jedlá, balené snacky, kečup, polotovary či zmrzlina.

Podľa štúdie teda ulraspracované potraviny nielenže prispievajú k obezite a metabolickým problémom, ale ich zložky (emulgátory, sladidlá, konzervanty a pod.) môžu priamo ovplyvniť mozog - obzvlášť oblasti zodpovedné za hlad a odmenu. Autori tak varujú, že ultraspracované potraviny menia mozog tak, že človek túži po ďalšej porcii, čo vedie k ešte vyššej konzumácii a zhoršeniu zdravotných markerov.

Konzumácia len 100 gramov ultraspracovaných potravín denne, čo sú zhruba dve balenia čipsov, zvyšuje riziko vážnych srdcových príhod takmer o 6 % a riziko vysokého krvného tlaku až o 14,5 %.

Výsledkom je, že sa ťažšie prestáva a ľudia sa doslova „zahryznú“ do začarovaného kruhu prejedania aj zdravotných problémov. Menej instantných polotovarov a viac čerstvého jedla, a keď už maškrtíme, tak s mierou a vedome, to znamená dať si niečo, čo si skutočne vychutnáme, nie to, čo máme prvé poruke. Benefitom nám bude zníženie rizika kognitívneho úpadku aj srdcových problémov, a to za to stojí.

Tabuľka: Prehľad výdavkov na potraviny

tags: #jedlá #ktoré #Slováci #nemajú #radi #prieskum

Populárne príspevky:

• Čokoládová torta - rýchly recept
• Recept na tvarohový koláč
• Deň a Noc torta
• Význam porekadla Trafená hus zagága
• Domáci Džem z Lesnej Zmesi