Čo jedia zvieratá v lese: Sprievodca výživou pre lesnú zver
Starostlivosť o zvieratá, či už domáce, hospodárske alebo divo žijúce, je dôležitá počas celého roka. Leto a s ním spojené horúčavy aj zima predstavujú pre zvieratá obzvlášť náročné obdobia, kedy si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Vysoké teploty, nedostatok potravy a extrémne nízke teploty sú pre ne minimálne rovnako veľkou záťažou ako pre nás, ľudí.
Prečo a kedy prikrmovať zvieratá?
Väčšina ľudí si myslí, že zvieratká potrebujú krmivo až na sklonku zimy, ale to nie je pravda. S prikrmovaním začnite už koncom septembra.
Zvieratám každým rokom zaberáme viac a viac miesta z ich prirodzeného prostredia. Navyše sa niektorí ľudia v lese vôbec nevedia správať a prakticky zvieratá oberajú o posledné pokojné zákutia. Je preto nutné, aby sme zvieratkám pomohli aspoň vo forme potravy, ktorej majú v zime málo.
Kam umiestniť krmivo?
Krmivo je možné zaniesť priamo do krmelcov v lese alebo ho uložte kdekoľvek, kde je bežný pohyb zveri. Keďže zvieratá nemajú radi frekventované miesta a ľuďom sa vyhýbajú, vyberte miesto, ktoré je pokojné a schované. Pozor na to, že takéto miesta sú často veľmi vlhké.
Aby ste sa nezranili, v lese vždy noste obuté turistické topánky. Tie obujte deťom a samozrejme, že je ich je možné dostať vo variantoch pánska a dámska turistická obuv. Obyčajné tenisky nie sú vhodné, pretože chodidlo neochránia pred vlhkosťou a ani pošmyknutím.
Čo jedia lesné zvieratá?
Strava lesných zvierat je rôznorodá a závisí od druhu zvieraťa a ročného obdobia. Všeobecne platí, že lesné zvieratá sa živia rastlinnou potravou, ako sú trávy, byliny, kôra stromov, kríky, plody a semená. Niektoré zvieratá, ako napríklad líšky, sú všežravce a živia sa aj drobnými hlodavcami a hmyzom.
Rodičia často zoberú svoje deti do lesa, aby nakŕmili lesné zvieratká, a to predovšetkým srnky a zajačikov. Niektorí ľudia sa nabalia jedlom ako koláčiky či jabĺčka v dobrej viere, že práve tieto potraviny sú pre lesné zvieratá najvhodnejšie. Zvieratká nie sú ľudia a najvhodnejšia je pre nich rastlinná strava. Preto ak chcete zvieratá kŕmiť, tak im prineste seno, trávu, bylinky alebo orezané kríky. Pochutia si tiež na sušenej kukurici, gaštanoch a bukviciach. Z obilia je pre nich vhodný len ovos. Dokonca aj spomínané jablká sú pre divoké zvieratá pochúťkou. Obávať sa nemusíte ani krmiva vo forme zemiakov a cvikly. S koláčikmi by sme to nepreháňali.
Ak sa vám doma nahromadil starý chlieb, rožky a iné pečivo, možné je aj týmto jedlom lesnú zver kŕmiť. Vždy si však dávajte pozor, aby bolo pečivo naozaj dobre vysušené. Opäť sa vyvarujte potravinám, ktoré sú niečím ochutené alebo majú vo vnútri plnku. Zvieratá nie sú odpadkový kôš, a preto im nenoste pečivo plesnivé. Aby chlieb nesplesnivel ani v lese, noste takúto potravu zvieratkám až počas tuhých mrazov. K pečivu môže priložiť aj soľ, ale len kamennú soľ alebo vo forme soľnej pasty.
Bukvice ako potrava pre zvieratá aj ľudí
Pri jesennej prechádzke bukovým lesom či parkom sa oplatí pozerať pod nohy a venovať pozornosť nenápadným plodom zaujímavého tvaru. Sú ukryté v škrupine, ktorá po otvorení pripomína kvet pokrytý drobnými ihličkami. Nie je to nič iné ako bukvice, ktoré sú významnou potravou pre mnohé lesné zvieratá. Málokto si uvedomuje, že je bukvica jedlá a veľmi chutná.
Buk je plodom buka obyčajného, ktorý rastie na celom Slovensku. Sú malé, hnedej farby a ukryté v tvrdom obale pokrytom chĺpkami. Keď bukvica dozreje, rozdelí sa na štyri časti, z ktorých vypadnú plody. Dajú sa zbierať na jeseň. Bukvice sa môžu konzumovať surové alebo pražené. Chutia veľmi podobne ako lieskové orechy. Hodia sa do šalátov a sladkého pečiva, ako sú koláče a všetky druhy koláčikov. Môžete si z nich pripraviť aj nálev, či tinktúru, v niektorých krajinách sa dokonca vyrába z bukvíc aj olej.
Upozornenie: Konzumácia veľkého množstva surových bukvíc môže spôsobiť nepríjemné príznaky, ako je hnačka, bolesť brucha, nevoľnosť a vracanie a bolesť hlavy. Tá je výsledkom pôsobenia v nich obsiahnutého fagínu, teda alkaloidu. Aby ste však pocítili takéto príznaky, museli by ste zjesť veľké množstvo týchto plodov. Plody môžete aj opražiť, pretože fagín sa pri vysokých teplotách rozkladá.
Vlastnosti bukvíc:
Tieto orechy, rovnako ako mnohé iné, pozostávajú hlavne z tuku. Na druhom mieste sú bielkoviny, nasledujú sacharidy a organické a fenolové kyseliny.
Toto obsahujú bukvice:
- tuky, vrátane nenasýtených mastných kyselín
- proteín
- cukry
- škrob
- vitamíny skupiny B
- organické kyseliny, vrátane kumarovej, ferulovej, vanilovej, citrónovej, jablčnej
- saponíny
- horčík
- vápnik
- železo
- fosfor
Čo sa dá vyrobiť z bukvíc?
Bukvice sa dajú v kuchyni využiť na prípravu rôznych chutných jedál a nápojov. Pripravíte z nej krehké sušienky, ideálne k jesennému čaju. Sú vhodné aj na prípravu nálevu s prídavkom medu alebo cukru. Niektorí si vyrábajú aj tinktúru z bukvíc, obohatenú o škoricu a klinčeky.
Ako a čím prikrmovať vtáky?
Veľa nadšených chovateľov sa rada stará aj o vonkajšie vtáctvo, a to v priebehu celého roka. Viete ale, čo sypať do vonkajších kŕmidiel a kedy začať prikrmovať vtáčiky vo voľnej prírode, aby ste im neublížili? Počas teplých letných mesiacov si operenci vedia nájsť potravu úplne sami. Nemali by sme teda ničiť ich prirodzené návyky - potrebu zháňať si potravu sami tým, že ich aj za priaznivých podmienok budeme príliš dokrmovať. S prikrmovaním teda môžeme začať s blížiacou sa neskorou jeseňou, ktorá je niekedy kruto rýchla a teda môžu prísť prvé mrazy už začiatkom novembra. Od tejto doby už môžeme krmítko plniť pravidelne. Najmä v zimných mesiacoch nás vtáčiky potrebujú viac, ako inokedy. Keď je krajina pokrytá snehom, nikde si nič nenazobú a môžu tak hladovať.
Kŕmidlá sú väčšinou plné sýkoriek (modriniek aj koňader), brhlíkov, vrabcov, hrdličiek, hýľov. Radi si z lesa priľútnu aj strakapúdy alebo sojky. Záleží, v akej lokalite máte krmítko umiestnené. Do niektorých lesných chodia aj veveričky, zvonci zeleňou, stehliaci, pinkavy aj kosáci. Pri umiestňovaní krmítka dbajte na to, aby do neho nepršalo, nestála v ňom voda alebo nebolo zbytočne navlhnuté. To má za následok rýchly vznik plesne, ktorá môže vonkajším operencom ublížiť. Pokiaľ chcete do kŕmidla umiestniť aj misku/krmítko s vodou, presvedčte sa, že sa nebude vylievať a spôsobovať neustále podmáčané krmivo. Čistú vodu vtáčikovia ocenia určite iste tiež.
TIP: Pre bežnú údržbu stačí horúca voda s čistiacim prostriedkom. Ak máte podozrenie na prítomnosť plesní alebo choroboplodných zárodkov, použite dezinfekciu neškodnú pre zvieratá.
Možno si hovoríte prečo preboha? Za čo to zavesím? Veď je to praktické? Pre nás pre ľudí áno, pre vtáčikov rozhodne nie. V jemných sieťkach sa môžu zamotať nôžkami a môžu si veľmi ublížiť ak nie vďaka tomu uhynúť (stáva sa veľmi často). Takto im pomáhať určite nechcete! Kúpte krmítko aj dávkovač na lojové gule, a každú z nich vybaľte zo zelenej sieťky a umiestnite samotnú do kŕmidla.
Soľ pre zver: Prečo je dôležitá?
Niektoré minerálne látky, ako je napríklad sodík či fosfor, zver vo voľnej prírode získava v menšej miere. Uvíta preto pomoc človeka vo forme predkladania soli alebo obohatených minerálnych lizov. Poľovníci musia kontrolovať a dopĺňať soľníky pravidelne aj v zime, keď je to vzhľadom na sťažené poveternostné podmienky náročnejšie.
Soľníky sa odporúča umiestňovať v blízkosti prechodov zveri, napájadiel, kŕmidiel, tam, kde má zver pokoj, a treba sa vyhýbať miestam v blízkosti cestných komunikácií. Nedostatok minerálnych látok sa môže prejaviť na zdravotnom stave zveri. Môže mať tráviace ťažkosti, je vnímavejšia na prenosné ochorenia, dochádza napríklad k väčšej lámavosti parohov, k výkyvom v správaní. Najčastejšie sa soľ vkladá do bežne známych soľníkov rôznych tvarov a konštrukcií.
Vtáčie krmítko | Ako vyrobiť krmítko pre vtáčiky
Kŕmenie veveričiek: Áno, ale s mierou a správnym krmivom
Radi by ste dali veveričkám niečo chutné na jedenie - ale je to dovolené? A ak áno, čo by to bolo? Veveričky sú jednou z najbežnejších divých zvierat v slovenských lesoch a parkoch. A ako jedny z mála divých zvierat nevzbudzujú strach - práve naopak - takmer každý si ich chce pohladkať a nakŕmiť. Hoci ide o bežné zviera, stále o nich vieme málo. Je to škoda, pretože je to veľmi unikátne zviera na celom svete.
Veveričky na Slovensku
Veveričky sú malé hlodavce s huňatým chvostom, ktorý meria v priemere 25 cm. Existuje viac ako 30 druhov veveričiek, vrátane: veverica sivá, veverica červenobruchá, veverica japonská, veverica mexická a veverica obyčajná. Práve veverica obyčajná je hlavným návštevníkom slovenských parkov a lesov - listnatých aj ihličnatých. Aj keď ide o bežné zvieratá, sú čiastočne chránené.
Tento hlodavec je typické stromové zviera s farbou chrbta od červenej po tmavohnedú a s hmotnosťou nepresahujúcou 300 gramov. Veverička najčastejšie žije v dierach stromov alebo obsadzuje vtáčie hniezda. Je to zviera, ktoré je aktívne ráno a popoludní a najčastejšie vedie samotársky životný štýl.
Čo jedáva veverička? Jedia veveričky žalude?
Strava veveričky obyčajnej pozostáva hlavne zo semien, vrátane: tie zo šišiek, borovicových výhonkov, žaluďov, orechov, púčikov stromov, húb, ovocia, hmyzu a vajec.
Veveričky v zime
Veverička obyčajná je zviera, ktoré sa neukladá na zimný spánok. V zime sa však zásadne mení jej životný štýl - menej často vychádza z diery na strome alebo hniezda a oveľa menej žerie. Toto šikovné zvieratko zbiera zásoby na zimu počas celej jesene. Ide najmä o orechy a žalude, ktoré ukrýva v dierach stromov alebo ich zahrabáva do zeme. Najviac ich vďaka dobrej pamäti nachádza v zime!
Kŕmenie divých veveričiek
Môžu byť veveričky kŕmené? Samozrejme! V zime nám za to budú veľmi vďačné a možno aj vďaka nám prežijú toto najťažšie obdobie v roku.
Najlepšou potravou pre veveričky je zmes lieskových a vlašských orechov, slnečnicové semienka, mrkva, nakrájané jablko, hrozno, kivi, hruška, brokolica, cuketa a sušené kukuričné zrná. Je tiež pohodlné a bezpečné používať hotovú zmes krmiva pre veveričky. Ak chceme veveričku nakŕmiť, najlepšie je postaviť jej špeciálne kŕmidlo pre veveričky - aby potrava nebola ľahko dostupná pre iné zvieratá či vtáky.
Inštaláciou kŕmidla pre veveričky do záhrady nielen pomôžeme tomuto malému hlodavcovi, ale získame aj nádherný objekt na pozorovanie. Pamätajte však, že toto zviera, hoci je veľmi pekné, je divoké a nemalo by sa hladkať ani si ho brať domov. Po prvé to bude pre neho veľmi stresujúce a po druhé, veveričky môžu šíriť besnotu, preto je lepšie ich len sledovať z bezpečnej vzdialenosti.
Nezabúdajme, že divá zver potrebuje našu podporu len v tom najťažšom období - počas zimy, snehu či mrazu, keď si sama nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. Inokedy je pre ich dobro lepšie zdržať sa kŕmenia, aby veverička, zvyknutá na ľahký prístup k potrave, príliš nelenila, pretože v takom prípade sa môže dočasná prestávka v kŕmení pre ňu skončiť tragicky.
Srnky a ich zimná strava: Čo im (ne)dávať?
Pri kŕmení srniek je dôležité postupovať uvážlivo. Prečítajte si naše praktické rady a tipy, ako srnkám počas zimy pomôcť, a na čo dať naopak pozor. Hoci nesiete zveri v dobrom úmysle „niečo dobré“, majte na pamäti, že srnky sú dobre prispôsobené na hľadanie potravy aj v zime. Ich prirodzenou stravou sú trávy, byliny, kôra stromov a kríkov. Krmelce sú tak pre lesnú zver skôr miestom na obohatenie bežnej stravy.
Čím kŕmiť srnky?
- Seno - ideálne lúčne, ktoré je bohaté na vlákninu. Nikdy srnkám nenoste zatuchnuté, alebo dokonca plesnivé seno.
- Listnaté vetvy - napríklad z duba, buku alebo liesky.
- Špeciálne kŕmne zmesi - k dostaniu sú tiež už predmiešané zmesi určené pre škárnatú zver, teda srny, koloušky, jelene, ale aj diviaky.
- Mrkva a jablká - tie noste skutočne s mierou a len v obmedzenom množstve.
Čomu sa pri kŕmení vyhnúť?
To, čo je vhodné pre nás, nemusí byť pre lesnú zver. Aj preto je pri kŕmení srniek zásadné vyvarovať sa potravinám, ktoré pre nich môžu byť škodlivé či dokonca smrteľne nebezpečné.
Pečivo a slané potraviny - chlieb, rožky alebo iné zvyšky z kuchyne do krmelcov v žiadnom prípade nenoste.
Ako a kde kŕmiť?
Ideálne je nosiť potravu pre zver priamo do krmelcov. Tie sú obvykle umiestnené na pokojných miestach v lese alebo v remízku na poli. Pokiaľ vo vašom okolí žiadny krmelec nie je, uložte seno a ďalšiu potravu na okraj lesa. Vyhnite sa frekventovaným trasám, obývaným oblastiam alebo napríklad blízkosti záhrad. Miesto kŕmenia by malo byť čisté, bez akýchkoľvek odpadkov, nieto ešte plastového neporiadku.
Pravidlá správania sa v lese
Zvieratá si v zime šetria svoju energiu, takže vykonávajú minimum pohybu. Ak ich vyplaší pes alebo sú vyľakané a snažia sa ujsť, vydajú veľké množstvo energie. U slabších druhov sa môže rozvinúť zápal dýchacích ciest alebo aj smrť z vyčerpania. Srnky sú v zime gravidné, takže by mohli potratit. Preto by sme sa v lese mali správať ako na návšteve. Ticho a pokojne.
Pomáhať voľne žijúcim zvieratám v zime je jednoznačne záslužné a empatické gesto. Až sa tento rok vydáte ku krmeľovi, myslite na rešpekt k prírode i zveri samotnej.
Pravidelné nálety sýkoriek, vrabcov, ďatľov, brhlíkov či iných krásnych operencov na bidlá kŕmidiel pôsobia v spiacich zimných záhradách a mestských parkoch ako balzam na ľudskú dušu. Vtáčie búdky a kŕmidlá vyčistite, aby ste ich zbavili parazitov. Vtáky prikrmujte drobným krmivom. Môžete využiť i časť toho, čo nespotrebujete v kuchyni, ako napríklad neosolenú uvarenú ryžu alebo zemiaky, vločky, nastrúhanú mrkvu a jablko či surové mäso, zvyšky vlašských orechov, tvaroh, loj, neslané sadlo. Pred hotovými zmesami uprednostnite tie jednodruhové. A čo jesenné práce v záhrade? Vtáčiky vám ich rady uľahčia: nestrihajte kríky, plody a bobule, ktoré na nich zostanú, poslúžia vtákom ako potrava.
Líška patrí medzi bežných obyvateľov slovenských lesov. Je to všežravec, ktorý si poradí s rôznymi druhmi potravy - od drobných hlodavcov až po lesné plody.
tags: #jedlo #pre #zvierata #v #lese #co
