Prídavné Mená v Slovenčine: Všetko, Čo Potrebujete Vedieť

Prídavné mená (lat. adjektíva) sú slová, ktoré pomenúvajú statické príznaky podstatných mien. Pýtame sa na ne otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré? Čí? Čia? Čie? Sú to ohybné slová, čo znamená, že ich možno skloňovať a stupňovať.

Prídavné mená sú späté s podstatnými menami, spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. S podstatným menom sa zhodujú v rode, čísle a v páde. Sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť.

Gramatické kategórie prídavných mien:

  • Rod: mužský (maskulínum), ženský (feminínum), stredný (neutrum)
  • Číslo: jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)
  • Pád: Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)

Pri prídavných menách určujeme:

  • prídavné meno (akostné, vzťahové alebo privlastňovacie)
  • rod
  • číslo
  • pád
  • vzor
  • stupeň

Napríklad: [Prešiel okolo úzkej rokliny.] - úzkej - prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný, 1.stupeň.

Akostné a vzťahové prídavné mená (Igor Bielich)

Druhy Prídavných Mien

Rozlišujeme tri základné druhy prídavných mien:

  1. Akostné
  2. Vzťahové
  3. Privlastňovacie

1. Akostné Prídavné Mená

Pýtame sa na ne otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré? Sú to neodvodené slová, ktoré vyjadrujú akosť alebo kvalitu. Dajú sa stupňovať, možno od nich utvárať antonymá a vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické rady. Od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky morfémami -e, -o, -y.

Možno od nich tvoriť substantíva príponami:

  • -osť (napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy - hlúposť)
  • -ota (napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota)
  • -oba (napr. chorý - choroba, starý - staroba, hnilý - hniloba)

Možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou -núť (napr. mäkký - mäknúť, hrubý - hrubnúť, tuhý - tuhnúť) a možno ich spájať s príslovkami miery (napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny).

Poznámky:

  • Patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb!
  • Niektoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú krajnú vlastnosť (napr. slepý, bosý, mŕtvy...).
  • Krátke tvary majú iba adjektíva dlžný, vinný, hodný - dlžen, vinen, hoden.

2. Vzťahové Prídavné Mená

Pýtame sa na ne otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré? Sú to odvodené slová, ktoré vyjadrujú vzťah, pôvod. Nemožno od nich utvárať antonymá. Stupňujú sa výnimočne. Možno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem spojok:

  • podstatných mien (napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný, dážď - daždivý, brat - bratský)
  • slovies (napr. hrať - hraný, hraví, hrací)
  • prídavných mien (napr. sladký - sladkastý, malý - maličký, malilinký, primalý)

Zriedkavejšie sa tvoria od:

  • prísloviek (napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka - zriedkavý, naproti - náprotivný)
  • zámen (napr. náš - našský, svoj - svojský, tam - tamojší, voľakedy - voľakedajší)
  • častíc (napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný)
  • predložiek (napr. pred - predný, proti - protivný, spod - spodný)
  • citosloviec (napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný)

3. Privlastňovacie Prídavné Mená

Pýtame sa na ne otázkami: Čí? Čia? Čie? Tvoria sa príponami -ov, -ova, -ovo (od podstatných mien mužského a stredného rodu) a -in, -ina, -ino (od podstatných mien ženského rodu).

Poznámka: Od podst. mien vzoru kuli sa používajú v tvare G (napr. Škultétyho činnosť, Hallyeho kométa, Disneyho kresby).

Tvoria sa tiež príponami -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi (napr. lev - leví, baba - babí/babia/babie, netopier - netopierí).

Poznámka: Nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale aj osôb a iných bytostí (napr. človečí (človek), stridží (striga), trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh)).

Variantnou príponou -ací sa tvoria od substantív stredného rodu zakončených na -a (napr. jahňací (jahňa), kozľací (kozľa), teľací (teľa), kniežací (knieža)). Niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami -í aj -ací.

Stupňovanie Prídavných Mien

Prídavné mená akostné sa dajú stupňovať, čím vyjadrujeme rôznu mieru vlastnosti.

Existujú tri stupne:

  1. Pozitív: základný tvar prídavného mena, základná miera vlastnosti (ďaleko, blízko, jednoducho, dôležito)
  2. Komparatív: porovnávací, tvorí sa z 1. stupňa morfémou -ejšie, -šie, má rovnaký tvar ako komparatív N. sg. stredného rodu prídavných mien (dôležito - dôležitejšie, jednoducho - jednoduchšie)
  3. Superlatív: najvyšší, tvorí sa z 2. stupňa predponou naj- (najdôležitejšie, najjednoduchšie)

Vlastnosti môžeme vyjadriť aj predponami pre-, pri, pra-. Takto utvorené príslovky zvyšujú expresivitu textu.

1. stupeň2. stupeň3. stupeň
peknýpeknejšínajpeknejší
rýchlyrýchlejšínajrýchlejší
dobrýlepšínajlepší

Tabuľka: Príklady stupňovania prídavných mien

Použitá Literatúra

  • Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  • Caltíková, M. - Lábaj, Ľ - Lauková, Z. - Polakovičová, A. - Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  • Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  • Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
  • Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019.

tags: #jedlo #adjektíva #príklady

Populárne príspevky: