Stravovanie v zahraničí: Daňové hľadisko na Slovensku

Služobné cesty sú bežnou súčasťou podnikateľského života. Či už ide o tuzemské alebo zahraničné cesty, je dôležité vedieť, ako správne účtovať náklady na stravu z daňového hľadiska. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku na Slovensku.

Cestovné náhrady a stravné - porovnanie

Cestovné náhrady a stravné súvisia s kompenzáciou výdavkov zamestnancov vykonávajúcich pracovné povinnosti mimo bežného pracoviska. Cestovné náhrady zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so služobnou cestou a sú definované v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Stravné je príspevok na stravovanie, ktorý zamestnanec dostáva počas služobnej cesty na pokrytie zvýšených nákladov na jedlo.

Kto má nárok na cestovné náhrady?

Nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancom v pracovnom pomere pri pracovných cestách. Zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce definujú aj ďalšie osoby, napríklad:

Osoby v pracovnoprávnom vzťahu (štátni zamestnanci, členovia družstiev, dočasne pridelení zamestnanci).
Osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ak je náhrada cestovného dohodnutá v dohode).
Osoby definované osobitnými predpismi (zahraniční zamestnanci, rodinní príslušníci zamestnancov v zahraničí, verejní funkcionári, audítori, daňoví poradcovia).
Osoby v iných vzťahoch s nárokom na náhradu cestovného (členovia orgánov právnických osôb, osoby plniace úlohy pre právnické alebo fyzické osoby).

SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vykonávanou na inom mieste. Cestovné náhrady zahŕňajú cestovné výdavky, stravné, ubytovanie a vedľajšie výdavky.

Pracovná cesta - definícia

Pracovná cesta začína nástupom zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko. Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce jeho pravidelného pracoviska alebo bydliska, potrebuje jeho súhlas, pokiaľ to nevyplýva priamo z povahy práce alebo z pracovnej zmluvy.

Druhy cestovných náhrad

Zamestnancom prináležia nasledovné druhy cestovných náhrad:

Náhrada cestovných výdavkov: Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi preukázané cestovné výdavky (cestovné lístky na verejnú dopravu, letenky, cestovné za taxík).
Náhrada za použitie vlastného motorového vozidla: Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste vlastné vozidlo, má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý kilometer jazdy.
Náhrada za použitie vozidla zaradeného do obchodného majetku: Možnosť uplatnenia výdavkov na pohonné látky (kniha jázd, GPS sledovanie, paušálne výdavky).
Náhrada ubytovacích výdavkov: Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi preukázané výdavky za ubytovanie (hotelový účet).
Náhrada iných preukázaných výdavkov: Poplatky za parkovanie, diaľničné poplatky, vstupné na služobné podujatia, poplatky za telefónne hovory.
Poistenie liečebných nákladov: Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu do zahraničia, je povinný mu zabezpečiť poistenie liečebných nákladov.
Náhrada za cesty na návštevu rodiny: Zamestnanec vyslaný na dlhodobú pracovnú cestu má za splnenia určitých podmienok nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny.

Ako vypočítať cestovné náhrady - Pre-pravnika.sk

Stravné pri zahraničných pracovných cestách

Pri zahraničných pracovných cestách si podnikatelia aj zamestnanci môžu uplatniť výdavky na stravovanie za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Výška stravného v eurách alebo v cudzej mene je stanovená v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanovuje Ministerstvo financií SR vždy za kalendárny rok.

Ak má fyzická osoba na tuzemskej alebo zahraničnej pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, nárok na uplatnenie výdavkov na stravovanie nemá. Pri čiastočnom zabezpečení bezplatného stravovania sa výdavky na stravovanie krátia. Za bezplatne zabezpečené jedlo sa považuje hlavné jedlo, na ktoré fyzická osoba nemusí doplácať.

Daňová uznateľnosť stravného

Výdavky na stravovanie podnikateľov sú obmedzené rozsahom a výškou podľa zákona o cestovných náhradách. Výdavky na stravovanie zamestnancov sú taktiež obmedzené rozsahom a výškou podľa zákona o cestovných náhradách.

Ubytovanie a cestovné dopravnými prostriedkami

Podnikatelia a zamestnanci si môžu uplatniť výdavky na ubytovanie vo výške náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie. Výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami (vlak, autobus, MHD, taxi, lietadlo, loď) si možno uplatniť vo výške náhrady preukázaných cestovných výdavkov.

Vedľajšie výdavky

Za nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti sa považujú výdavky, ktoré majú charakter potrebných vedľajších výdavkov (napr. výdavky na úschovu batožiny, letiskový poplatok, diaľničný poplatok, poplatky za parkovanie). Za nevyhnutné výdavky nemožno považovať výdavky osobného charakteru, výdavky na občerstvenie, výdavky na opravu a údržbu vozidla, úhradu pokút za dopravné priestupky.

Vreckové

Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Vreckové nie je zákonným nárokom zamestnanca.

Použitie vlastného motorového vozidla

Podnikateľ môže v súvislosti s používaním vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku na pracovné cesty uplatniť do daňových výdavkov základnú náhradu a náhradu za spotrebované pohonné látky.

Pri dohode zamestnávateľa a zamestnanca o použití cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách stanovuje písomnú formu dohody.

Reprezentačné výdavky vs. daňovo uznateľné náklady

Je dôležité rozlišovať medzi reprezentačnými výdavkami a daňovo uznateľnými nákladmi. Výdavky na reprezentáciu (pohostenie, dary, výdavky spojené s návštevou obchodného partnera) nie sú daňovo uznateľné.

DPH a reprezentačné výdavky

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. Ak je na reprezentáciu použitý materiál, pri ktorého kúpe bola DPH odpočítaná, bezodplatné poskytnutie sa bude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu a bude podliehať daňovej povinnosti.

Príklady a špecifické prípady

Káva, obed a alkohol: Vo všeobecnosti ide o výdavky na reprezentáciu a sú nedaňové. Živnostník si môže uplatniť stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Pracovné cesty: Rozhodujúcim kritériom pre daňovú uznateľnosť je schopnosť preukázania skutočnej pracovnej cesty.
Pobyt obchodného partnera: Výdavky za hotelový účet obchodného partnera sa nepovažujú za daňový výdavok.
Lobbing: Pri formulácii "náklady lobbingu" na faktúre treba čo najpresnejšie opísať, čoho sa týkali a podporiť to dôkazmi.
Čistiace služby: Výdavky za čistiace služby sú daňovo uznateľné.
Bezpečnostné služby: Daňová kontrola bude skúmať presné dôvody a účel platieb za ochranu.
Klimatizácia: Investícia do klimatizácie môže mať charakter daňového výdavku.

Stravovanie zamestnancov a zmeny v legislatíve

Zákonník práce ukladá zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom. Existujú rôzne formy zabezpečenia stravovania (vlastná jedáleň, cudzia jedáleň, stravovacia poukážka, finančný príspevok). Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je účtovným nákladom firmy.

Výdavky na Reprezentáciu z Pohľadu Dane z Príjmov a DPH

Ako sa posudzujú výdavky (náklady) na reprezentáciu z pohľadu dane z príjmov a DPH?

Z hľadiska dane z príjmov výdavky (náklady) na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nedaňové, t. j. nie sú daňovo uznateľné.
Zákon o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely reprezentácie. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napr. na obchodné rokovania s obchodnými partnermi, teambuilding a pod.

Reklamné predmety

Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky. Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.

Podnikatelia (platitelia DPH) môžu bezodplatne poskytnúť obchodné vzorky. Zákon však stanovuje podmienku, aby skutočne šlo o primerané obchodné vzorky. Primeranosť posudzuje každý podnikateľ individuálne, zohľadňuje najmä obvyklú cenu.

Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.

Príklad:

Spoločnosť nakúpila 60 kusov dresov v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Ak je cena za futbalový set (dres + šortky) 28 eur bez DPH, spoločnosť si nemôže uplatniť odpočet DPH.

Alkohol

Alkoholický nápoj je definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. ako pivo, víno a ovocné víno, ostatné fermentované nápoje a medziprodukty. Víno zahŕňa tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj, šumivý fermentovaný nápoj, teda všetky druhy tichého vína aj šampanské. V prípade nákupu tvrdého alkoholu, resp. iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Špecifické Prípady a Ich Daňové Posúdenie

Káva, obed a alkohol

Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).

Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou.

Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.

Pracovné cesty

Konzultačno-poradenská firma podniká aj v investičnom poradenstve a v tej súvislosti vykonáva časť jej konzultantov aj veľa pracovných ciest nielen autom doma, ale i v zahraničí. Nie vždy je ich akvizícia potenciálnych investorov - získavaných klientov, úspešná. To znamená, že nie vždy sa zakončí kontraktom, a teda aj zdaniteľným príjmom. Firma má dilemu v tom, či všetky náklady na pracovné cesty, t. j. aj vrátane týchto z hľadiska obchodu neúspešných, a teda ekonomicky neefektívnych, sú daňovo uznateľné? Je možné ich zaradiť medzi daňové výdavky pre účel zníženia dane z príjmov? V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona o dani z príjmov. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie či boli pracovníci pri ceste na rokovaní úspešní, ale či cestu skutočne aj vykonali). Toto dokumentujete napríklad správou z pracovnej cesty, záznamníkom o prevádzke motorového vozidla.

Pobyt obchodného partnera

Firma dostala návštevu bohatého klienta, ktorý prišiel k nej na 2-dňové rokovanie, lebo prejavil záujem stať sa jedným z kľúčových odberateľov jej výrobkov určených na export do zahraničia. Tento obchodný partner bol zo Španielska a rokovanie i pobyt sa konal v SR v hlavnom meste. Môže firma za obchodných partnerov zo Španielska zaplatiť výdavky za hotelový dvojdňový kompletný účet za pobyt (strava, nocľah, parkovné, telefóny z hotela) v Bratislave, ktoré musela pre úspech kontraktu vynaložiť z daňového hľadiska? Výška sumy a priori nerozhoduje, kľúčový je charakter nákladu (výdavku). Preto predpokladáme, že nejde o daňový výda...

Účtovné hľadisko

Vo všeobecnosti sú účtovné prípady podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") definované ako účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch ako aj výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. V kontexte so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. vznik práva na odpočítanie dane - samozrejme vo výške ustanovenej spomínaným právnym predpisom. Deň vzniku práva na odpočítanie dane a daňovej povinnosti je z hľadiska účtovných predpisov dňom uskutočnenia účtovného prípadu. V uvedenej súvislosti sa základné princípy účtovania DPH realizujú podľa ustanovenia § 52 ods. Na ostatné náležitosti mimo vzniku daňovej povinnosti, resp. vzniku práva na odpočítanie DPH, ktoré súvisia s dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi (tzn. zákonom o účtovníctve, zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník"), resp. V aplikačnej praxi samozrejme nastávajú prípady, keď právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH nevzniká. Účtovný režim DPH v takýchto prípadoch je obsiahnutý v rámci § 52 ods. 5 a ods. 7 Postupov účtovania v PÚ.

Príklad:

Spoločnosť s r. o. - platiteľ DPH, prenajíma budovu skladu, pričom toto plnenie je od DPH oslobodené podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH. V súvislosti s úpravou nových zmluvných podmienok s nájomcom využil právne služby, ktoré mu boli fakturované v sume 250 € + 50 € DPH. Spoločnosť zaúčtovala službu v sume 250 € na účet 518 - Ostatné služby a DPH v sume 50 € na účet 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Zmeny v Zákonníku práce účinné od 1. marca 2021

Od 1. marca 2021 nastali zásadné zmeny v Zákonníku práce, ktoré upravujú pravidlá domáckej práce a telepráce. Tieto zmeny sa týkajú zamestnancov pracujúcich z domu (tzv. home office) a zavádzajú nové definície a podmienky pre prácu z domácnosti.

Domácka práca a telepráca

Zákonník práce rozlišuje medzi domáckou prácou alebo teleprácou, t. j. pravidelnou prácou v domácnosti (napr. niekoľko dní v týždni) a home office (ako príležitostná práca z domácnosti). Domácka práca a telepráca musia byť dohodnuté, t.j. musia byť náležitosťou pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce).

Podmienky pre prácu z domu

Dohoda so zamestnancom: Práca z domu (aj tzv. mobilná telepráca a tzv. aj domácka práca) musí byť dohodnutá, t.j. musí byť náležitosťou pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce).
Časové rámce: Zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci aj pri domáckej práci resp. telepráce.
Zodpovednosť za ochranu údajov: Zamestnávateľ zodpovedá za ochranu osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
Náhrada nákladov: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu za používanie vlastných nástrojov a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. elektrina, internet) (§ 145 ods. 1 Zákonníka práce).
Prístup k prehlbovaniu kvalifikácie: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom na domáckej práci resp. telepráce prístup k prehlbovaniu kvalifikácie, t.j. vzdelávanie, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp.

Stravovanie zamestnancov od 1. marca 2021

Od 1. marca 2021 nastali zmeny aj v stravovaní zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Ak to nie je možné, zamestnávateľ poskytne účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Formy zabezpečenia stravovania:

Vlastné stravovacie zariadenie
Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa
Stravovacie poukážky (gastrolístky)
Finančný príspevok na stravovanie

Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie sa nepovažuje za formu zabezpečenia stravovania, ak zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom vlastného alebo cudzieho stravovacieho zariadenia. Zamestnanci, ktorí pracujú z domu, majú nárok na stravovanie za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci.

Prechodné ustanovenia

Podľa prechodného ustanovenia § 252p k úpravám Zákonníka práce účinným od 1. marca 2021 platí, že zamestnávateľ, ktorý pred 1. marcom 2021 zabezpečoval stravovanie zamestnancom prostredníctvom stravovacích poukážok, je od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 povinný postupovať podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce. To znamená, že zamestnávateľ, ktorý pred 1. marcom 2021 uzatvoril zmluvu so sprostredkovateľom stravovacích poukážok, je povinný postupovať podľa tejto zmluvy v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021.

Zmeny v súvislosti s pandémiou COVID-19

V súvislosti s pandémiou COVID-19 boli prijaté rôzne opatrenia, ktoré ovplyvnili aj oblasť stravovania a daňového posúdenia. Je potrebné dodržiavať všetky platné nariadenia a usmernenia, aby sa predišlo sankciám a zabezpečilo správne účtovanie a zdaňovanie.

Daňové výhody a oslobodenia

Zákon o dani z príjmov obsahuje rôzne ustanovenia, ktoré umožňujú daňové výhody a oslobodenia pre určité typy príjmov a výdavkov. Je dôležité poznať tieto ustanovenia a správne ich aplikovať, aby sa optimalizovala daňová povinnosť.

Príklady:

Príspevky poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce v zmysle § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú oslobodené od dane z príjmov.
Podpora samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) poskytovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 299/2020 Z. z. je predmetom ustanovení § 9 ods. 2 písm. d) a písm. g) ZDP (fyzické osoby) a § 13 ods. 2 písm. k) ZDP (právnické osoby).

Uvedené oslobodenie od dane z príjmov sa týka len uvedených plnení.

Záver

Správne účtovanie a zdaňovanie stravovania v zahraničí je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť platnej legislatívy. Dúfame, že tento článok vám poskytol užitočný prehľad a pomohol vám zorientovať sa v tejto oblasti.

tags: #jedlo #v #zahraničí #účtovanie #daňové #hľadisko