Jelenie Jamy: Správa lesov, história a prírodné krásy Považského Inovca

Moravany nad Váhom a ich okolie, ležiace na úpätí pohoria Považský Inovec, sú oblasťou bohatou na prírodné krásy, historické pamiatky a archeologické náleziská. Táto oblasť, kde sa snúbi história s prírodou, ponúka návštevníkom jedinečný pohľad do minulosti a zároveň umožňuje spoznávať rozmanitosť slovenskej prírody. Od paleolitických nálezov, cez slovanské hradiská, až po lesnícke chodníky, táto oblasť má čo ponúknuť každému zvedavému návštevníkovi.

Pohľad na pohorie Považský Inovec.

Moravany nad Váhom: Brána do Praveku a Stredoveku

Obec Moravany nad Váhom, písomne doložená od roku 1348, je neodmysliteľne spojená s bohatými archeologickými nálezmi a historickými pamiatkami.

Moravianska Venuša

V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla - Venuša z Moravian - ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky je dnes súčasťou expozície Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade. Jej historickú hodnotu nemožno vyčísliť žiadnou finančnou sumou. Stala sa symbolom pravekých dejín krajiny medzi Tatrami a Dunajom.

Moravianska Venuša.

Kostol sv. Martina z Tours: Svedok Stredovekej História

V Moravanoch sa nachádza aj kostol sv. Martina z Tours, ktorého počiatky siahajú do 13. storočia. K nemu bola v roku 1757 pristavaná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá stojí na základoch starého románskeho kostolíka. Archeologický výskum potvrdil, že stavba má stredoveké jadro a pochádza zo 14. storočia. V 16. storočí bola na západnej strane lode pristavaná masívna veža. Kostol prešiel rozsiahlou prestavbou v 17. a 18. storočí.

Renesančný Kaštieľ: Klenot Vidieckej Šľachtickej Architektúry

Dominantou obce je renesančný kaštieľ zo 16. storočia, ktorý patrí k stavebným klenotom vidieckej šľachtickej architektúry na Slovensku. Kaštieľ má stredoveký pôvod, čo dokazuje jeho situovanie na terase nad údolím Váhu. V 18. storočí prešiel barokovými úpravami. Navzájom prepojené budovy kaštieľa uzatvárajú nádvorie. Pre budovy kaštieľa je charakteristické ich ukončenie vysokou oblúčikovou atikou nad rytmicky pravidelne členenými fasádami.

Renesančný kaštieľ v Moravanoch nad Váhom.

Veľký Jarok (Hlboký Jarok): Okno do Doby Ľadovej

Významnou paleontologickou lokalitou je Veľký jarok, známy aj ako Hlboký jarok. Táto erózna ryha v štvrtohorných sprašových sedimentoch tvorí roklinu lemovanú strmými stenami. V stenách jarku je možné pozorovať niekoľko horizontov viatych sedimentov, ktorých vznik je datovaný do obdobia vrchného pleistocénu. Na základe ich výskumu možno detailne rekonštruovať vývoj prostredia na tomto území v priebehu posledného zaľadnenia. Sprašové sedimenty obsahujú aj bohaté spoločenstvá mäkkýšov a vápenaté konkrécie (cicváre).

Lesy SR a Lesnícke Chodníky: Spoznávanie Prírody a História Lesníctva

Lesy Slovenskej republiky spravujú rozsiahle lesné plochy v okolí Moravian nad Váhom a Považského Inovca. Tieto lesy sú významné z hľadiska ochrany prírody, vodohospodárstva a rekreácie.

Lesnícky náučný chodník Jelenie jamy

Lesnícky náučný chodník Jelenie jamy (predtým Lesnícky náučný chodník Moravany nad Váhom) patrí medzi najstaršie náučné chodníky štátneho podniku LESY SR. Slávnostne otvorený bol v novembri 2002 v pôvodnej dĺžke 5,3 km so 4 zastávkami a s prevýšením 340 m. V roku 2025 prešiel chodník revitalizáciou, zmenil názov a boli na ňom doplnené nové stanovištia. Trasa vedie údolím potoka Striebornica so základným bodom v lokalite Volavec (1) v nadmorskej výške 220 m n. m. Táto lokalita sa nachádza pod významným historickým vrchom Hradište, na ktorom kedysi stálo ranostredoveké hradisko a stredoveký hrádok. Trasa pokračuje popri sútoku potoka Striebornica s Čiernym potokom (2, Pri piatom) až k jeho prameňu na Výtokoch (3), údolím Trhovice popod Sokolie skaly do sedla medzi vrchmi Gajda a Čihadlo, kde na Trhovičnej lúke (4) vo výške 560 m n. m. na hrebeni Považského Inovca končí. Predĺžená trasa pokračuje po vrstevnicovej lesnej ceste a zároveň cyklotrase, severozápadným svahom Marhátu, cez Jelenie jamy k lokalite Pod starým dubom (5) a následne sa vracia juhozápadným smerom lesnou cestou k lokalite Staroprameň (6). Pokračuje cestou ku križovatke Pri piatom (2) a dolinou Striebornica sa vracia na začiatok.

Základné informácie o náučnom chodníku:

Kraj: Trnavský kraj
Okres: Piešťany
Pohorie: Považský Inovec
Chránené územie: Prístup: východne od obce Moravany nad Váhom v doline Striebornice na lokalite Volavec
Východisko: lokalita Valovec, 300 metrov za vodnou nádržou Stierbornica, GPS súradnica N 48°36'20.42" E 17°53'22.97"
Trasa: Volavec - Čierny potok - Výtoky - Trhovičná lúka
Dĺžka: 5,3 km, prevýšenie 340 m
Čas prechodu: 2,5-3 hod.
Počet zastávok: 4
Zameranie chodníka: lesnícke, prírodovedné, ochranárske, historické
Typ chodníka: samoobslužný, peší, celoročný
Náročnosť terénu: nenáročný
Nadväznosť na turistickú značku: nadväzuje na turistické a lyžiarske trasy
Rok otvorenia, garant: 2002, LESY SR, š. p., Odštepný závod Smolenice, Lesnej správy Moravany nad Váhom

Zastávky na náučnom chodníku:

Volavec: Poskytuje pohľad do vývoja lesa a lesného hospodárstva. Lesy majú svoju históriu, počas ktorej boli stáročia ovplyvňované osídľovaním a ľudskou činnosťou. Lesníctvo sa na Slovensku vyvíjalo spolu s baníctvom a má bohatú minulosť a tradíciu. Prvým náznakom právnej regulácie prístupu k lesom je Nariadenie kráľa Žigmunda županovi zvolenskej stolice z roku 1426. V roku 1565 bol vydaný lesný poriadok kráľa Maximiliána II., ktorý bol zameraný na racionálne využívanie lesov, plánovité rúbanie a sledovanie obnovy lesných porastov.
Čierny potok: Pripomína náročnú prácu v lese a históriu lesnej úzkokoľajnej železničky, ktorá spájala Moravany nad Váhom a Jelenie Jamy. Lokalita Čierny potok je spojená s prácou v lese, ktorá bola v minulosti fyzicky veľmi náročná. Prešla technickým vývojom od primitívnych manuálnych foriem až po dnešnú vyspelú techniku. Týmto územím prechádzala kedysi lesná úzkokoľajná železnička s celkovou dĺžkou 12 km, ktorá spájala Moravany nad Váhom a lokalitu Jelenie jamy. Postavená bola v roku 1900 a slúžila na dopravu dreva a ľudí z okolitých hôr. V jesennom období bola často využívaná pri poľovačkách. Princíp prevádzky bol jednoduchý.
Výtoky: Vedú popod Sokolie skaly so zachovanou teplomilnou faunou a flórou. Lokalitou Výtoky vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. Ide o menšie krasové územie, kde sa nachádzajú jaskyne osídlené už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia nájdené ozdoby z prevŕtaných ulitníkov, zbytky keramiky a kosti z ulovených zvierat. Boli tu nájdené aj pozostatky jaskynných medveďov. Okolité lesy postihla v roku 1999 silná vetrová kalamita, počas ktorej padlo za obeť vyše 80 000 m3 drevnej hmoty.
Trhovičná lúka: Bola v stredoveku frekventovanou cestnou komunikáciou spájajúcou Nitru s Moravou. Trhovičná lúka, presnejšie čistinka sedla Gajdy, slúžila ako prechod z Ponitria na Považie. Práve tadiaľto viedla v stredoveku frekventovaná cestná komunikácia spájajúca Nitru s Moravou. Názov lúky pochádza z obdobia, keď sa na tomto mieste stretávali obyvatelia okolitých obcí Ponitria a Považia za účelom obchodu. Tunajšie lesy sú tvorené hlavne zmiešanými dubovo-bukovými porastami s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ale tiež s bohatým zastúpením liesky, bazy, svíbu, drieňa a hlohu, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu hlavne jelenia, diviačia, muflonia a srnčia zver. Ďalej sa tu vyskytuje líška, jazvec, mačka divá, kuna a iné malé šelmy.

Trhovičná lúka v pohorí Považský Inovec.

Pre skupiny návštevníkov je možné zabezpečiť sprievodcu s výkladom z Lesnej správy Moravany nad Váhom (' 033/7747 130, resp. 0918/333 089).

Lesníckym Chodníkom Jozefa Dekreta Matejovie: Odkaz pre Budúcnosť

Na počesť najvýznamnejšej osobnosti lesníctva v Uhorsku, Jozefa Dekreta Matejovie, sa každoročne koná lesnícko-turistické podujatie Lesníckym chodníkom Jozefa Dekreta Matejovie. Cieľom je pripomenúť Dekretov odkaz: "Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na zemi."

Bojná a Hradisko Valy: Po Stopách Slovanských Veľmožov

Neďaleko Moravian nad Váhom sa nachádza obec Bojná, ktorá je známa svojimi hradiskami. Cieľom cesty je hradisko Valy (Bojná I), ktoré bolo v 8. a 9. storočí významným centrom.

Archeologické Nálezy: Svedectvo Ranokresťanskej Kultúry

Na hradisku Valy boli nájdené ranokresťanské pamiatky - súbor pozlátených reliéfnych plakiet, ktoré pravdepodobne pochádzali z prenosného dreveného oltára, a krátke latinské texty na nich sú prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov ešte pred príchodom vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied robí systematický prieskum hradiska od roku 2004.

Archeoskanzen: Život na Hradisku v Dobe Veľkej Moravy

Na hradisku bol vybudovaný archeoskanzen, ktorý návštevníkom približuje život jeho obyvateľov. Nájdete tu drevené zruby, polozemnice a primitívne vyhne na spracovanie železa. Pri západnej bráne bola zrekonštruovaná pôvodná hradba.

Jelenie Jamy a Okolie: Miesto pre Oddych a Turistiku

Oblasť Jelenie Jamy a okolie ponúka množstvo možností pre oddych a turistiku. Časť piešťanských kúpeľov sa nachádza na území Moravian a značná časť je v ochrannom pásme kúpeľov.

tags: #jelenie #jamy #správa #lesov