Jozef Boško: Príbeh tvorcu legendárnej slovenskej tresky v majonéze

Treska v majonéze chutí už niekoľkým generáciám. Toto najobľúbenejšie slovenské rýchle občerstvenie vymyslel Július Boško († 84). Na treske si prvýkrát pochutnávali ľudia pred 65 rokmi. Jeho vynález si takmer okamžite obľúbili malí aj veľkí.

Dať si chutnú tresku s dvoma čerstvými chrumkavými rožkami je pochúťka, ktorá je medzi Slovákmi stále najobľúbenejším fast foodom. Na internete pribúdajú recepty, ako si ju vyrobiť doma čo najchutnejšiu. Napriek nehynúcej sláve tohto rybieho šalátu na ňom jeho vynálezca nikdy nezbohatol.

Príbeh tresky je rovnako zaujímavý ako príbeh jej stvoriteľa, rodáka z Nového Mesta nad Váhom, Júliusa Boška. Za prvej republiky sa vyučil za kuchára a cukrára. Na námestí v Novom Meste nad Váhom si kúpil dom - na poschodí žil so svojou prvou manželkou, no a dole si otvoril cukráreň, ktorá bola vychýrená široko-ďaleko. Počas znárodnenia museli Boškovci predať svoj dom aj s cukrárňou a bytmi štátu, žiaľ, hlboko pod cenu. Rodina žila kúsok od bratislavskej prevádzky národného podniku Ryba.

Július Boško, rodák z Nového Mesta nad Váhom, bol výnimočný kuchár a cukrár, ktorý rád experimentoval. „Bol to veľký dobrák, ktorý miloval svoju rodinu a nadovšetko svoju prácu,“ prezradila Novému Času jeho neter a krstná dcéra Alena Uhríková. Boškovci mali dom s cukrárňou a pekárňou, ale keď prišlo znárodnenie v roku 1948, museli ho lacno predať štátu. Rodina sa neskôr aj s malými synmi Julkom a Petrom presťahovala do Bratislavy. Boško sa stal vedúcim tamojšej Ryby. A práve tam sa v 50. rokoch minulého storočia začal rodiť príbeh slávnej tresky.

Ten v tom čase sídlil aj v Košiciach a Žiline, kde fungovala výroba rybích špecialít na Slovensku najdlhšie, už od roku 1924. Július sa tam zamestnal a netrvalo dlho, kým sa vypracoval na vedúceho výroby. Zo začiatku sa v Rybe predávali len celé ryby, ktoré boli určené na domáce spracovanie. Tie však prestali ísť na odbyt, ľudia sa ich totižto prejedli. Keďže bol Boško kreatívny človek a prípravu jedál mal, ako vyučený kuchár, v malíčku, na vlastnú päsť začal experimentovať. V roku 1954 uzrela svetlo sveta zmes varenej tresky, zeleniny a majonézy.

Ako vznikla treska v majonéze

Po druhej svetovej vojne bola na Slovensku situácia s dostupnosťou rýb komplikovaná. Ceny boli vysoké a životná úroveň obyvateľstva nízka. Bolo potrebné nájsť spôsob, ako sprístupniť ryby širokej verejnosti. A tu prichádza na scénu Jozef Boško z hotela Carlton v Bratislave.

Jeho úlohou bolo presvedčiť obyvateľstvo, že ryby sú zdravý a cenovo prijateľný pokrm. Boško prišiel s nápadom, ako vtedy drahú tresku zmiešať s majonézovým dressingom a zeleninou. Vznikol tak cenovo dostupný pokrm, ktorý si mohol dovoliť každý.

V roku 1954 tak uzrela svetlo sveta prvá treska v majonéze. Boško skombinoval varenú tresku s marinovanou zeleninou a majonézou, ktorá bola v tom čase známa ako remuláda. Treska mala obmedzenú trvanlivosť, preto sa predávala najmä cez pultový predaj, aby si zákazníci mohli kúpiť čo najčerstvejší produkt.

Prvú tresku v majonéze namiešal vedúci výroby bratislavského podniku Ryba, kuchár a cukrár Július Boško z Nového mesta nad Váhom v roku 1954. Recept bol jednoduchý - varenú tresku skombinoval s marinovanou zeleninou a majonézou, ktorá bola vtedy známa ako remuláda. Keďže treska mala obmedzenú trvanlivosť, bolo ju potrebné skonzumovať do 24 hodín. Predávala sa najmä cez pultový predaj, aby si zákazníci mohli kúpiť čo najčerstvejší produkt. Pôvodne niesla názov Treska v remuláde a jej výroba sa rýchlo rozšírila aj do závodov v Žiline a Košiciach.

Okamžite sa uchytila. Ľudí, ktorí ho chceli ochutnať, bolo čoraz viac, v Bratislave sa treska stala veľkým hitom. „Čo vieme z rozprávania, medzi ľuďmi sa hneď uchytila a najskôr začali chodiť na prvú tresku do Ryby na Dunajskú ulicu. Onedlho sa začala vyrábať na celom Slovensku,“ dodal Alenin manžel Milan Uhrík. Národný podnik Ryba mal v tom čase rozbehnuté závody aj v Košiciach a Žiline. Práve na severe Slovenska fungovala výroba rybích špecialít na našom území najdhlšie.

Málokto vie, že za vznikom mnohých obľúbených jedál stoja náhody, omyly alebo potreba improvizácie. Nejde len o svetoznáme dezerty ako Tarte Tatin či cookies, ale aj o slovenské špeciality. Jedným z takýchto prípadov je aj treska v majonéze, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenskej gastronómie.

V päťdesiatych rokoch sa obmedzil kontakt so západným svetom a rybie mäso ako také, najmä z tresky, sa stávalo pre širokú populáciu čoraz drahšie a nedostupnejšie. Preto štát hľadal prijateľný spôsob, ako dostať tento bohatý zdroj živín do jedálnička ľudí v Československu.

V povojnových rokoch bolo potrebné priniesť obyvateľom Československa nové, výživné zdroje potravy. Práve mäso z tresky bolo v minulosti dôležitým zdrojom jódu pre obyvateľstvo. Jód je dôležitý minerál potrebný pre správne fungovanie štítnej žľazy a dopyt po ňom sa výraznejšie prejavil práve v období po druhej svetovej vojne. Záujem obyvateľstva o morské ryby sa stále stupňoval, a štát sa tak rozhodol podporiť ich import zo zahraničia. Národný podnik Ryba v tomto zohrával významnú úlohu a od začiatku sa podieľal na distribúcii mäsa samotného, ale aj vo forme rôznych rybích výrobkov. V roku 1946 sa vo výrobných plánoch postupne začali objavovať aj novinky, medzi ktorými nechýbal ani dnes už tradičný rybací šalát s majonézou.

V roku 2013 sa k žilinskému podniku pripojila aj výroba z bývalého národného podniku Ryba v Bratislave, ktorý medzitým zanikol.

Tabuľka: Výživové hodnoty tresky v majonéze

Žilinská treska. Žilinská treska má už viac ako sedemdesiat rokov. Výrobný závod, ktorý patrí k historicky najväčším zamestnávateľom v regióne, oslávil minulý rok sto rokov od svojho založenia. Treska si užíva svoju popularitu.

„Zvyčajne sa podáva s dlhými slovenskými chlebovými rolkami, známymi ako rožky,“ píše o nej portál TasteAtlas, má svoj fan klub, jej fanúšikovia s ňou uverejňujú fotky na sociálnych sieťach a patrí medzi stovku najobľúbenejších šalátov na svete.

História žilinskej tresky

Rybolov mal v Žiline dlhú tradíciu, ktorú podčiarklo privilégium udelené v roku 1321 uhorským kráľom Karolom Róbertom. Podľa neho mohli v okruhu jednej míle ryby loviť iba Žilinčania. Vďaka množstvu riek v okolí bola ryba dôležitou súčasťou jedálnička miestnych obyvateľov.

„S príchodom náboženských rádov začali v regióne pribúdať rybníky. Už v stredoveku obchodovala Žilina so Švédskom a dovážala odtiaľ slede, pričom cesta zaľadovaných rýb do mesta trvala štyri až päť dní. Vzhľadom na bohaté zásoby rýb v regióne sa však žilinskí obchodníci zameriavali aj na export - vyvážali ich do Haliča a Sliezska,“ vysvetľuje Marián Beniač.

V roku 1892 vznikla Žilinská továreň na údenie a konzervovanie rýb na ulici P. O. Hviezdoslava, kde má závod sídlo aj dnes. Neskôr táto továreň zanikla. Veľká obnova prebehla v roku 1924, keď začal fungovať nový závod na rybie konzervy Elemíra Langfeldera. V roku 1932 sa podnik premenoval na Eletko a okrem rybích konzerv začal vyrábať aj horčicu a bryndzu.

„Pôvodnými majiteľmi bola židovská rodina, dvaja súrodenci. Počas slovenského štátu v roku 1941 im podnik odobrali a následne tam boli rôzni správcovia,“ hovorí Beniač.

Počas vojny v roku 1942 vznikla Ryba Bratislava, ktorá získala monopol na zásobovanie Slovenska rybami. Mala výhradné právo na dovoz a nákup morských rýb, konzerv a ďalších rybích produktov. Okrem spracovania rýb sa venovala aj výrobe octu a spracovaniu zeleniny.

Po zmene režimu prešla Ryba Bratislava pod Ryběna Praha, čo prinieslo zásadné organizačné zmeny.

Prvú predajňu otvorili pôvodní majitelia ešte v 30. rokoch minulého storočia na terajšej Národnej ulici v Žiline. „Tento koncept už vtedy spôsobom predaja a tým, ako to tam bolo usporiadané, trochu predbehol dobu. Predaj bol taký veľký, že v socialistickej ére tam každý deň išlo jedno auto s tovarom. Predajňa bola veľmi vychytená,“ hovorí bývalý spolumajiteľ Ryby Žilina a dlhoročný riaditeľ výroby Marián Beniač.

V závode Ryba Žilina sa aktuálne denne spracuje približne 8,5 tony rýb na výrobu tresky v majonéze.

Cesta k samostatnosti a súčasnosť

V roku 1971 bol národný podnik Ryba začlenený do podniku Slovenský mraziarenský a rybný priemysel. K významnej zmene došlo v roku 1992, keď sa závody v Košiciach, Bratislave a Žiline osamostatnili a vznikli tri samostatné podniky. Práve vtedy začala dnešná Ryba Žilina fungovať ako nezávislá spoločnosť.

Osemdesiate roky. „Som vyštudovaný makromolekulový chemik. Do rozbehnutej firmy som prišiel v januári 1982 a stal som sa šéfom laboratória. Žilina bola špecifická v tom, že ryba bola na jednom konci mesta a mraziarne, kde sídlil podnik, na druhom, a ako kvalitár som mal na starosti obe prevádzky. Neskôr som sa stal vedúcim rybnej prevádzky. Nie je Slovák, ktorý by ju nepoznal. Tresku možno považovať za tradičné slovenské jedlo a špecialitu, akou je aj bryndza.

Fenomén, ktorý prežil generácie

Jozef Boško zrejme ani netušil, že stál pri zrode fenoménu, ktorý prežije generácie. Treska v majonéze sa v prakticky nezmenenej podobe vyrába už od roku 1954. Pôvodne sa treska predávala pod názvom Treska v remuláde a jej výroba sa rýchlo rozšírila aj do závodov v Žiline a Košiciach. Treska sa stala synonymom rýchleho a chutného občerstvenia.

Okrem toho, že Boško dohliadal na výrobu a podieľal sa na vývoji nových rybích špecialít, stíhal počas víkendov a po večeroch pracovať ako kuchár vo vychytených bratislavských hoteloch. Bol vychýrený špecialista na studenú kuchyňu, a tak sa dostal aj na štátnické recepcie. V bratislavskej Rybe pracoval až do začiatku 70-tych rokov, do skončenia výroby na Dunajskej ulici. Treska sa kedysi nevyrábala do zásoby. Čo sa v noci alebo ráno urobilo, to sa cez deň minulo. Ľudia, ktorí by si ju kúpili na viac dní, by zostali sklamaní, treska totižto skyslela.

Ryba Žilina, ktorá je dnes najväčším výrobcom tresky, sa však snaží dbať na tradíciu. Kladie sa dôraz na výber surovín, či už ide o ryby alebo zeleninu, a takisto aj na ich spôsob spracovania. To všetko s cieľom mať v treske čo najviac prirodzených živín a čo najmenej prídavných látok. Žilinská treska sa z pohľadu aktuálneho zloženia môže smelo zaradiť aj medzi moderné potraviny, ktoré zohľadňujú trendy v stravovaní. Vďaka rybiemu mäsu a zdravému repkovému oleju v majonéze je bohatá na omega - 3 mastné kyseliny. Výhodou je tiež, že neobsahuje lepok ani laktózu.

Je chutná a zdravá. Dávajú si ju dokonca priviezť aj za hranice. Neobsahuje lepok ani laktózu a vďaka rybiemu mäsu a zdravému repkovému oleju v majonéze je bohatá na omega-3 mastné kyseliny. Jej konzumáciou tak prijímame dôležitý jód aj selén.

Július Boško mal smolu, že nežil v kapitalizme, kde by za svoj vynález dostal slušné peniaze. V socialistickom Československu ho tak nanajvýš potľapkali po pleci a dali mu Čestné uznanie. To najčestnejšie mu však vystavili Slováci, ktorí tresku zbožňujú.

tags: #jozef #boško #treska #životopis

Populárne príspevky:

• Donáška pizza Senica
• Gaštanové pyré recept
• Aktivity pre deti: Ovocie a zelenina
• Humanitárna kríza v Jemene
• Ryža a akvárium: Čo potrebujete vedieť