Šafárikovo námestie v Bratislave: História, súčasnosť a budúcnosť

Šafárikovo námestie v Bratislave, miesto s bohatou históriou, by malo v blízkej budúcnosti prejsť výraznou premenou. Ak sa revitalizácia vydarí, námestie sa stane novým funkčným verejným priestorom. V opačnom prípade nastaví hranice diskusie o tom, ako si mesto váži verejný priestor a koľko je ochotné doň investovať.

Dnešné Šafárikovo námestie vzniklo v 90. rokoch 19. storočia rozšírením priestoru pred Landererovým palácom, ktorý stál od 60. rokov 18. storočia na dnes prázdnom mieste oproti nájazdu na most. Pôvodnou dominantou námestia bol Landererov palác v jeho osi. Dnešná dominanta - palác Univerzity - je situovaná excentricky.

Kedysi na tomto mieste stál Landererov palác, trojpodlažný dom s dvoma krídlami, ktorý patril prvému bratislavskému kníhtlačiarovi. Štúrova ulica sa ešte nevolala Štúrova a pánovi Landererovi vo výhľade na Dunaj z jeho domu ešte nezavadzal žiaden starý ani nový most. Pod oknami mal utešený parčík a po uliciach sa preháňali konské záprahy.

O sto rokov sa z paláca stali ženijné kasárne a o ďalších necelých sto rokov padli aj kasárne. Pri bombardovaní Apollky došlo k poškodeniu vrchnej časti budovy, a tak ju radšej celú zbúrali. Z parčíka pred palácom sa razom stala niekoľkonásobne väčšia plocha bez jasného cieľa, ktorý postupne naplnili deti, stromy, psičkári, autobusy, trolejbusy, stánky, bezdomovci, apatia, apatia a apatia, príležitostne zmiešaná s pocitom, že všetko zelené je dobré.

Šafárikovo námestie je také trochu čudné, zabudnuté, beztvaré miesto, ktoré zhmotňuje desaťročia nezáujmu o verejný priestor prakticky v akomkoľvek slovenskom meste. Teraz má po rokoch konečne plán, ktorý dokonca vzišiel zo súťaže.

Na budúci rok by mal byť návrh parížskeho ateliéru Hansa-Michaela Földeaka už aj hotový. Zatiaľ má niekoľko prívlastkov: jednoduchý, zelený, rýchly a lacný. To, ako bude napokon vyzerať, udá tón akejkoľvek ďalšej debate a vzťahu mesta voči verejnému priestoru, a preto je rozhodujúce, aby bol napokon aj dobrý, transparentný, funkčný a aspoň trochu progresívny.

Zbúraný palác z urbanistického hľadiska na námestí veľmi chýba, parčík na jeho mieste je len prechodné riešenie. Terén pred palácom sa pôvodne plynulo znižoval až na úroveň hladiny Dunaja. Po navezení zeminy ho vyrovnali na úroveň sem ústiacej Štúrovej (pôvodne Barosovej) ulice.

Prešporský okrášľovací spolok tam už okolo roku 1900 zriadil park, do ktorého stredu pribudla 1914 romantická Kačacia fontána od Roberta Kühmayera. Okolo parku inštalovali ornamentálne železné zábradlie, ktoré z pásového železa vyrobila pravdepodobne firma Marton na blízkej Grösslingovej ulici.

Zachované malo ostať (aj napriek údajnému súhlasu pamiatkového orgánu s výmenou) originálne oplotenie parčíku v strede Šafárikovho námestia. Pomerne originálnu Kačaciu fontánu nájdeme v centre Bratislavy na okraji Šafárikovho námestia pri zastávke električiek. Fontánu, ktorá je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, možno v pokoji sledovať z niektorej z tunajších lavičiek. Miesto obohacuje okolie, hoci si ho v dôsledku hustej mestskej zelene v tomto priestore nemusíte všimnúť. Zväčša ho ľudia naozaj obchádzajú po priľahlých chodníkoch.

Kačacia fontána je veľmi dobre dostupná električkou, pretože sa nachádza v tesnej blízkosti zastávky. Okolo prechádza i cyklotrasa, takže si tu môžete urobiť príjemnú zastávku počas cyklovýletu, alebo presunu mestom na bicykli. Môže sa to hodiť počas letných dní. Z úplného centra mesta sa sem dostanete rýchlo aj pešo.

Autorom tejto peknej fontány je bratislavský sochár Robert Kühmayer. Pochádza z roku 1914 a je vyhotovená v novobarokovom štýle. Autorovou inšpiráciou mala byť stará, lokálna povesť o vodníkovi a skamenelých chlapcoch. Hlavným motívom fontány sú bronzové objekty troch chlapcov a štyroch kačíc, zobrazených v dynamickom akte. Kačiciam tryská voda zo zobákov. Podstavec, na ktorom sú objekty situované je tvorený žulovými a pieskovcovými blokmi, ktoré majú evokovať dunajský breh. Celé dielo je ohraničené bazénikom oblúkového tvaru. Možno si tu všimnúť i meno autora a rok vzniku fontány.

Spomínaná povesť, ktorá inšpirovala vznik Kačacej fontány, rozpráva o dunajskom vodníkovi, ktorý miestnym chlapcom ukázal cestu k Dunajskému zlatému pokladu, za čo bol potrestaný strážcom pokladu - starým sumcom. Jeden z chlapcov si ich zapamätal, no do skôr než stihli stihli slová znova použiť, prekliala ich čierna ropucha - strážkyňa dunajských brehov. Kliatba mala každého, kto vysloví a začuje tieto slová, premeniť na kameň. Chlapec ich vyslovil v momente, keď pásli kačice. A tak skameneli všetci traja kamaráti aj ich kačice.

V blízkosti Kačacej fontány si môžete dopriať oddych i na samotnom Šafárikovom námestí, ktoré je príjemne zrevitalizované. Populárnym cieľom je neďaleký Modrý kostolík, ktorý je vzhľadovo naozaj originálny. Svedčia o tom každodenné davy zahraničných turistov, ktorý ho zvyknú navštevovať. Zaujímavú prechádzku na petržalský breh Dunaja ponúka Starý most, z ktorého sú veľmi pekné výhľady na Staré Mesto i západy slnka.

Na mape Bratislavy a množstva ďalších miest je veľa verejných priestorov, ktoré ešte stále patria štátu či mestu a s trochou aktívneho, profesionálneho prístupu a adekvátnym rozpočtom by mohli patriť aj ľuďom. Nie ako čudné, beztvaré, schátrané plochy, ku ktorým si musíte budovať vzťah skrz odpor, ale ako upravené, fungujúce miesta, ktoré prinášajú čosi viac. Možno stačí jeden dobrý príklad, ktorý ukáže, čo si pod tým možno predstaviť, ako to docieliť a čomu sa v budúcnosti vyhnúť.

Revitalizácia Šafárikovho námestia

Súťaž na revitalizáciu Šafárikovho námestia a Fajnorovho nábrežia, ktorú Staré mesto vyhlásilo v januári, našiel na webe a neváhal. Nerátal s tým, že by mohol vyhrať, ale myšlienka urobiť čosi v Bratislave ho lákala. Vraví, že toto mesto sa naučil milovať intuitívne ešte v detstve a neskôr jeho záujem prerástol aj do záujmu profesionálneho - architektonického.

Súťaž na Šafárikovo námestie nevyhral, skončil ako druhý v poradí za ateliérom 2021, ktorého návrh v spolupráci s Labak-om získal najviac hlasov od poroty. Földeak však získal prvé miesto v časti zadania na Fajnorovo nábrežie. Realizovať ide napokon obe časti. Mesto sa totiž s ateliérom 2021 nedohodlo na obchodných podmienkach, čo v preklade znamená na peniazoch, ale o tých trochu neskôr. Földeak ponuku prijal, napokon, dostal tak možnosť urobiť celé územie od Šafka až po dunajské nábrežie, čo vôbec nie je na zahodenie.

Zo Šafka by sa podľa Földeakovho návrhu mal do roka stať plnohodnotný park s množstvom zelene, ktorá nahradí aj veľa asfaltu, čo dnes zaberá takmer polovicu plochy. Časť nových povrchov budú tvoriť mlát a pochôdzny štrkový trávnik. O existujúcu zeleň by park prísť nemal, naopak, podľa návrhu ešte jedno stromoradie pribudne.

Dôležitým prvkom je ústie Dobrovičovej ulice, kde kedysi končili linky autobusov a dnes tam parkujú taxíky. Autá pôjdu stadiaľto úplne preč. Toto by mala byť živá zóna, ktorá sa dá využívať na príležitostné trhy aj kultúrne akcie. Uprostred parku pri fontáne s Marínou sa ráta s letným sezónnym pavilónom.

Pri fontáne by mal vyrásť jednoduchý letný pavilón. Malo by ísť o vzdušnú architektúru so sezónnym využitím. Štúrovu ulicu by mohla podľa územného plánu uzatvárať štvorpodlažná budova s jedným odstúpeným podlažím, rokuje o nej združenie Camera Obskura, architektonický návrh ani financie na ňu zatiaľ nemá. Na existujúce stromoradie by malo nadviazať nové, ktoré by sa končilo až na križovatke s Dostojevského radom.

Mestu však treba uznať snahu aj vo forme 70-stranovej správy, ktorú vlani na jeho podnet vypracovalo občianske združenie PDCS. V priebehu niekoľkých týždňov zmapovalo názory celého spektra ľudí, ktoré prichádza so Šafkom do kontaktu. Podľa Zory Pauliniovej, ktorá správu realizovala, má návrh Hansa Michaela Földeaka šancu uspieť najmä v súvislosti s požiadavkou verejnosti na to, aby priestor ostal zelený, aby sa urbanisticky obe časti nepredelili a aby mali prednosť chodci.

Súčasťou života námestia by mohli byť aj aktivity združenia Camera Obskura, ktorá sa už niekoľko rokov snaží presadiť svoj zámer na umiestnenie galérie v tejto oblasti aj o jej obnovu. Momentálne rokuje s magistrátom hlavného mesta o rozlohe, na akej by galéria mohla stáť. Štvorpodlažná budova by mala podľa územného plánu vyrásť vedľa momentálne poslednej budovy na Štúrovej ulici, v ktorej sídli polícia.

Igor Marko, architekt a urbanista, ktorý momentálne pracuje na projekte Nové Lido na opačnej strane Dunaja, hovorí, že na celom projekte ho mrzí najmä to, že ešte pred súťažou nevznikla potrebná odborná debata. S návrhom Földeaka je stotožnený a zdá sa mu, že by mohol uspieť aj u verejnosti.

Projekt námestia je podľa neho dobrý aj v tom, že nestojí na veľkých gestách, ale na detailoch, akými sú osvetlenie na stromoch alebo vysoké štrkové trávniky, ktoré prinesú do Bratislavy niečo, čo inde už dlho a dobre funguje.

V roku 2018 by chcel v rámci 50. výročia okupácie Československa položiť základný kameň stavby, architektonický návrh ani rozpočet na stavbu však zatiaľ nemá. Na otázku, z akých zdrojov chce združenie hradiť stavbu a náklady na prevádzku, hovorí, že odpoveď na to bude hľadať vtedy, keď bude mať v rukách platné povolenia.

Obnova parku na Šafárikovom námestí bola potrebná, ale mali sa presne zachovať zásady, ktoré použili jeho zakladatelia. Zmena chodníkov či rozsahu trávnatej plochy nie je rekonštrukciou urbanisticko-architektonického útvaru zo začiatku 20. storočia, ale jeho ničením.

Kačacia fontána: Umelecký skvost Šafárikovho námestia

Kačacia fontána, situovaná na rušnom Šafárikovom námestí v Bratislave, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických fontán v meste. Jej príbeh je spojený s urbanistickým vývojom námestia, starou povesťou a umeleckým talentom sochára Roberta Kühmayera.

Historik Štefan Holčík v knihe Bratislavské fontány uvádza, že fontána bola inštalovaná v roku 1914. Na začiatku minulého storočia bolo toto miesto príjemné a romantické, no dnes je skôr dopravným uzlom.

Autorom Kačacej fontány je bratislavský sochár Robert Kühmayer, ktorý sa preslávil aj ako autor sochy Barlolamača v Piešťanoch. Ohrada fontány má kruhový pôdorys s priemerom až 5,8 metra. V strede sa nachádza viacero neopracovaných pieskovcových a žulových kameňov, ktoré majú pripomínať breh Dunaja.

O tom, čo viedlo Kühmayera k motívu chlapcov s kačkami, neexistuje hodnoverné svedectvo.

S fontánou je spojená povesť o pastierikoch kačiek a vodníkovi. Príbeh, ktorý spracovala spisovateľka Mária Ďuríčková, hovorí o chlapcoch, ktorí sa skamarátili s vodníkom. Ten ich zaviedol do podvodnej ríše, no v nešťastnom slede udalostí ich dunajská ropucha zakliala na kameň aj s ich kačkami.

Ďuríčková opisuje výjav fontány v úvode k povesti: "Prvý z nich stojí na najvyššom kameni, kačica sa mu v náručí trepoce, krídlami plieska, po tvári ho šibe, už-už sa mu vymykne z rúk. Kamaráti sa smejú, čosi kričia, jeden sa v náhlivosti potkol a rozpleštil na zemi. Výjav plný šantivosti sa ligoce v prúdoch striekajúcej vody."

Historik Holčík však tvrdí, že povesť vznikla neskôr ako literárne dielo inšpirované fontánou.

Fontána má úžasnú hodnotu, no jej cena vyčíslená v zozname fontán Mestského investora pamiatkovej obnovy - Pamingu je 350-tisíc korún, čo sa zdá byť smiešne málo. Skutočná hodnota fontány spočíva v jej inšpiratívnosti a príbehoch, ktoré sa k nej viažu.

Ďalšie bratislavské fontány

Bratislava sa pýši bohatým zastúpením fontán, ktoré obohacujú verejné priestranstvá mesta. Nájdeme tu historické fontány s prepracovanými podstavcami, sochami a súsošiami, ako aj moderné diela, ktoré dotvárajú jedinečnú atmosféru mesta. Celkovo sa na území Bratislavy nachádza približne 150 fontán.

Niektoré z nich sú dobre známe, ako napríklad Maximiliánova (Rolandova) fontána, Ganymedova fontána, Kačacia fontána, fontána Družba na Námestí Slobody alebo Fontána pre Zuzanu na Kupeckého ulici v Ružinove.

Niektoré bratislavské fontány sú spojené s významnými historickými udalosťami a mnohé sa stali súčasťou mestských legiend.

Prehľad niektorých významných bratislavských fontán:

• Maximiliánova (Rolandova) fontána - Hlavné námestie
• Ganymedova fontána - Hviezdoslavovo námestie
• Fontána Svätého Juraja - nádvorie Primaciálneho paláca
• Kačacia fontána - Šafárikovo námestie
• Fontána pred Národnou radou SR - Hradný vrch
• Fontána na Záhradníckej ulici - Záhradnícka ulica
• Fontána pred Prezidentským palácom - Hodžovo námestie
• Fontána v parčíku medzi Gajovou a Šafárikovým námestím - Gajova ulica

Tabuľka: Prehľad vybraných fontán v Bratislave

Tieto fontány nielenže prispievajú k estetike mesta, ale sú aj miestami, kde sa stretávajú ľudia a ktoré oživujú verejný priestor.

tags: #kacacia #fontana #Safarikovo #namestie #historia

Populárne príspevky:

• Recept na čokoládový koláč
• Tipy pre prácu s bielou čokoládou
• Tipy pre dokonalé špirálové zemiaky
• Recepty so sušenou zeleninou
• Viac o Sviatočnom potešení: Kvetinové košíčky na muffiny