Kamenná Soľ a Jej Vlastnosti: Prehľad Druhov a Využitia

Kuchynskú soľ používa každý. Už aj v známej rozprávke bolo poukázané na to, že bez soli sa jednoducho nezaobídeme. Okrem klasickej však existujú aj viaceré špeciálne druhy solí. Líšia sa spôsobom, akým sa získavajú.

Ako Vzniká Soľ?

Pátraním po stopách vzniku soli sa dostávame až na prapočiatok nášho vesmíru. Súčasná teória o vzniku nálezísk soli na zemeguli hovorí, že východiskové látky soli, t.j. sodík a chlór sú „popolom hviezdneho ohňa“. Hviezdnou explóziou sa stali súčasťou hmloviny, z ktorej sa sformovala naša planéta Zem. Tieto látky väčšinou tvoria súčasť kremičitých hornín, pričom sa pukaním zemskej kôry v hlbinách oceánov a vulkanickými aktivitami pevninskej zemskej kôry vymršťujú na zemský povrch. Týmto spôsobom sa soľ dostáva do morí. Podrobnejšie fakty o týchto zložitých geologických procesoch však dodnes neboli úplne objasnené.

Približne pred 260 miliónmi rokov rozloženie oceánov a pevniny na Zemi vyzeralo úplne inak ako dnes. V tejto dobe dochádzalo k odparovaniu morskej vody vo veľkých plytkých panvách - zníženinách zemského povrchu. K suchému klimatickému pásmu, ktoré sa rozprestieralo od dnešného Uralu cez strednú Európu a Anglicko až k Severnej Amerike, patrili plytké geosynklinálne moria (napr. more Tethys). Od voľného mora sa oddelili rôzne zátoky vytvorením akýchsi hrádzí. Suché podnebie viedlo k rýchlemu vyparovaniu morskej vody, k vykryštalizovaniu a usadeniu minerálov, pričom kamenná soľ predstavovala medzi látkami rozpustenými v morskej vode najvyšší podiel.

Soľ sa teda z pramorí dostávala späť do Zeme. V prvohorách pritekala do plytkých morských prehĺbením ďalšia morská voda tak, že sa na klesajúcich soľných mlákach, oťaženým vyparovaním vody, vytvorili zreteľne ohraničené vrstvy usadenín. Rozmanitými pohybmi pevniny a hornín v priebehu jednotlivých vývojových epoch Zeme sa tieto soľné usadeniny začali prekrývať, deformovať a meniť svoju polohu.

Vytlačovaním ľahšieho, mäkšieho kameňa na zemský povrch vznikali aj „soľné ľadovce“, napríklad v teplých suchých oblastiach v Iráne a v Španielsku. Pôsobením podzemných prameňov mohla v soľných ložiskách vznikať soľanka, z ktorej sa odparovaním získava soľ. Najväčšie náleziská kamennej soli sa nachádzajú v Severonemeckej nížine, Poľsku, v USA, strednej Ázii a v Číne.

Druhy Soli a Ich Charakteristika

Najstarším spôsobom získavania soli je odparovanie z morskej vody. Tá obsahuje prírodný jód, no množstvo nie je dostatočné, preto sa ním morská soľ ešte obohacuje. Farba takejto soli je po odparení vody mierne šedastá, čistením však zbelie. Obsah soli sa v jednotlivých moriach líši.

Soľ sa získava aj z pevného skupenstva. Ťaží sa buď v doloch, vzácnejšie v povrchových lomoch. Ložiská vznikali v teplých oblastiach vyzrážaním morskej vody z lagúny či zátoky. Aj tá však býva obohacovaná jódom. Vyťažená soľ sa následne melie, preosieva a čistí. Využíva sa ako priemyselná alebo jedlá soľ.

Vákuová soľ sa vyrába odparovaním zo soľanky (soľný roztok), získanej z podzemných dolov po napustení vodou. Tá rozpustí soľ na soľanku a po odparení vody a kryštalizácií vznikne veľmi čistá jedlá soľ. Počas výroby sa čistí od všetkých usadenín a prímesí.

Netypická čierna lávová soľ má veľmi silnú príchuť síry. Na indických trhoch sa predáva v kusoch alebo pomletá.

Ružovú farbu jej dodávajú stopové množstvá iónov železa. Obsahuje viacero prírodných zložiek a minerálov, napr. Táto soľ vznikala v oblasti dnešných Himalájí v období starohôr pomalým odparovaním plytkého mora. Následným pohybom zemských vrstiev sa soľné ložiská dostali hlboko pod povrch. Odvtedy bola soľ ukrytá pod zemou a izolovaná od okolia a ľudskej činnosti. Ťaží sa ručne a nie je nijako upravovaná.

Ide o netradičnú soľ údenú na dreve. Má intenzívnu chuť, preto sa na dochucovanie používa iba štipka, najmä k mäsu alebo do omáčok. Táto soľ sa pečie v dutine bambusu spolu so žltým ílom, ktorý jej počas pečenia predá minerálne látky. Íl zároveň absorbuje rôzne nečistoty soli. Použiť sa dá na dochutenie jedál, ale aj na liečenie.

Prehľad Základných Druhov Solí

• Kuchynská soľ: Ide o soľ, ktorá si získava ťažbou z útrob zeme. Bohužiaľ sa vo väčšine prípadov chemicky čistí a stráca tak množstvo minerálov. Má snehovo bielu farbu a pieskovú konzistenciu. Má všestranné využitie a najväčšiu intenzitu slanosti.
• Hrubozrnná kuchynská soľ: Keďže hrubozrnná kuchynská soľ nebýva čistená tak intenzívne ako jej jemnejšia príbuzná, uchováva v sebe viac minerálov než len sodík - môže to byť najmä vápnik, železo či draslík - to naozaj závisí od intenzity čistenia. Opäť má bielu farbu a všestranné využitie.
• Himalájska soľ: Najčistejšia soľ, ťaží sa v pakistanských Himalájí, kde vznikla kryštalizáciou morskej vody. Má jasne ružovú farbu a predáva sa vo forme väčších kryštálikov. Má nižšiu intenzitu slanosti a horšiu schopnosť rozpúšťať sa.

Kryštalická soľ z Himalájí obsahuje dôležité minerály, ktoré ľudské telo potrebuje. Tieto prvky boli súčasťou pramora a majú pre ľudský organizmus centrálny význam. Veľmi cenná kryštalická soľ pretkáva soľ kamennú ako spleť žiliek. Červené sfarbenie soli je spôsobené oxidom železitým. Kryštalická soľ tvorí vďaka svojej geometrickej štruktúre jemné fraktálové formy.

Diamatová soľ je z vybraných čistých kryštálov, čo jej zaisťuje najväčšiu bioenergetickú hodnotu. Toto radí diamantovú soľ Cereus medzi najvzácnejšie stolové soli. Pochádza z panensky čistého praoceánu a jej výnimočná kryštalická štruktúra vznikala po stovky miliónov rokov.

Himalájska biela soľ hrubá DOBRIO - čistá, nerafinovaná soľ s viac ako 80 minerálmi. Bez jódu a chémie. Ideálna na varenie, grilovanie, kúpele či wellness.

Himalájska biela soľ jemná DOBRIO - 100 % prírodná, ručne ťažená soľ s viac ako 80 minerálmi. Bez jódu, chémie a prísad. Vhodná na varenie, wellness kúpele, detox a ionizáciu priestoru.

Himalájska čierna soľ hrubá DOBRIO - prírodná vulkanická soľ Kala Namak s jemnou vajíčkovou chuťou. Obsahuje minerály ako draslík, horčík a síru. 100 % prírodná, bez jódu a chemikálií.

Himalájska čierna soľ jemná DOBRIO - autentická soľ Kala Namak s typickou sírovou chuťou a vôňou. 100 % prírodná, bez jódu a prísad. Ideálna pre vegánsku kuchyňu, kari, dipy aj kúpele.

Himalájska ružová soľ hrubá DOBRIO je 100 % prírodná a certifikovaná na potravinárske použitie. Neobsahuje umelo pridávaný jód, je ideálna na varenie, kúpele aj ionizáciu vzduchu.

Himalájska ružová soľ jemná DOBRIO je 100 % prírodná a certifikovaná na potravinárske použitie. Obsahuje vyše 80 minerálov. Vhodná na varenie, wellness, inhalácie aj ionizáciu vzduchu.

Sicílska kamenná soľ Baule Volante pochádza z tisícročných ložísk v parku Madonie. Je nerafinovaná, bez chemických prísad, šetrne mletá na jemno, aby si zachovala minerály a autentickú chuť. Ideálna na zdravé varenie, dochucovanie a pečenie.

Sicílska kamenná soľ hrubá Baule Volante pochádza z čistých ložísk v parku Madonie. Je nerafinovaná, bez chemických prísad, bohatá na minerály a ideálna na mlynčeky, nakladanie a marinovanie. Šetrne ťažená, zachováva si svoju autentickú chuť a prírodnú kvalitu.

Morská soľ obsahuje veľa minerálov potrebných pre fungovanie ľudského organizmu. Ide o zdravú alternatívu bežnej kuchynskej soli. Vhodná do varenia a pečenia.

Tabuľka: Porovnanie Vybraných Druhov Solí

Soľ v Dejinách

V minulosti trpelo nedostatkom soli množstvo ľudí, žijúcich hlavne v krajinách, ktoré ležali ďaleko od morského pobrežia. Prísun soli získavali len prostredníctvom rastlinnej a živočíšnej výživy. Soľ taktiež slúžila ako jediný účinný konzervačný prostriedok na udržanie zásob potravín počas zimných mesiacov. Veľké množstvo soli sa v tomto období využívalo aj pri výrobe kože. V starovekom Egypte soľ slúžila na konzervovanie potravín, okrem toho našla svoje uplatnenie aj v súvislosti s kultom uctievania zomrelých.

Pri balzamovaní a mumifikácii zosnulých soľ plnila dôležitú úlohu, po smrti mala udržovať telo pohromade rovnako, ako to za života človeka činila jeho duša. Pribúdaním obyvateľstva sa soľ stávala stále cennejšou, dokonca už v neolite (4000 - 1750 p.n.l) sa mnohokrát viedli boje germánskych kmeňov o získanie soľných prameňov. Podľa historických dokladov ľudia pravidelne ťažili kamennú soľ od 8. storočia pred našim letopočtom. Existujú soľné ložiská, ktoré sú pozostatkami vyschnutých morí, napríklad Juhovýchodné bavorské náleziská soli pochádzajú z mora Tethys, ktoré je staré asi 230 miliónov rokov.

Prvé soľné bane vznikali už v ranných historických epochách. Okolo roku 1000 p.n.l. sa ťažila kamenná soľ v rakúskom Halleine a v Čínskej provincii S’čchuan. V tomto období sa používali jednoduché nástroje a ťažba soli znamenala vynaloženie veľkého úsilia, ľudia preto hľadali ľahší spôsob ako soľ získavať. Počas doby rímskeho cisárstva tuzemská ťažba soli stratila na význame a v niektorých oblastiach strednej Európy sa takmer úplne zastavila. Pre juhoeurópske krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko, či južné Francúzsko bolo pohodlné získavať soľ z morskej vody, ktorá sa odparovala na horúcom slnku v špeciálne vybudovaných nádržiach. Ideálnym prostredím na odparovanie morskej soli bolo aj územie v severnej Afrike, pri soľných jazerách v púšti.

V rannom a vrcholnom stredoveku obchod so soľou prežíval dobu veľkého rozkvetu. Aj soľ bola dôvodom vzniku hustých cestných sietí. V 12. a 13. storočí si Európania opäť spomenuli na staré metódy ťažby kamennej soli, ktorou sa snažili uspokojiť rastúci dopyt. Intenzívnu ťažbu soli umožnili nové technologické postupy v 18. storočí.

Od najrannejších dôb až do našich dní je soľ súčasťou aj náboženských obradov, ako napríklad exorcizmu, krstu, požehnania. Predovšetkým v kresťanstve, sa stále prevádza žehnanie soľou a svätenie soli, ktorá sa sype do svätenej vody. Rovnako ako v kresťanstve, tak aj v „pohanskej antike“, keltskej tradícii a islame sa soľ stáva spojovacím článkom a prostredníkom medzi ľudskou a božou sférou. Ľudové obyčaje spojené s narodením, stavebnými zvyklosťami, tradičnými gestami pohostinnosti, magické rituály zažehnávania nebezpečenstva - všetky tieto zvyklosti svedčia o veľkom symbolickom význame soli, spojeným s rozličným praktickým využitím.

Soľ a Medicína

Najstaršia známa správa o použití soli v medicíne siaha do 3. tisícročia pred našim letopočtom a pochádza pravdepodobne od slávneho egyptského staviteľa a lekára Imhotepa. Ten popísal, že soľ vysušuje infikovanú ranu a tým môže zápal vyliečiť. Z Egypta pochádza niekoľko receptov, v ktorých sa používa soľ. Rôzne zmesi zo soli a ostatných látok egyptskí liečitelia využívali ako preháňadlá, k urýchleniu pôrodu, zastaveniu krvácania, alebo pri tvorbe rôznych mastí a zábalov. O niekoľko storočí neskôr sa soľ objavila v starogréckej medicíne. Pri nevoľnosti soľ používali v zmesi s vodou a octom ako vyvolávač zvracania, ochorenia sleziny liečili nápojom z kravského mlieka a slanej vody, na čistenie vredov slúžila zmes soli a medu.

Už za čias starovekých Rimanov a Grékov bolo známe využitie slanej vody pri kožných ochoreniach a inhalácia morskej vody pri chorobách dýchacích ciest. Slávny grécky vojenský lekár Dioskurides odporúčal ako preháňadlo „morské víno“, zmes z morskej vody, dažďovej vody a medu. Spozoroval, že morská voda odvádza z tela hlien a žlč, po prvý krát sa zmienil o morskej vode ako o dobrom lieku na nervové ochorenia. Dioskurides zaviedol soľ ako podpornú látku liečenia mnohých zdravotných ochorení, dokázal nimi liečiť choroby dýchacieho systému, kožné choroby, ochorenia nervového charakteru, tráviace problémy alebo rany zanesené infekciou. Rimania a Gréci hľadeli na soľ ako na božský dar. Okrem využitia soli v medicíne slúžila ako súčasť obetného rituálu, hrala dôležitú úlohu pri vyháňaní démonov, rozsypaná soľ na bojiskách bola symbolom víťazstva.

Liečitelia žijúci v období stredoveku začali soľ využívať aj na obklady utišujúce bolesť, pri bolestiach zubov, ba dokonca boli odporúčané slané jedlá, ktoré podľa Paracelsa boli jediné správne strávené. Patril k prvým, ktorí odporúčali kúpele v slanej vode proti ochoreniam kože. V 16. V roku 1798 nachádzame dokonca aj v knihe pre lekárnikov od Samuela Hahnemanna zoznam rôznych druhov solí, ktoré zhrnul pod spoločný názov natrium muriaticum. Ľudom so sklonom k nachladeniu, unaveným, slabým a tým, ktorí precitlivelo reagujú na všetky vonkajšie vplyvy, odporúčal natrium muriaticum v homeopatickom dávkovaní.

V prírodnom liečiteľstve a v ľudovej medicíne sa povedomie o liečivej sile soli tradovalo celé storočia. Proti bolestiam hlavy sa odporúčali kúpele chodidiel s prídavkom soli a popola, teplé suché obklady sa používali pri zápaloch, soľ sa tiež vysoko oceňovala ako antiseptikum na rany. Liečivé kúpele v slanej vode začali svoj rozmach okolo roku 1800. Kúpeľnú liečbu podporoval lekár Ch. W. Hufeland, ktorý napísal knihu o kúpeľovej starostlivosti, jeho zvláštnou požiadavkou bolo uvedenie prírodného liečiteľstva a vedeckých poznatkov do súladu.

Ako by sme mali zaobchádzať so soľou popísal najlepšie Dioskurides: „Soľ patrí ku každému jedlu a kto ju používa s rozvahou, bude mat dlhý život, bude si užívať jeho radosti k blahu svojmu a svojej rodiny a k blahu celého spoločenstva, pretože soľ je život sám.“

Soľ v Súčasnosti

Približne od polovice 20. storočia začala mat soľ zlú povesť. Príčinou bolo odhalenie faktu, že nadmerná konzumácia soli v potrave môže viest k určitým zdravotným problémom. V poslednej dobe pozorujeme, že soľ je „opäť v móde.“ Ľudia sa opäť vracajú k známym receptom obsahujúcich soľ, postupne si pripomínajú jej liečivé účinky. Znovu sa objavuje v kozmetike, v prísadách do kúpeľa, ako liečebný inhalačný prostriedok, či v podobe soľných lámp a soľných jaskýň.

Pozitívne Vlastnosti Soli

Soľ je zlúčenina 40% sodíku a 60% chlóru. Sodík napomáha pri udržovaní správnej rovnováhy tekutín medzi vodou obsiahnutou v bunkách a okolo buniek. Takže každý človek potrebuje asi 1000 mg sodíku denne. Mnoho ľudí však pravidelne konzumuje až sedem krát viac! Odporúčaná denná dávka je 2400 mg, ale toto číslo sa zdá povážlivo nízke pre športovcov s nízkym krvným tlakom. Soľ sa stráca potom, a preto strava s nízkym obsahom soli je zbytočným obmedzením u veľmi aktívnych športovcov, zvlášť keď sa jedná o osoby s nízkym tlakom a bez vrodených dispozícii pre hypertenziou. Na obmedzenie príjmu sodíku telo reaguje tým, že sa snaží viacej sodíku uchovávať a menej vylučovať. Najlepším dôvodom, prečo obmedziť príjem sodíku, sú zdravé kosti. Čím vyšší je príjem sodíku, tým viacej vápniku je z tela vylučovaného. Tento fakt môže prispievať k zníženiu hustoty kostí. Ak máte po predkoch predpoklady k osteoporóze, nezabudnite na vzťah medzi príjmom sodíku a vylučovaním vápniku.

Soľ, alebo chlorid sodný, sa prirodzene nachádza v každej potravine. Podľa hrubého odhadu sa v 2,5 g soli nachádza 1 g sodíka. Sodík a chlór pomáhajú regulovať krvný tlak, kontrolovať rovnováhu tekutín a udržať dobrý stav svalovej a nervovej sústavy. Uľahčujú tiež vstrebávanie živín ako napríklad glukózy a aminokyselín.

V lekárstve slúžia roztoky soli ako život udržujúca látka nahrádzajúca krv. Veľká strata krvi alebo telesnej kvapaliny spôsobená nehodou, operáciou alebo chorobou musí byť okamžite vyrovnaná. Tu pomáha infúzia s fyziologickým roztokom kuchynskej soli. 9 g soli na liter kvapaliny zodpovedá svojou koncentráciou ľudskej krvi a pomáha tak zachraňovať životy.

Pacienti s ochoreniami dýchacích ciest a astmatici si môžu pozitívne účinky soli overiť v soľnej jaskyni. Spomenuté minerály totiž pôsobia na sliznicu blahodarne a účinne liečia zápaly. Vedia si poradiť aj s laryngitídou či chronickou nádchou.

Ak trpíte nepríjemným ochorením ako ekzém, psoriáza či akné, riešením pre vás môže byť práve soľ. Dnes sú na trhu dostať rozličné druhy solí do kúpeľa, ktorých funkciou nie je len aromaterapia, ale aj výrazné prispenie k liečbe kožných chorôb. Na akné napríklad výborne zaberá soľ z Mŕtveho mora, ktorá je plná stopových prvkov a minerálov. Nemusíte sa v nej však kúpať, celkom postačí aj naparovanie nad misou s horúcou vodou a niekoľkými lyžicami morskej soli. V prípade, že vás trápi celulitída, sa odporúčajú soľné masáže, vďaka ktorým bude pokožka prekrvená, keďže priamym dôsledkom bude zvýšená cirkulácia krvi. Morská soľ spodné vrstvy kože zásobí vlhkosťou a po kúpeli bude pleť vláčnejšia. Hrubé zrnká zasa kožu zbavia nečistôt a odumretých buniek, takže po kúpeli a peelingu bude pleť viditeľne sviežejšia a žiarivejšia.

Soľ pre Potravinársky Priemysel

Naši predkovia mali veľké problémy s uchovávaním potravín, pretože chladiaca technika tak, ako je dnes zastúpená v každej domácnosti chladničkou a mrazničkou, nebola známa...

tags: #kamenná #soľ #jedlá #vlastnosti

Populárne príspevky:

• Letničky pre záhradu
• Bazový sirup za studena
• Schwarzwaldská torta: Kompletný sprievodca
• Tradičný slivkový koláč
• Rýchle a zdravé placky z ovsených vločiek