Hlávková Kapusta (Brassica Oleracea): Pestovanie, Odrody a Využitie

Hlávková kapusta (Brassica oleracea convar. capitata var.) je dôležitou a obľúbenou zeleninou v našich záhradách a kuchyniach. Pochádza z pôvodnej planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodnej planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné.

Hlávková kapusta je dôležitým zdrojom vitamínu C. Biela kapusta je zásobárňou kyseliny listovej, čo ocenia všetci, ktorí sú vystavení stresovej záťaži. Kapusta znižuje vysoký krvný tlak, upokojuje náš nervový systém a lieči nespavosť, nervozitu a napätie. Najviac liečivých účinkov vykazuje čerstvá kapustová šťava. Hojí vredy a zápaly v tráviacom ústrojenstve, najmä v žalúdku a dvanástorníku, skvelý je aj jej účinok detoxikačný.

Pestovanie Hlávkovej Kapusty

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a na Slovensku ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach Slovenska, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.

Podmienky pre rast

Stanovisko: Hlávková kapusta prospieva na svetlom a slnečnom mieste.
Susedstvo: Kapusta si na záhone rozumie s zelerom, mangoldom. Naopak sa vyhýbame susedstvu s cibuľou, cesnakom.
Zálievka: Vysadený záhon dôkladne zalejeme. Kapusta v počiatku rastu potrebuje dostatok vlahy, inak zasychá a podlieha chorobám.
Hnojenie: Správne hnojenie je predpokladom dobrej úrody. Kapusta potrebuje maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Najčastejšími škodcami bývajú vošky, mníška kapustová a kvetárka kapustová, proti ktorým pomáha ochranná sieť a včasné mechanické zásahy. Z chorôb hrozí kýl kapustový, preto dodržujte rotáciu a v kyslých pôdach zvyšujte pH vápnením. Prevenciou je aj kvalitná drenáž a vyhýbanie sa premokreniu. Pravidelná kontrola spodných listov umožní včas odstrániť napadnuté časti a znížiť tlak hnilôb. Pri výskyte húseníc pomáha ručný zber a biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis. Nezabúdajte na správny spon pre lepšie prúdenie vzduchu. Mulč obmedzí odskok pôdnych patogénov pri daždi a šetrí vlhkosť. Vyvážené hnojenie znižuje stres rastlín a zvyšuje ich prirodzenú odolnosť. Zavlažujte ku koreňom, nie na list, aby sa nešírili huby.

Na ochranu hlúbovej zeleniny sa používa insekticíd Benevia®, ktorý obsahuje cyantraniliprole. Prípravok Benevia® aplikujte ako foliárny postrek v odporúčaných dávkach na začiatku vývoja populácie hmyzu, optimálne po dosiahnutí prahov ekonomickej škodlivosti. Používajte dostatočné objemy vody na zaistenie dôkladného a rovnomerného pokrytia. Aplikácia v čase kvitnutia plodín je možná len v mimoletovom čase včiel v neskorších večerných hodinách! Vstup do ošetrených porastov je možný na druhý deň po aplikácii.

Vybrané odrody hlávkovej kapusty

Kapusta hlávková KALIBOS

Kapusta hlávková KALIBOS je stredne neskorá odroda špicatej červenej kapusty. Hlávky sú stredne pevné, vajcovitého tvaru s vrcholom do špičky a dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg. Vegetačná doba od výsevu je 135-150 dní a od výsadby priesad 105-120 dní. Rastliny vyžadujú pestovanie v 1. trati s výživnou pôdou a dostatočnou závlahou, ktorá zabezpečuje optimálny rast a kvalitné hlávky. Kapustu KALIBOS vysievame do fóliovníka v apríli alebo priamo na pole od apríla do mája. Pri priamom výseve semená jednotíme.

Kalibos vytvára špičaté hlávky s jemnou štruktúrou a výrazne sladkastou chuťou. Vďaka nižšiemu obsahu vlákniny je krehkejšia ako mnohé okrúhle odrody. Vyniká v čerstvých šalátoch, coleslawo ch či rýchlom restovaní na panvici. Výborne sa hodí aj na kvasenie, kde dodá atraktívnu farbu a sviežu chuť. Pri tepelnej úprave si dobre drží textúru a nepadá. Vďaka sladkosti ju obľubujú aj deti. Do miešaných jedál prináša nielen chuť, ale aj farbený efekt. Pri servírovaní podčiarkne pokrmy s orechmi a citrusmi.

Pestovanie Kapusty Kalibos

Výsev a výsadba: Kalibos je špičatá odroda kapusty s fialovočervenými hlávkami, ktorú je vhodné predpestovať od februára až marca a vysádzať na záhon v apríli až máji.
Stanovisko a pôda: Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú, výživnú pôdu s pH okolo 6,5-7,2. Pôdu obohaťte kompostom, čerstvý hnoj pred výsadbou nepoužívajte.
Spon: Odporúčaný spon je približne 50-60 cm medzi riadkami a 40-50 cm medzi rastlinami.
Zálievka a hnojenie: Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú, aby sa predišlo praskaniu hlávok. Pri príprave záhona zapracujte vyzretý kompost a počas sezóny dopĺňajte živiny s dôrazom na draslík a vápnik.
Zber a skladovanie: Zberajte, keď sú hlávky pevné na dotyk a majú typický špicatý tvar s plnou farbou. Režte s dlhším koreňovým krčkom a vonkajšie uvoľnené listy nechajte ako ochranu.

Ako pestovať červenú kapustu - Sprievodca pestovaním červenej kapusty

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava je odroda určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. Vytvára veľké, sférické hlávky, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie aj spracovanie. Kapustu vysievame v apríli do hĺbky 1-1,5 cm. Po vzídení a spevnení rastlín ich presádzame na záhon v máji až júni. Optimálny rozostup medzi rastlinami je 50-60 cm x 60 cm. Zber prebieha od septembra do októbra, pričom hlávky sú vhodné na dlhodobé skladovanie, kvasenie alebo priamu spotrebu. Vyznačuje sa výbornou skladovateľnosťou počas zimy pri vhodných podmienkach. Hlávky bývajú kompaktné, ťažké a odolné voči praskaniu. Odroda je obľúbená na kvasenie aj čerstvé spracovanie v kuchyni.

Pestovanie Kamennej hlavy

Výsev a výsadba: Na priesady sejte od februára do apríla, podľa podmienok a regiónu. Presádzajte po otužení, keď pominú silné mrazy a pôda je zohriata. Ideálne stanovište je slnečné a vzdušné s úrodnou, priepustnou pôdou.
Spon: Dodržte spon približne 50 × 60 cm, pri silných pôdach a väčších hlávkach aj širší.
Zálievka a starostlivosť: Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, najmä počas viazania hláv. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili riziko chorôb. Priebežné plytké okopávanie a mulčovanie zlepšia štruktúru pôdy a zadržia vlahu.
Pôda a hnojenie: Najlepšia je hlinitopiesčitá, humózna pôda s pH približne 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva. Po zakorenení uprednostnite draslík a vápnik pre pevnosť pletív a lepšiu skladovateľnosť.
Zber a skladovanie: Zberajte, keď sú hlavy pevné, ťažké a plne vyvinuté, no ešte nepraskajú. Režte so skráteným pníkom a ponechajte niekoľko krycích listov. Skladujte pri 0-2 °C a vysokej vlhkosti v dobre vetranom priestore.

Kapusta hlávková PORTOZA F1

Kapusta hlávková PORTOZA F1 je výborná univerzálna odroda určená na výrobu kvasenej kapusty a dlhodobé skladovanie. Vytvára mierne vajcovité, tvrdé hlávky s hmotnosťou 3-5 kg. Hlávky majú malý vnútorný a vyšší vonkajší hlúb. Táto odroda vydrží dlho na poli, dobre znáša mrazíky a je odolná voči zahnívaniu a praskaniu. Kapustu PORTOZA F1 vysievame do fóliovníka v júni alebo priamo na pole od apríla do mája. Pri priamom výseve semená jednotíme. Optimálny rozostup medzi rastlinami je 60 x 60 cm. Zber prebieha od októbra do novembra.

Pestovanie Portoza F1

Výsev a predpestovanie: Semená kapusty PORTOZA F1 je ideálne predpestovať v sadbovačoch alebo v parenisku, aby ste získali silné a zdravé priesady. Výsev robte plytko, približne 0,5-1 cm hlboko, do jemného, priepustného a výživného substrátu.
Stanovisko a pôda: Kapusta PORTOZA F1 preferuje slnečné až mierne polotienisté stanovisko s dostatkom svetla počas väčšiny dňa. Pôda by mala byť stredne ťažká, úrodná, bohatá na humus a dobre zadržiavajúca vlahu.
Starostlivosť: Pravidelná a rovnomerná zálievka je najdôležitejšia, pretože prudké striedanie sucha a premokrenia výrazne zvyšuje riziko praskania hláv.

Kapusta PORTOZA F1 je veľmi univerzálna odroda, ktorá sa hodí na čerstvé šaláty, varenie, dusenie aj zapekanie. Vďaka jemnej chuti ju oceníte v polievkach, prívarkoch alebo ako zeleninovú prílohu k mäsu. Časť úrody je možné použiť aj na krátkodobé kvasenie a domáce kapustové zmesi.

Kapusta červená hlávková HACO

Kapusta červená hlávková HACO je skorá až stredne skorá odroda určená na priamu spotrebu a zimné uskladnenie. Tvorí sférické hlavy strednej veľkosti, ktoré sú ideálne na použitie v kuchyni aj na skladovanie. Kapustu červenú HACO vysievame od februára do marca do hĺbky 1-1,5 cm. Po vzídení a spevnení rastlín presádzame na záhon v apríli s odporúčaným rozostupom 70 cm x 40 cm. Kapusta vyžaduje výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. Táto odroda je odolná voči nepriaznivým podmienkam a zabezpečuje stabilnú úrodu počas vegetačného obdobia.

Pestovanie Kapusty Haco

Pestovanie zo semien: Semená môžete vysievať do pareniska alebo sadbovačov v marci až apríli a po vytvorení niekoľkých pravých listov rastlinky prepikírujete. Na vonkajší záhon sa priesady vysádzajú po pominutí silnejších mrazov, do dobre prekyprenej a živinami bohatej pôdy.
Spon a pôda: Najčastejšie sa odporúča spon približne 60 × 40 až 60 × 50 cm, podľa úrodnosti pôdy a sily rastu. Ideálna je hlboká, humózna a mierne vlhká pôda.
Zber a skladovanie: Dozrieva väčšinou na jeseň, podľa odrody od septembra až do prvých mrazov. Zberáme ju vtedy, keď sú hlávky pevné, ťažké a dobre zaplnené. Na skladovanie je ideálny chladný, tmavý a dobre vetraný priestor s vyššou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pivnica.

Kapusta červená hlávková je veľmi obľúbená pre svoju intenzívnu farbu a jemne sladkastú chuť. Výborne sa hodí do čerstvých šalátov, kde vynikne jej farba v kombinácii s jablkami, orechmi či cibuľou. Často sa používa ako dusenej príloha k pečenému mäsu, kde dodá jedlu výraznú chuť a farbu.

Aditíva v potravinách

Použitie aditív je logickým dôsledkom snahy o dlhšiu trvanlivosť potravín, ale môže mať negatívny efekt na spotrebiteľov. Nariadenie ES č. 1333/2008, o prídavných látkach v potravinách stanovuje základné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné zahrnúť prídavnú látku do zoznamu látok povolených v EÚ. Jej používanie nezavádza spotrebiteľov a prídavná látka musí byť prínosom pre spotrebiteľov. Prídavné látky sa smú použiť len pri výrobe potravín, pre ktoré sú povolené. Navyše pre nich sú stanovené limity - tzv. najvyššie povolené množstvo.

Výrobca nemôže do potraviny pridávať čo chce. Povinnosťou výrobcu je uviesť všetky prídavné látky na obale v poradí danom jeho množstvom v potravine. Tu uvádza buď názov aditíva alebo jeho E kód s číslom. Označenie E kódom s 3 - 4-ciferným číslom hovorí, že aditívum je evidované v systéme Európskej únie a je zaradené ako látka zdravotne nezávadná, povolená do potravín v prísne definovanom množstve.

Príklady rizikových aditív:

E102 Tartrazín: Nevhodné pre deti, príčina alergií.
E123 Amaranth: Zvyšuje riziko rakoviny, môže zaviniť hyperaktivitu detí.
E250 Dusitan sodný: Používaný predovšetkým v údeninách. Dávajú možnosť vzniku nitrozamínov, ktoré prispievajú k zvýšeniu rizika výskytu rakoviny hrubého čreva.
Glutaman sodný: Nadmerná konzumácia glutamanu sodného môže spôsobovať bolesti hlavy, kožné vyrážky, zvracanie, nevoľnosť, astmatické ťažkosti, prípadne halucinácie.

Význam Kapusty vo Výžive

Kapusta obsahuje dostatok látok, ktoré sú významné vo výžive ale aj v prevencii a terapii viacerých chorôb. Z biologicky aktívnych substancií je v nezanedbateľnom množstve zastúpený provitamín A, vitamíny /B1, B2, C a tzv. U/ ale tiež kyselina listová. Z aminokyselín je dôležitý tryptofán, metionín a tyrozín. Prítomné sú soli kyseliny fosforečnej; z enzýmov je dôležitý aj superoxid dismutáza, známy je aj myrozín, glykozidy /indolový derivát glukobrasicín, glukorapiferín - progoitrín/, soli draslíka, horčíka, vápnika, fosfor, železo, zinok, kobalt, selén. Hojné sú flavonoidy.

Čerstvé listy /prípadne šťava/ boli oddávna známe ako antiskorbutikum /pri nedostatku vitamínu C/. Konzumenti kapusty netrpeli natoľko na črevné parazity ako tí čo sa jej vyhýbali. Odvar pôsobil ako expektorans. Zistil sa veľmi dobrý účinok rastliny v prevencii a liečbe žalúdočných i dvanástnikových vredov. Má aj protektívny vplyv na sliznicu. Antiulkusový faktor, tzv. vitamín U, tvoria určité aminokyseliny. Kapusta reguluje trávenie, normalizuje črevnú flóru a celkove posilňuje organizmus.

tags: #kapusta #hlávková #latinský #názov