Kde sa pestuje kukurica: Typy krajiny a odrody

Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je kultúrna plodina, ktorú pôvodne domestikovali Indiáni na území dnešného Mexika. Je to rastlina z čeľade lipnicovitých a je veľmi stará. Spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou.

Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Záhadu ešte umocňuje fakt, že dávni obyvatelia Ameriky nemali na domestikáciu kukurice príliš veľa času. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť. S niektorými druhmi teosintu sa môže kukurica krížiť, kríženci majú väčšinou zníženú životaschopnosť. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia.

Dnes je rozšírená po celom svete, pretože vďaka cudzoopelivosti je veľmi prispôsobivá. Kukurica je jednoročná tráva dorastajúca do výšky 1 až 3 metrov, na Slovensku 1,2 až 3 m. Z plného stebla vyrastajú striedavo dlhé a štíhle listy v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8-12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom. Kukurica je rastlina jednodomá s jednopohlavnými kvetmi a haploidným počtom chromozómov n=10.

Samčie kvetenstvo (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Samičie strapcovité súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuche listu a je chránené 5 až 15 obalovými lístkami. Plod je nahá obilka, ktorá má rôznu farbu (bielu až čiernu) a tvar. Obilky sa skladajú z klíčka a ostatku endospermu. Niektoré odrody majú zrno obsahujúce až 15% jemného jedlého oleja, iné zas až 25% bielkovín.

Peľ sa prenáša najmä vetrom, včely a iný hmyz síce peľ zbierajú ale ich význam pre opeľovanie je malý, pretože nemajú dôvod navštevovať takisto samičie kvety. Peľové zrná sú relatívne ťažké a veľmi rýchlo vysychajú, udáva sa životnosť 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje zhruba počas doby 14 dní. Semená nie sú jednotlivo chránené, celý klas je obalený pretvorenými listami. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť.

V prírodných podmienkach sa kukurica rozmnožuje iba semenom. Zhruba 95% semien je oplodnených cudzím opelením, 5% samoopelením. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka. Kukurica sa nerozmnožuje vegetatívne. Kukurica je ako mnohé ďalšie tropické rastliny plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy. Udáva sa maximálny výnos až 23 t z hektára.

Zrno kukurice obsahuje: škrob (60 - 80%), bielkoviny (6 - 22%), tuk (1,5 - 15%), celulózu (2 - 11%) a popol (1,5 - 4%).

Využitie kukurice

V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu.

V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica prevažne spotrebúvaná ako hlavný zdroj kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V rozvojových krajinách Ázie je zhruba vyrovnané jej použitie ako potraviny aj ako krmiva. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje zhruba 21 %.

Kukurica je surovina vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemysel a umenie. Pri kukurici pestovanej na zrno je dôležitou charakteristikou zloženie endospermu.

Kukurica je jednou zo známych Troch sestier - kukurica, fazuľa a tekvica - a pestuje sa už tisíce rokov. Predpokladá sa, že je pôvodom zo Severnej Ameriky a prvýkrát bola domestikovaná v strednom Mexiku. Dnes sa pestuje v priemyselnom meradle, ale existuje pomerne veľa odrôd, ktoré sú vhodné aj na pestovanie v záhradách.

Kukurica, Zea mays, odvodzuje svoj názov od pôvodného Arawak mahizi, čo doslovne znamená „to, čo udržuje život.“

Moderná kukurica pravdepodobne pochádza z Balsas teosinte (Zea mays parviglumis), divokej trávy. Kukurica sa v čase európskeho osídlenia Severnej Ameriky rozšírila až na sever, kde ju domorodí Američania naučili európskych kolonistov pestovať. Vďaka Krištofovi Kolumbovi sa dostala do Európy a následne do všetkých oblastí sveta vhodných na jej pestovanie.

V súčasnosti sa pestujú a konzumujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice: SU, SE, SH2 a SYN. Tu je rýchly prehľad rozdielov medzi nimi:

• Štandard (SU): Sladká, krémová textúra, konzumovať do týždňa po zbere.
• Zvýšený cukor (SE): Vyšší obsah cukru ako štandardná, ale menej ako super sladká.
• Super sladká (SH2): Štyri až 10-krát vyššia cukornatosť v porovnaní s odrodami typu SU.
• Synergická (SYN): Hybrid 25% SH2 a 75% SE, chrumkavé, jemné zrná, dobre uchováva chuť pri skladovaní.

Kukurica prichádza v skorých, stredných a neskorých odrodách. Skoré odrody dozrievajú najrýchlejšie, zatiaľ čo neskorým to môže trvať celé vegetačné obdobie. Pre predĺžený zber vysádzajte odrody s rôznym počtom „dní do zrelosti“.

Začínať s kukuricou v interiéri sa vo všeobecnosti neodporúča. Najlepšie je začať priamo v záhrade, aby sa presádzaním nenarušili citlivé korienky. Semená kukurice vysievajte vonku približne dva týždne po dátume posledného jarného mrazu. Je dôležité zasadiť kukuricu čo najskôr, pretože si vyžaduje pomerne dlhé vegetačné obdobie s teplým počasím.

Teplota pôdy je kľúčom k úspešnému klíčeniu. Pre kukuricu by to malo byť aspoň 16 °C alebo 18 °C pre super sladké odrody.

Kukurica je náročná na pôdu. V ideálnom prípade zapracujte starý hnoj alebo kompost do pôdy na jeseň pred výsadbou a nechajte ho v pôde prezimovať. Na jar bude pôda úrodná a pripravená na kukuricu. Ak to nie je možné, pred výsadbou jednoducho primiešajte odležaný kompost. Pôda by mala byť dobre priepustná, ale stále vlhká. Kukurica má tendenciu nasávať veľa vody.

Na urýchlenie klíčenia semená navlhčite, zabaľte do vlhkých papierových utierok a uložte na 24 hodín do plastového vrecka. Semená zasejte asi 4 až 5 cm hlboko a 10 až 15 cm v od seba do riadkov vzdialených 0,8 až 1 m.

Sladká kukurica preferuje organicky bohatú, sypkú, dobre priepustnú pôdu s pH 5,5-7,0. Vylepšite ju pridaním dobre prehnitého hnoja alebo kompostu na jar alebo na jeseň. Nepoužívajte čerstvý hnoj, pretože môže obsahovať škodlivé baktérie a môže zvýšiť problémy s burinou.

Zalievajte pravidelne, najmä ak si všimnete, že sa listy krútia a keď klasy začnú napučiavať. Asi 2,5 cm vody za týždeň by mal stačiť. A ideálne je zalievať hlboko raz týždenne, namiesto toho, aby ste denne polievali trochou vody. Oblasť udržujte bez buriny, pretože tá bude súťažiť o „jedlo“ a vodu.

Sladká kukurica preferuje teploty medzi 15 a 25 stupňami Celzia. V studenej pôde nevyklíči. V chladnom podnebí môžete pôdu zakryť čiernym plastom, aby sa na jar pred výsadbou rýchlo zohriala.

Kukurica je plodina, ktorá vyžaduje bohatú pôdu. Dusík je obzvlášť dôležitý pre robustný rast. Za jeden alebo dva centimetre kompostu, hnilého hnoja, alebo rybej emulzie zapracovanej do pôdy na jeseň pred výsadbou vám bude rastlina vďačná. Aplikujte dusíkaté hnojivo, keď je vysoká asi 20 cm a znova, keď začne produkovať strapce, podľa pokynov na štítku.

Pretože kukuricu opeľuje vietor, najlepšie sa jej darí, keď je zasadená do blokov a nie do riadkov. Peľ zo samčích strapcov potrebuje nadviazať kontakt so samičím hodvábom a blízka výsadba znamená viac kontaktu. Výsledkom opelenia vetrom je aj ľahké krížové opelenie. Udržujte preto rôzne druhy kukurice oddelené najmenej na 7 až 8m alebo zasaďte odrody, ktoré dozrievajú v rôznych časoch.

Druhy kukurice

Na základe tejto charakteristiky sa rozlišuje päť rôznych typov (konvariet) kukurice:

• Pukancová (reventador, pop corn) - pôvodná domestikovaný variant. Má malé zrná s mäkkým škrobovitým jadrom a veľmi tvrdým plášťom. Pri zahrievaní sa voda uzatvorená v jadre premení v paru a tá plášť nakoniec roztrhne. Táto kukurica tvorí cca 1% pestovanej rozlohy.
• Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint) - podobná Pop kukurici ale s väčšou veľkosťou zrna. Táto kukurica sa pestuje najmä v horských podmienkach a v oblastiach, kde je potrebná odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky. Tvorí asi 14% rozlohy.
• Škrobnatá (blando) - kukurica na múku. Má mäkké škrobové jadro a ľahko sa melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu. Tvorí asi 12% rozlohy.
• Konský zub (dentado) - jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom ktorý je čiastočne zakrytý trochu tvrdšou šupkou. Tá však nepokrýva celé jadro, to preto pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle na výrobu škrobu, alkoholu, oleja a podobne.

Cukrová - endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu.

Pri pestovaní na zrno sa necháva kukurica dôkladne vyschnúť na poli a zbiera sa až neskôr na jeseň, často aj na jar ďalšieho roku. V našich podmienkach sa kukurica pestuje prevažne na siláž, v tomto prípade sa zbiera zelená ešte pred dozretím klasov.

Podľa ročenky FAO sa plocha kukurice medzi rokmi 1970 až 2003 zvýšila zo 113 miliónov ha na 143 Mha, priemerný výnos z 2,35 t/ha na 4,47 t/ha a celková produkcia tak vzrástla z 266 miliónov ton na 640 Mt. K najväčším producentom patrí USA, Čína, EU a Brazília.

Na Slovensku sa cukrová kukurica pestuje na výmere približne 1 500 hektárov. Najlepšie podmienky na pestovanie sú na západnom Slovensku, kde je úrodná pôda a vhodné klimatické podmienky.

Na Slovensku sa pestujú tieto poľnohospodárske plodiny najčastejšie:

• Kukurica
• Pšenica
• Repka

Celková poľnohospodárska plocha predstavuje približne 2 milióny ha, ktoré sú rozdelené približne na takmer 168 000 polí, pri priemernej ploche poľa 12 ha. Najväčšiu plochu tvoria trvalo zatrávnené polia nachádzajúce sa predovšetkým v strednej a východnej časti Slovenska, v tomto prípade hovoríme až o rozlohe takmer 680 000 ha, kde prevláda skôr zameranie na živočíšnu výrobu. Čo sa týka orných plôch, sústredené sú do vyššie spomínaných úrodných oblastí predovšetkým v južnej časti Slovenska. Prvenstvo patrí v tomto ohľade kukurici, ktorá je pestovaná až na 574 000 ha, nasleduje za ňou pšenica a príbuzné plodiny pestované na celkovej ploche 326 000 ha. Pomyseľné tretie miesto patrí repke ako technickej plodine, ktorá je pestovaná približne na 151 300 ha.

Kukurica siata - na zrno (Zea mays L.) je rastlina s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Pestuje sa v takých oblastiach, kde pri rovnakých ostatných podmienkach dáva vyššie úrody ako pšenica a kde sa pšenici darí horšie. Pre rast potrebuje teploty 18-19°C. Zvýšené nároky na vlahu má asi do júla, má hlboko siahajúcu koreňovú sústavu. Potom je na zrážky odkázaná menej. avšak čím je klíma nepriaznivejšia, tým viac do popredia vystupuje práve tento faktor. Vhodné sú pôdy s dostatkom humusu a živinami, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozpätie pH je 5,5-6,8).

Geneticky modifikovaná kukurica

Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov medzi ktorých patrí britský následník trónu princ Charles, environmentálne organizácie ako napríklad Greenpeace a niektoré združenia bio-poľnohospodárov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku.

V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis) alebo kukuričiaru koreňovému (Diabrotica virgifera). Produktom tohto génu je proteín, ktorý je najskôr aktivovaný tráviacími enzýmami cieľového hmyzu a potom sa špecificky viaže na receptory v jeho črevách, kde vytvára póry. Rovnaký proteín používajú na kontrolu hmyzu ekologickí poľnohospodári od prvej polovice 20. storočia.

Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inžinierstva ako takého. Medzi najčastejšie námietky patrí možnosť vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými. Najmä v Mexiku má táto obava racionálny základ. Je potrebné chrániť bohatstvo lokálnych stredoamerických odrôd kukurice, pretože predstavujú zdroj biodiverzity pre ďalšie jej šľachtenie. Preto by sa malo zabrániť ich kríženiu s modernými odrodami (nezávisle od toho či ide o GM-odrody).

Oproti tomu zástancovia použitia transgénnych odrôd tvrdia, že GM-kukurica znižuje množstvo toxických chemikálií potrebných k ochrane úrody pred škodcami. GM odrody tiež môžu mať priaznivý vplyv na biodiverzitu, pretože Bt toxín pôsobí iba na húsenice okusujúce kukuricu, zatiaľ čo chemická ochrana nešpecificky zabíja všetok hmyz. Bolo tiež preukázané, že GM kukurica znižuje riziko vývojových deformácií u hispánskej populácie, pre ktorú je kukurica podstatnou zložkou diéty.

Ak je kukuričné zrno nahryznuté od hmyzu, ľahšie sa na ňom uchytí pleseň fusarium produkujúci vysoko nebezpečný toxín fumonisin. Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006. Umožnilo to rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré nadobudlo účinnosť 12. apríla 2006.

tags: #kde #sa #pestuje #kukurica #typy #krajiny

Populárne príspevky:

• Čo potrebujete vedieť o kvásku a Lievito Madre
• Ako si otestovať pamäť
• Recept na Mascarpone Koláč
• Bravčové plátky na pive: jednoduchý obed
• Pečené bravčové rebrá