Kde Sa Skladovala Kukurica V Minulosti: Tradičné Metódy A Ich Význam
V minulosti, pred zavedením moderných technológií, sa skladovanie kukurice a iných plodín spoliehalo na tradičné metódy. Skladovanie úrody bolo vždy kritickou súčasťou poľnohospodárstva.
Hoci informácie priamo o skladovaní kukurice v minulosti na Slovensku sú obmedzené, môžeme si utvoriť obraz z kontextu pestovania iných plodín a všeobecných princípov skladovania.
Skladovanie Na Povale (Hóre)
Na hóre (povale) sa skladovala vysušená omoržovaná kukurica alebo ošúpaná kukurica v klasoch, zviazaná šúpolím do zväzkov a prehodená cez hrady povale.
V niektorých domoch sa takéto truhlice umiestňovali aj v komorách, aby ich gazdiná pri varení mala po ruke. Na povalách však boli viac prevzdušnené a v suchom prostredí.
Na povale alebo aj v komore bola umiestnená ďalšia truhlica s priečinkami na jednotlivé druhy múky, ako bola múka hladká, hrubá, polohrubá a krupica.
Múku na povalu vynášali vo vreciach hneď po zomletí pšenice alebo raži v mlyne ako zásobu rodiny na celý nasledujúci rok.
V mlyne sa mlel na šrot aj kŕmny jačmeň, ktorý používali na kŕmne účely pre domáce hospodárske zvieratá a hydinu.
Sladovnícky jačmeň pre spracovanie sladu na výrobu piva pre spracovateľov si vyžadoval vyššie nároky na pestovanie, ošetrovanie a včasný zber v zrelom stave. Podmienky jeho kvality záležali najmä od poveternostných podmienok, dodržania agrotechnických termínov a ďalších prísnych kvalitatívnych kritérií.
V niektorých veľmi úrodných rokoch na obilniny bývala povala rodinných domov preťažená, až sa mierne prehla stredná drevená hrada nad niektorou z izieb. Podoprenú hradu v obytnej izbe pre preťažený strop rodina trpela až do vysušenia obilia na povale, postupného navrecovania pre odpredaj alebo spotrebovaniu pre kŕmne účely. Bol to neestetický prvok obývacej miestnosti.
Z drevenej podpery v izbe sa tešili iba deti, ktoré ju mali ako hraciu atrakciu. Okolo nej sa točili, vyliezali na ňu a vystrájali neplechu.
V zime sa povala využívala i na sušenie prádla. Ukladali sa tu úžitkové, momentálne nepotrebné veci a drobné hospodárske náradie.
Odkladali sem sklenené poháre od zaváranín, nepotrebné staré a obnosené šatstvo, staré periny, strožochy. V jutových vreciach sa vysúšalo ošklbané husacie a kačacie perie, ktoré sa počas dlhých zimných večerov driapalo na páperie.
Slúžila tiež na skladovanie hlinených džbánov, pekární na pečenie husí, kačíc ale aj pôstneho kalkíšu, hlinených krčahov, v ktorých sa na pole nosila voda, dvojnačiek na nosenie obedov.
Skladovali tu tiež prebytočné hrnce, momentálne nepotrebný nábytok, ako boli postele, kolíska, starý detský kočiar s okienkami, detský stojan, kolovrat na tkanie ľanu, gbelík na mútenie masla (putru), ručný moržovník na kukuricu, tunky, súdky, mažiar, drevené lavičky, plechové vane na kúpanie, drevené korytá na pranie a rôsolovanie mäsa, starý bicykel a ďalšie momentálne nepoužívané úžitkové veci bežnej potreby a spotreby.
Nebolo zvykom v predvojnovom i povojnovom čase niečo z domu vyhadzovať. Aj keď sa často využívala povala a denne sa na ňu chodilo i niekoľkokrát, jej drevené schody sa zodierali a boli potom dosť zradné a nebezpečné.
Schody boli pomerne strmé a bez ochranného zábradlia.
Povalové schody v starom dome.
Kontext a Analógie: Ľan, Láskavec a Zemiaky
Skladovanie úrody bolo vždy kritickou súčasťou poľnohospodárstva. V minulosti, pred zavedením moderných technológií, sa skladovanie kukurice a iných plodín (vrátane spomenutého ľanu, láskavca a zemiakov) spoliehalo na tradičné metódy.
Význam Pestovania Ľanu Siateho
Ľan siaty (Linum usitatissimum L.) je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje. Poskytuje prírodné vlákno na výrobu textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo, dámske a pánske šatovky. Význam ľanového vlákna stúpa predovšetkým v súčasnosti, kedy sa svetový trend výroby textílií vracia k prírodným materiálom.
Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín. Veľký význam majú ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 - 27 % stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice a teľné zvieratá.
Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie pôdy sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou hladinou podzemnej vody.
Ľan siaty oproti iným plodinám má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.
Ľan sa vyznačuje pozitívnym termotropizmom, vegetačný vrchol sa obracia za zdrojom tepla. Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke.
8,7 milióna akrov ľanu zozbieraného a spracovaného na ľanovú tkaninu týmto spôsobom | Dokument o poľnohospodárstve
Láskavec (Amaranthus)
Za genetické centrá sú považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu. Stonky sú priame, okrúhle, slabo alebo silne rozvetvené, olistené, vysoké, 1,3 - 3 m. Súkvetie je zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby. Listy sú elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahujú veľa Ca, Fe a vitamínu E.
Koreňový systém má zvláštnu morfológiu, dobre čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Suchovzdornost' znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody počas vegetácie. Plod je tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej (kŕmne formy). Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,7 - 0,9 g. Z 1 ha sa urodí 3 - 5 t. Celková úroda zelenej fytomasy sa pohybuje od 80 - 100 t aj viac z hektára.
Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch.
Jednou z možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej fytomasy. Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalita daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P.
Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka. Názory na príjem láskavca dobytkom a úžitkovost' zvierat po jeho skrmovaní sa rôznia. Na jednej strane sa eviduje pozitívny vplyv na produkciu mäsa a mlieka, na druhej strane nižší príjem sušiny pri skrmovaní zeleného láskavca.
Obsah škrobu sa pohybuje od 53 % do 65 %, v priemere dosahuje 60 %. Obsah vlákniny sa pohybuje od 2,89 % do 6,94 %, v priemere je to 4,4 %. Láskavec obsahuje asi 3 % minerálnych látok v sušine.
Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén. Antioxidanty pôsobia v ľudskom organizme proti tzv. reaktívnym formám kyslíka, resp. voľným kyslíkovým radikálom.
Vysoký obsah beta karoténu v druhoch rodu Amaranthus predurčuje láskavce ako dobré prírodné zdroje antioxidantov.
Láskavec sa seje medzi poslednými jarinami, ak je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý preto je dôležité mechanické ničenie burín. Z agrotechnických opatrení je možné v našich podmienkach odporúčat' výsevok 400 tis. jedincov na hektár, t. j. 1 - 1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinami 60 - 70 mm.
Hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg.ha-1 . Najvhodnejšie je zakladať porasty v prvej polovici mája za predpokladu teplotného, ale aj vlhkostného, ktorý úzko súvisí so šetrnou, plytkou prípravou sejbového lôžka pred sejbou.
Hnojenie dusíkom dávkami vyššími ako 60 kg.ha-1 už z ekonomického hľadiska nie je zaujímavé, pretože nebol zistený vplyv na úrodu zrna. Klíčivosť osiva je výrazne ovplyvnená teplotou, pričom optimum je 35°C. Pri tejto teplote svetlo nemá vplyv na klíčenie, avšak pri nízkych teplotách svetlo výrazne brzdí proces klíčenia.
Ďalším činiteľom výrazne ovplyvňujúcim priebeh klíčenia je vek osiva. S vekom sa klíčivosť znižuje. Doteraz nie sú objasnené otázky oveľa nižšej klíčivosti a vzchádzavosti v poľných podmienkach v porovnaní s laboratórnymi.
Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť klíčenia osiva patrí okrem podmienok pestovania, mechanického spracovania osiva a hubových chorôb aj dormancia - oneskorené klíčenie semien. Kultúrne druhy z rodu Amaranthus sú teplomilné rastliny, vysokého vzrastu /1,0 - 2,4 m/, stredne silno olistené.
Sejú sa do menších až väčších medziriadkových vzdialeností, resp. do dvojriadkov /v 2. polovici mája až v júni/. Počiatočný vývin povzchádzaných veľmi drobných rastlín je pomalý, neskôr rýchly. Vzhľadom na pomalý vývin rastlín po sejbe a spôsobu prípravy pôdy, najvýznamnejšie druhy burín v porastoch kultúrneho druhu Amaranthus sú z biologickej skupiny jarné neskoré.
Pri sejbe do malých medziriadkových vzdialeností je plečkovanie vylúčené. Veľkovýrobne nie je možné úspešne pestovať kultúrne druhy Amaranthus bez herbicídov. Pestovateľské plochy Amaranthusu sa na Slovensku rozširujú a prechádzajú z pokusných polí na väčšie pestovateľské plochy s výmerou niekoľko hektárov. Je to podnecované menšími nárokmi Amaranthusu na kvalitu pôdy a schopnosť znášať sucho. V neposlednej miere tu rozhodujú aj ekonomické kritériá trhovej realizácie zrna a osiva Amaranthusu.
Amaranthus je v našich podmienkach dvojkosný. Pri prvom zbere treba ponechať vyššie strnisko. Dozrievanie semena je nerovnomerné. Problematickou stránkou naďalej zostáva zber, nakoľko rastliny vegetujú až do príchodu prvých jesenných mrazov. Zber a výmlat rastlín v zelenom stave naráža na problémy technického charakteru, ale po stránke biologickej je zrelosť zrna vyhovujúca.
Ľuľok Zemiakový (Solanum Tuberosum L.) - Zemiak
V celosvetovom meradle zemiaky považujeme za významnú potravinu, ale súčasne i priemyselnú plodinu. Z celospoločenského hľadiska zemiaky predstavujú dôležitú potravinu, významnú priemyselnú plodinu a nepostrádateľnú poľnohospodársku plodinu. Z hľadiska historického zemiaky nadobudli prívlastok “druhý chlieb“.
Súčasná spotreba zemiakov zodpovedá celospoločenským zmenám realizovaným v rámci krajiny a zmenám súvisiacim s oblasťou kontrolovanej racionálnej výživy. Pôvod zemiakov súvisí s vysoko položenými miestami pohoria Andy v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, nachádzajúcich sa v blízkosti 15. rovnobežky j. š., v nadmorskej výške 1 500 - 4 300 m. n. m.
Z hľadiska botanickej nomenklatúry zemiaky patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do rodu ľuľok (Solanum). Zemiak je dvojklíčnolistová rastlina, rozmnožujúca sa predovšetkým vegetatívne, ale i generatívne.
Charakter nadzemnej časti trsu je ovplyvňovaný tvarom a typom vňate. Typ vňate určuje architektúru porastu. Všeobecne diferencujeme stonkový typ a listový typ trsu. Stonka je rôzne hrubá a dlhá. Na priereze je stonka nepravidelne obdĺžnikovitá, trojuholníkovitá alebo okrúhla. Základná farba stonky je zelená, typickou je pigmentácia od hnedočervenej po tmavofialovú. Charakteristickým znakom sú krídelká umiestnené na hranách stonky.
List zemiaka pozostáva z listovej čepele a stopky. Listová čepeľ je tvorená z listov umiestnených v pároch a konečného vrcholového lístku. Medzi jednotlivými pármi vyrastajú malé lístky.
tags: #kde #sa #skladovala #kukurica #v #minulosti
