Keď chceš mať anjela, musíš jej pripraviť raj: Význam života Chiary Luce Badanovej
Blahoslavená Chiara Luce Badano (1971 - 1990) zomrela tri týždne pred svojimi devätnástimi narodeninami. Katolícka cirkev ju za blahoslavenú vyhlásila 25. septembra 2010. Jej sviatok sa slávi 29. októbra.
Rodinné zázemie a detstvo
Jej otec sa volal Rugero Badano a mama Maria Teresa pochádzala z jednoduchej sedliackej rodiny. Rugero nevedel hneď získať pre seba Máriu Teresu, po ktorej zatúžil. Od sobáša Rugera Badana s Mariou Teresou uplynulo 11 rokov a stále sa im nedarilo splodiť dieťa. Rugero vo svojej túžbe po dieťati zašiel dokonca do jednej Mariánskej svätyne, aby sa modlil na tento úmysel. O mesiac neskôr bola Maria Teresa v požehnanom stave. Ich dcéra sa im následne narodila 29. októbra 1971. Vytúženému dievčatku dali meno Chiara po sv. Kláre, nasledovníčke sv. Františka.V tejto rodine Badanovcov bola viera samozrejmou súčasťou života. Raz sa napríklad Chiara zdráhala pomodliť sa s mamou. Mama ju nechcela nútiť, však predsa modlitba má byť dobrovoľná a vychádzať z lásky k Bohu. V škôlke sa malá Chiara Badano naučila zmieriť s tým, že iné deti nechceli to isté ako ona. Naučila sa vychádzať s ostatnými.Odmalička ju rodičia aj učili nezabúdať na chudobných. A Chiara mala veľkodušné srdce. Raz jej mama navrhla, aby darovala niektoré zo svojich hračiek. Onedlho mama začula z vedľajšej izby Chiarin hlas: Toto áno, toto nie, toto áno, toto nie… Na maminu otázku, čo to tam robí, Chiara odpovedala: „Chudobným deťom predsa nemôžem dať pokazené hračky.“ Vytrieďovala teda dobré hračky.Rehoľné sestričky, ktoré pracovali v škôlke, ukázali raz na diapozitívoch ako žijú deti v najchudobnejších krajinách. To rovnako nedalo Chiare pokoja. Pozbierala svoje úspory do malej škatuľky a oznámila, že to chce dať pre chudobné deti v Afrike. Jej stará mama raz povedala, že to dieťa je ako „z iného sveta“. Veľký podiel v jej výchove mal jej otec. Príklad rodičov jej pomáhal rásť v živej viere, čo sa prejavovalo aj v jej slohových prácach.Dospievanie a záujmy
Po prijatí prvého sv. prijímania si každý deň niečo prečítala zo Svätého Písma - Nového Zákona. Dopočula sa o tzv. „Gen“ (New Generation) - mládež medzinárodného katolíckeho hnutia Focolare a rozhodla sa pridať k nemu. Chiara Badano svojim vekom vchádza do puberty a stáva sa z nej bežná tínedžerka. Jej obľúbené športy boli tenis, plávanie, bicyklovanie i korčuľovanie. Tiež milovala výlety do prírody. Po určitú dobu si našla čas i na hodiny klavíra, k čomu ju viedla jej mama, ale s tým prestala, lebo viac než klasická hudba sa jej páčila moderná hudba jej doby, pop. To jej bolo bližšie. Rada počúvala napr. Rôzne sa zabávali a rada sa stretávala so svojou skupinkou priateľov, ktorých spoznala v hnutí Focolare a spoločne počúvali vtedajšiu modernú hudbu. Hovorili o Bohu, ako i iných najrozličnejších témach.Chiara sa rozhodla nastúpiť na gymnázium s humanitárnym zameraním (liceo classico) do Savony. Aby rodičia ušetrili Chiare dochádzanie, rozhodli sa, že sa do Savony presťahuje celá rodina. Chiara sa snažila prehovoriť rodičov, aby sa nesťahovali, veď veľa žiakov bežne dochádza zo Sassella do mesta. Chiara so smútkom opúšťala svojich priateľov a známe prostredie, ako sama uvádza: „Po presťahovaní do Savony som prežívala viacero ťažkostí, jednak v škole, ale tiež sa mi veľmi cnelo za Sassellom, ktoré mi stále veľmi chýba. Pokiaľ to bolo čo i len trochu možné, Chiara bola počas víkendov v Sasselle. Čas trávila so svojimi priateľmi. Bežne boli spolu vonku až do neskorého večera. Rodičia mali preto obavy a určili jej čas, kedy musí prísť večer domov. Stanovili jej to na 22:00 hod., pričom pripustili, že ak by mala výnimočne niečo s kamarátmi na dlhšie, môže prísť i o niečo neskôr. Rozhodovanie o tom nechali na nej.Život v meste ovplyvňoval jej životný štýl a spôsob vyjadrovania. A ako to už chodí, popri radosti zažívala i smutnejšie chvíle. Jej najlepšia priateľka Chicca (prezývka pre Claru Coriascovú) sa kvôli štúdiu presťahovala do Turína. Chiara bola mladé dievča s typickými ťažkosťami dospievajúcich. Jej narastajúca túžba po slobode sa nevyhnutne odzrkadlila na jej vzťahu k rodičom; odpútavala sa od nich. V spoločenstve svojich priateľov sa správala so zmyslom pre úprimnosť vo svojej bezprostrednosti. Ako väčšine mladých dievčat, aj Chiare sa chlapci páčili a mala svoje túžby. (O vstupe do kláštora neuvažovala.) To sa tiež ukázalo, keď spoznala Luca, ktorý rovnako pochádzal zo Sassella a trávil tam prázdniny. Chiare bol veľmi sympatický.Jej súkromný život bol väčšinou radostný, ale škola bola pre Chiaru ťažká, s učením začala mať problémy. Došlo až k tomu, že v škole prepadla. Vtedy svojej priateľke napísala: „Ako vieš, musím opakovať ročník. Je to pre mňa pomerne bolestivé. Nepodarilo sa mi hneď odovzdať tú bolesť Ježišovi.“ Chiara sa ale nenechala strhnúť k nejakému negatívnemu úsudku o škole a učiteľke, ktorá ju nechala prepadnúť, keď ju niektorí spolužiaci k tomu zvádzali. Dokonca bránila spolužiakom aby tú učiteľku nejako hnevali. Chiara si znova veselo užívala život. Nastúpila do nového ročníka, kde už len okrem matematiky všetky ostatné predmety zvládla.Jednou z jej blízkych priateliek bola Daniela, na ktorú zapôsobila Chiarina schopnosť spolucítiť: „Od Chiary som sa naučila venovať ľuďom okolo viac pozornosti, druhých riadne počúvať a venovať im svoj čas…“ Hoci Chiara síce vedela obhajovať aj svoje presvedčenie, ale ako ďalej jej priateľka pokračuje: „správala sa k iným názorom skromne a s rešpektom. Po náročnom školskom roku si Chiara, ako obyčajne, zasa radostne užívala prázdniny v Sasselle a pri mori. Priateľke Patrizii, ktorá s Chiarou strávila v lete dva týždne, ostali v pamäti hlavne jej spontánnosť a prirodzenosť, aj pri modlitbe: „videla som, že žije z viery, a to bez toho, aby hovorila alebo konala niečo výnimočné… Vedela sa tešiť z krásy prírody a bola plná vďačnosti voči stvoriteľovi. Chiara mi ukázala, ako je možné počas dňa ostať v živom kontakte s Bohom.“ Príroda bola pre Chiaru zázračné Božie dielo.Choroba a posledné dni
Prichádza jeseň roku 1988 a Chiara prestala byť až taká plná radosti zo života ako bývala. Všetci si to všimli. Školského výletu do Benátok v októbri 1988 sa zúčastnila len s akousi nevôľou. Ona sama tomu nevenovala až takú pozornosť a snažila sa znova dostať do formy. Mama si všimla, že hra tenisu Chiaru niekedy totálne zmorila. Chiara jej to vysvetľovala tým, že ju bolí rameno. Raz jej plece prenikla taká bolesť, že jej z ruky vypadla tenisová raketa. Po prvých lekárskych vyšetreniach bolo zdanie, že asi nejde o nič vážne. Bolesti ale nepoľavovali a opuch na ramene sa zväčšoval.Hospitalizovali ju 2. februára 1989. Pre rodičov to bola nesmierna rana. 7. februára ju rodičia previezli do Turína, do nemocnice Molinette. Pričom sa cestou zastavili pri známom pútnickom kostole a zúčastnili sa svätej omše. Chiara sa tu tiež vyspovedala. V nemocnici jej spravili ďalšie vyšetrenia, ktoré diagnózu potvrdili. Dňa 18. februára podstúpila operáciu, ktorá trvala šesť hodín. Keď sa prebrala z narkózy a zacítila veľkú bolesť, zašepkala: „Prečo, Ježiš?“ Operácia nepriniesla želaný výsledok a lekári rodičom oznámili, že pre ich dcéru nie je nádej na vyliečenie. Previezli ju na turínsku kliniku Regina Margherita, kde sa musela podrobovať chemoterapii. A nasledovala striedavá ambulantná a nemocničná liečba na rôznych klinikách. Chiara túžila žiť ako prv, ale prijala aj tento svoj údel. Hovorila: „Každý okamih je cenný, nemožno ho premárniť. Ak ho dobre prežijeme, potom má všetko zmysel.“Chiara striedavo bývala doma a v nemocnici. Ďalšie a ďalšie vyšetrenia a chemoterapie. Lekári robili čo mohli, tlmili bolesti a brzdili agresívnu chorobu. Kardinál Saldarini navštívil nemocnicu a prišiel aj do izby ku Chiare. Chiara tiež vedela, že pre uzdravenie niet nádeje a rozhodla sa prerušiť chemoterapiu. Po rozhovore s rodičmi lekári súhlasili s jej želaním a navrhli ponechať už len terapiu proti bolesti. Dr. Bach oznámil rodičom, že Chiara má ešte možno dva mesiace života: „Musíme priznať, že boj s touto chorobou sme prehrali.“ Chiara sa však tešila, že sa môže vrátiť domov a tiež dodala: „Teraz som čoraz bližšie k Ježišovi.“ Jej matka povedala: „Moja dcéra ma prosila, aby som žila tak, ako keby nebola chorá.“Koniec sa blížil. Chiara každému, kto bol v izbe na rozlúčku podala ruku. Chiara Luce Badanová zomrela 7. októbra 1990 o štvrtej hodine desiatej minúte.| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 29. október 1971 | Narodenie Chiary Luce Badanovej |
| 2. február 1989 | Hospitalizácia |
| 18. február 1989 | Operácia |
| 7. október 1990 | Úmrtie Chiary Luce Badanovej |
| 25. september 2010 | Vyhlásenie za blahoslavenú |
Odkaz Chiary Luce Badanovej
Chiara Luce Badano nám ukázala, ako je možné aj v ťažkých chvíľach života ostať v živom kontakte s Bohom. Jej život je inšpiráciou pre mladých ľudí, aby sa nebáli žiť svoju vieru naplno a s radosťou.tags: #ked #chces #mat #aniela #musis #jej
