Prečo Hitler prehral druhú svetovú vojnu

Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v dejinách, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov obetí a zranených a zanechala mestá v ruinách. Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera napadlo Poľsko v roku 1939, čím sa začal najväčší ozbrojený konflikt v histórii. Ale prečo Nemecko nakoniec prehralo túto vojnu?

Odpoveď nie je jednoduchá a zahŕňa mnoho faktorov, od hospodárskych a vojenských až po politické a ideologické. Pozrime sa na niektoré z nich.

Pomoc Spojencov Sovietskemu Zväzu

Tesne po útoku nacistov na ZSSR vyvstala spojencom otázka, ako zásobovať sovietov. Najkratšia cesta viedla severnou námornou trasou cez Atlantik a Nórske more do Murmanska, ale bola najnebezpečnejšia. Ostatne 85 obchodných a 16 vojnových britských lodí potopených Nemcami a stovky britských námorníkov, ktorí zahynuli pri pomoci ZSSR sú toho jasným dôkazom. Preto sa súbežne riešilo zásobovanie z juhu. Briti zmodernizovali prístavy v Perzskom zálive a Trans-Iránsku železnicu do Teheránu. Stade viedli cestné trasy Teherán - Ašchabad, Teherán - Baku, Teherán - Ordžonikidze.

No ak sa už tovar dostal na územie ZSSR, rýchlo sa prišlo na fakt, že sovietske železnice nie sú schopné prepravovať ťažké transporty. Takže ešte v roku 1941 prichádza do ZSSR tím amerických technikov, aby v zmysle návrhov Great Northern Railroad sfunkčnili sovietske trate. Následovala úprava tratí na úrovni 622 tisíc ton dodaných koľajníc (čo je 5.500 km tratí), signálne zabezpečenie železníc na dĺžke 10 tisíc km (keďže do tej doby sa železnice v ZSSR riadili vlajkami, alebo princípom šialených rozostupov medzi vlakmi, čo logistiku zabíjalo).

Následne spúšťajú americké firmy ALCO a Baldwin výrobu parných lokomotív konštrukčne upravených pre sovietske podmienky, s prioritou na verzie 2-10-2 triedy „Ea“, aby ich dodali do konca vojny v počte 1.900. K tomu dodávky 66 dieslových lokomotív, 9.920 ks plošinových vozňov, tisíc ks výklopných vozňov a 120 ks cisternových vozňov. A dodávky mohli začať.

Súbežne s modernizáciou železníc musela prebehnúť modernizácia a navýšenie kapacít v hutníckom priemysle. Železo je pomerne mäkký kov nepoužiteľný na praktické použitie, pokiaľ sa nepretvorí uhlíkom a legujúcimi prísadami na oceľ. A v prípade zbraní na vysoko pevnú oceľ. Takže aby sa tak stalo, bolo z USA so ZSSR dodané 9 tisíc ton kriticky dôležitého molybdénu, 7 tisíc ton ferosilícia, 3 tony ferochrómu, 370 ton kobaltového kovu, nikel, wolfrám, zirkónium, berýlium, 12 ton cézia.

Taktiež bolo dodaných 9 tisíc ton grafitových elektród do pecí k výrobe kovu a 48 tisíc ton elektród pre galvanické pokovovanie. Dodaný bol aj zinok (34 tisíc ton) a ďalšie položky, ktoré umožnili sovietom vyrábať zbrane, a bez ktorých by bola schopnosť ZSSR pokryť svoje výrobné potreby o viac ako 40% nižšia.

Ďalšia kritická surovina dodaná z USA do ZSSR bolo 32 tisíc ton hliníka. Bolo to takmer 60% celovojnovej spotreby hliníka v ZSSR, ale predovšetkým bez tejto dodávky by výroba stíhacích a bitevných lietadiel v ZSSR bola o 50% nižšia.

A tu si treba v súvislosti s lietadlami uvedomiť ďalšie tri dôležité fakty:

USA dodali 12 tisíc ton etylénglykolu, čo je objem nemrznúcej zmesi pre 250 tisíc leteckých motorov
USA dodávali pre letecké motory vysokooktánový benzín, ktorí sovieti robiť jednoducho nevedeli. Preto v sovietskych stíhačkách bol tankovaný benzín priamo dodaný z USA (720 tisíc ton), alebo benzín dodaný z USA (1.117 ton vysokooktánového benzínu 95 - 100) miešaný s ruským benzínom na hranu použiteľnosti, alebo 1.161 ton benzínu použiteľného pre stíhačky vyrobili v Baku po dodaní americkej technológie. Skrátka - bez tejto dodávky benzínu by životnosť leteckých motorov sovietskych stíhačiek bola fatálna
USA dodali sovietskemu letectvu 2.379 kompletných palubných rádií, 6.900 rozhlasových vysielačov, tisíc rádiových kompasov, 12 tisíc sluchátok

Tým pádom mohli byť sovietske stíhačky konečne vybavené funkčným komunikačným systémom, čo bol základ akéhokoľvek budúceho úspechu vedenia leteckých súbojov. Navyše USA dodalo sovietom 370 leteckých radarov, čím účinnosť komunikácie výrazne vzrástla.

A ak už sme pri komunikačných systémoch, USA dodali 29 tisíc rádiových staníc pre pozemné vojská vrátane 2.092 veľkých 400W rádiostaníc SCR-399 na podvozkoch Studebaker, vďaka čomu bola zaistená komunikácia na fronte. Plus k tomu 11 tisíc prenosných rádiových staníc SCR-284, vyše 600 tisíc telefónnych súprav, 600 telegrafných staníc, takmer 2 milióny kilometrov telefónneho drôtu a pod. Behom pár mesiacov dostalo USA Červenú armádu čo sa týka komunikačných možností na úroveň armády nemeckej.

Ak už boli spomenuté rádiové stanice pre lietadlá a pozemné vojsko, nesmie sa zabudnúť na 15 tisíc rádiových staníc dodaných do sovietskych tankov. Tu si treba uvedomiť, že v roku 1941 mali vysielačky iba veliteľské tanky, aj to nekvalitné a s krátkym dosahom. Preto sa používala medzi veliteľským a ostatnými tankami komunikácia signálnymi vlajkami postavená na veľmi striktnom spôsobe riadenia vozidiel s minimálnou mierou improvizácie. Takže ak kolóna sovietskych tankov bola napr. prepadnutá nepriateľom zboku, sovieti to zistili neskoro a neboli schopní sa koordinovať.

Samostatnou, a rovnako dôležitou kapitolou boli dodávky nákladných vozidiel. USA dodalo počas vojny do ZSSR 375 tisíc nákladných vozidiel, 50 tisíc džípov, 35 tisíc motocyklov, 8 tisíc traktorov.

Najvýznamnejší nákladný automobil dodaný do ZSSR bol Studebaker US6, ktorý sa v apríli 1943 stal hlavným nosičom ruských raketometov Kaťuša. Toto vozidlo bolo dodané v počte 152 tisíc (6x6 ako aj 6x4), pričom sa stalo najpoužívanejším vozidlom Červenej armády. Jeho význam však nebol iba ako nosič raketometov, ale predovšetkým ako cisterna zásobujúca tankové vojská.

Okrem ťažkej techniky boli dodané sovietskej armáde tisíce ľahkých terénnych vozidiel, ktoré sa stali základnými ťahačmi sovietskeho delostrelectva. Išlo hlavne o typy Willis MB a Dodge WC52. Celkový objem dodaných vozidiel do ZSSR bol počas vojny výrazne vyšší ako bola celá sovietska výrobná kapacita nákladných vozidiel.

Ak už boli spomenuté raketomety, nutné je spomenúť aj muníciu. USA dodali do ZSSR 46 tisíc ton dynamitu, 140 tisíc ton strelného prachu, 146 tisíc ton TNT, čo v sumáre znamenalo viac ako tretinu celkovej spotreby sovietov vo vojne.

USA dodalo 238 miliónov kg mrazeného mäsa, 218 miliónov kg konzervovaného mäsa, milióny kíl kuracieho mäsa, oleja a margarínu, syra či sušeného mlieka. Vojaci i robotníci celé mesiace fungovali iba vďaka potravinám z USA, keďže operáciou Barbarossa sovietske poľnohospodárstvo skolabovalo.

Význam náhradných dielov a paliet

Značná časť techniky používanej v ZSSR bola totiž technika alebo kúpená z USA, alebo vyrábaná sovietmi na základe amerických licencií, alebo to bola americká technika na chrapúňa súdruhmi opajcnutá. A táto technika sa vo vojne poškodzovala. Sovieti síce mali závody, ktoré mali ohromnú výrobnú kapacitu a po roku 1942 chrlili nové zbrane, avšak ani to nepostačovala vzhľadom na obrovské straty ktoré sovietom spôsobovala nemecká armáda. Preto okrem výroby novej techniky fungovalo v ZSSR mnoho opravárenských podnikov, a tie vyžadovali množstvo náhradných dielov (častokrát v podobe motorov, prevodoviek, rámov, elektromotory, kolesá, batérie...).

Druhý zázrak spojeneckej pomoci mal podobu obyčajnej drevenej palety. Dnes sa to síce nezdá, ale v dobe vojny, keď častokrát rozhodovala rýchlosť, akou sa výzbroj dostane na front, bolo zásadné za aký čas sa vyloží tovar z vagóna. Tovar dodávaný spojencami bol nakladaný na palety a manipulácia s týmto tovarom (loď - auto v Perzskom zálive, auto - vlak Teherán - ZSSR, vlak - auto v rámci ZSSR na miesto určenia) trvala mnohonásobne rýchlejšie.

Operácia Citadela a tank T-34

Dňa 5.7.1943 začala v oblasti Kurska operácia Citadela. Bol to posledný pokus Hitlera zvrátiť priebeh vojny na východnom fronte a vrátiť nemeckú armádu späť do ofenzívnych aktivít. Hitler v tejto operácii neuspel. V celej operácii stratil 1.200 tankov oproti 6 tisíc tankov sovietov. Nakoľko však strata tisíc tankov bola pre Nemecko tragédia a strata 10 tisíc tankov pre ZSSR bola iba nepríjemnosť, Hitler pochopil že stratil svoje ostatné rezervy na východnom fronte, vzdal pokračovanie operácie a časť tankovej armády presunul do Talianska na pre neho významnejší front.

Tým sa definitívne víťazstvo v Kurskom oblúku pripisuje sovietom a hlavným hrdinom tohoto víťazstva sa stal sovietsky tank T-34. V zmysle toho čo bolo skôr uvedené treba povedať nasledovné: v roku 1930 je náčelník Správy mechanizácie a motorizácie Červenej armády Chalepskij poverený odkúpiť dokumentáciu plus dva prototypy amerického tanku Christie M1931, ktorý v nasledujúcich rokoch v charkovskom závode dotvorili na rýchly tank BT-7 a ten použili na vývoj stredne ťažkej verzie T-34. S použitím viacerých konštrukčných riešení pôvodného amerického návrhu - systém odpruženia, systém náhonu, pohonná jednotka...

Tank T-34 sa vyrábal v závodoch postavených Američanmi (Čeljabinsk, Stalingrad), strojmi dodanými Američanmi. Bol vyrábaný z americkej ocele, vybavený bol americkým rádiom, munícia využívala americký pušný prach. Naftu tankoval z amerických cisterien, delostreleckú podporu mu zabezpečovali raketomety na amerických nosičoch, leteckú podporu stíhačky vyrobené z amerického hliníka lietajúce na americký benzín.

Tank T-34

Len čo sa týka tankovej bitky pri Prochorovke - ak by v sovietskych tankoch neboli americké rádiá, tak by navádzanie sovietskych tankových zborov signál...

Ďalšie faktory

Parkinsonova choroba mohla zohrať kľúčovú úlohu pri porážke Adolfa Hitlera, tvrdí nová kontroverzná štúdia. "Videá dokazujú, že Hitler vykazoval progresívne zhoršenie motorických funkcií od roku 1933 do roku 1945," uviedol. Toto ochorenie sa tiež môže prejavovať pomalou chôdzou, ohnutým držaním tela či kognitívnymi poruchami, ako sú nedostatok predstavivosti a všeobecná apatia.

Predchádzajúca štúdia tvrdí, že Hitlerovo rozhodnutie napadnúť Rusko ešte pred porážkou Británie na západnom fronte, bolo priamym dôsledkom jeho chatrného zdravia. Podľa výskumníkov môže Parkinsonova choroba aj za jeho prchkú povahu a rovnako by mohla mať vplyv aj na nedostatok súcitu a ľútosti u tohto muža.

Sovietsky zväz bol rovnako tak hlavný dôvod, prečo bol nemecký fašizmus porazený a prečo sociálnodemokratický štát prežil až do dnešného dňa (a dnes bez zväzu umiera).

Skutočné dôvody, prečo Hitler prehral 2. svetovú vojnu