Povinnosti matky pri odovzdávaní dieťaťa otcovi a problémy spojené so striedavou starostlivosťou
Po čase sa vraciame k téme často vynucovanej striedavej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode partnerov. Toto klišé v rôznych podobách sa stáva div nie samozrejmosťou pri rozhodovaní slovenských súdov. Aj keď sa nedá vylúčiť, že môžu byť v práve otcovia, v drvivej väčšine prípadov ide o zásah do prirodzených práv matky, čo na Slovensku od 1. júla 2010 umožňuje liberálny zákon č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z.
Pod tlakom vplyvových skupín nespokojných otcov slovenské súdy čoraz častejšie navrhujú striedavú starostlivosť ako prioritnú či dokonca zverujú dieťa do starostlivosti otcom, aj keď matka spĺňa základné podmienky na zdravú výchovu dieťaťa. Známe sú prípady, keď na výchove dieťaťa majú podiel aj psychopati či dokonca pedofili, ale to sa ťažko dokazuje na súde. Fyzický útok, pokiaľ zanechá na matke zreteľné stopy, sa ešte dokázať dá, ale psychické týranie veľmi ťažko.
Súdy v mnohých prípadoch hľadia skôr na práva rodičov, ako na práva dieťaťa, hoci navonok všetci deklarujú, že im ide len o dieťa. Nie vždy správne a včas zasiahnu aj detskí psychológovia či sociálni pracovníci. Ak nemá matka dobrého právnika alebo nie je dostatočne finančne vybavená, má proste smolu.
Pri samotnej striedavej starostlivosti treba vnímať potreby a správanie sa detí, pričom musia komunikovať všetky zložky - kolízny opatrovník, škola, sudca, psychológ, rodič. Dnes sa navyše na pojednávania čaká celé mesiace, od podania návrhu k rozhodnutiu prejdú niekedy aj dva roky. A rodičia, ktorí majú za ten čas vychovávať deti, namiesto toho plnia spis stovkami strán, ktoré nikto nikdy nebude poriadne čítať.
Jeden z príbehov matky, ktorá sa stretáva s problémami pri starostlivosti o dieťa:
„Mám veľké problémy so súdmi a exmanželom, ktorý mi robí peklo pri starostlivosti o troj ročného synčeka. Pred rozsudkom sa môj bývalý právnik, exmanželova právnička a kolízna opatrovateľka so sudcom išli radiť v súdnej sieni a mňa s exmanželom nechali sedieť na chodbe. Na to sa ma exmanželova právnička opýtala, či sa nechystám nastúpiť do práce. Zľakla som sa, že takto mi dieťa môžu aj vziať, tak pod tlakom a v strese som im podpísala, že ex sa môže stretávať so synom 3 x v týždni u neho, pričom mi ani môj právnik nič iné neporadil ani nepomohol (dokonca na chodbe si tykal s kolíznou opatrovateľkou). V papieroch bolo napísané, že sa už proti tomu nemôžem odvolať, čo som si všimla až doma. Na exmanžela som predtým podala 7 trestných oznámení, ale všetko mu prešlo. Uznali mu iba jeden priestupok za hrubé nadávanie (neprešlo mi vyhrážanie, sledovanie, krivé obvinenia, psychické manipulovanie dieťaťa ani jeho násilné odoberanie).“
„Tohto roku vo februári sme mali zasa súd ohľadom úpravy styku s malým. Nadobudla som presvedčenie, že očividne všetci držia spolu a idú proti mne. Keď som chodila za kolíznou opatrovateľkou s nahrávkami, fotkami a videami, že dieťa sa mi po nociach zobúdza s plačom a odmieta chodiť k otcovi, ktorý si ho berie aj nasilu, nemala žiadny záujem mi pomôcť. Exmanžel si vymýšľa na mňa samé hlúposti, robí zo mňa klamárku, pričom som dôsledne starostlivá matka - nepijem, nefajčím, nikde sa bez malého neflákam, ani nikoho v 26 rokoch nemám. So synom chodím k detskej psychiatričke, no jej zistenia sudkyňa ignorovala. Že sa nemá čo k môjmu dieťaťu vyjadrovať, lebo na to je súd so svojimi znalcami a papiere od nej nebude brať do úvahy.“
„Pred mesiacom som bola s malým na týždeň v Banskej Bystrici, pretože sme boli u psychologičky na kontrole a tá nám poradila, aby sme na pár dní niekam išli a trosku vypli od starostí všedných dní, lebo táto situácia zle vplýva na dieťa. Tak sme zostali u kamarátky, lenže exmanžel podal na mňa trestne oznámenie a musela som isť rovno vypovedať na kriminálku, kde mi vyšetrovateľka povedala, že zakaždým, keď exmanželovi odmietnem dať dieťa podľa súdneho rozhodnutia, bude podávať na mňa trestné oznámenia. Do Banskej Bystrice mi volali z kriminálky, že exmanžel podal na mňa v tejto veci trestné oznámenie, aby som som po návrate domov prišla na výsluch. Zo združenia Familiam, ktoré má na starosti sociálnoprávnu ochranu detí, my po telefóne vyčítali, ako som si dovolila niekam ísť s malým, keď má vyhradené dni u otca. Keďže syn je v mojej osobnej starostlivosti, myslím, že môžem ísť s ním kam chcem, keď budem o tom informovať exmanžela.“
„Mám informácie, že exmanžel má na súde známosti a hlavne právničku, ktorej manžel robil v Bardejove sudcu, len ho kvôli konfliktu záujmov a možnej zaujatosti museli presunúť inde. Samozrejme sa poznajú so sudkyňou, ktorá teraz pojednáva náš prípad. Som presvedčená, že aj kolízna opatrovateľka nadržiava exmanželovi a nekoná v prospech dieťaťa, preto som ju chcela zmeniť, ale aj to mi bolo zamietnuté, rovnako ako moje návrhy na neodkladné opatrenia. Bojím sa, že keď to bude takto pokračovať, napokon mi vezmú malého aj bez príčiny, keďže exmanžel sa len vyhráža a vyvíja na mňa psychický nátlak. Písala som už aj pani prezidentke a tá mi poradila, aby som sa obrátila na komisárku pre deti a ombudsmanku. Od minuloročného septembra sa snažím upraviť styk exmanžela s naším synom tak, aby nebol počas týždňa opakovane vytrhávaný z nášho domova, no doteraz som nič nezmohla. Keďže v polovici mája mi končil rodičovský príspevok, myslela som si, že dieťa bude mať otec na víkendy, ale príspevok mi kvôli diagnózam syna o rok predĺžili. Od kolíznej opatrovkyne aj sudkyne som sa dozvedela, že trojročné deti bežne dávajú otcom na víkendy a tiež aj na striedavku, hoc sú ešte kojené. Taktiež už pomaly rok čakám na výživné od exmanžela, ktorý zarába cez 1 700 €, ale vraj nemá z čoho žiť. Nemôžem si uplatniť ani daňový bonus na dieťa, pretože on s tým on nesúhlasí, aj keď naň nemá nárok. Teraz som s malým na mesačnom liečení, čo som oznámila exmanželovi a všetkým dotknutým stranám, ale už mám informácie, že sa opäť vyhráža trestným oznámením na mňa, pretože mu neumožňujem styk so synom, ktorý sa ho bojí.“
Na otázku, či považuje prevládajúci trend slovenských súdov pri rozvodoch manželov či po rozchode partnerov prioritne schvaľovať striedavú starostlivosť oboch rodičov o dieťa za správny, MUDr. odpovedala:
„Nie, myslím si, že každý by mal mať niekde pevný bod, svoje miesto kam patrí, kde sa cíti bezpečne. Rodičom by sa človek nemal stať náhodou, omylom alebo iba tak, pre nerozmyslenú chvíľku naplnenia biologickej potreby. Nielen dieťa, každý živý tvor potrebuje pre svoj riadny a normálny vývin pokojné akceptujúce prostredie a veľa lásky. V súčasnosti takmer denne prichádzajú do mojej ambulancie rozhnevaní ľudia, ktorí si dieťa zvolia za trofej, korisť, prostriedok na vydieranie alebo vykonanie aktu pomsty voči partnerovi. Zurvalí rodičia sa domáhajú rodičovských práv za súčinnosti polície či sociálnych pracovníčok, ktoré opakujú: „Ty musíš ocka, mamku.“ A kričia: „Ty si moje dieťa, ty ma musíš milovať.. je presne 14 hodín, musíš ísť so mnou… a beztvará hmota vložená do telíčka dieťaťa sa musí presúvať, lebo ho jeho rodičia milujú… dieťa nemôže niečo chcieť, či nechcieť, dieťa nemôže mať dušu, túžbu, dieťa musí, lebo jeho rodič ho miluje…ak zaplače, je to preto, lebo nebolo dobre pripravené…to sa nesmie…nuž teda nabudúce peknú škatuľu s mašľou a poklad odovzdaný víťazovi…často ani nie jemu, možno starému rodičovi, ktorý nezvládol dekompenzáciu svojho neschopného dieťaťa a vnúča bude to, čo sa mu možno už konečne podarí. Každý rok na jar pozorujeme vtáky vracajúce sa k nám, prichádzajú do svojich starých hniezd, na obvyklé miesta. Bocian si stále postaví hniezdo na svojom stĺpe, o mláďaťa sa starajú obaja rodičia v jednom hniezde. Aj keď je vedľa krajší komín, nestavajú hniezda dve. Mladé bociančatá sedia v jednom hniezde, rodičia ich nesťahujú do vedľajších hniezd. Tak fungujú všetky mláďatá. Okrem ľudí.“
Mnohí alfa samci maj hniezd veľa, jedno krajšie ako druhé. Mnohé kukučky poroznášajú svoje vajíčka kade tade. Z očareného párika sa po chvíli slasti stávajú súperi. Ona je taká nemožná, chorá, šialená - fakt vážne? A stalo sa jej to včera, celkom náhle? Potom sa pýtam sa, ako si môže taký skvelý človek vybrať za rodiča svojho dieťaťa takúto obludu? Náhoda, slepota, zatmenie? Kde ste sa ľudia stretli, za akých podmienok? Ak iba náhodou - stíchnite a nechajte dieťa žiť! Ak ste sa pre dieťa rozhodovali spoločne, tak sa dohodnite, že sa vzdáte svojich egocentrických plánov. Peniaze, ktoré by ste dávali milenke, aby bola pekná, dáte matke svojho dieťaťa, nech si zaplatí pomocníčku, upratovačku, pestúnku, nech má čas na seba, tiež bude pekná. Od praveku platí, že najhlbšie v mozgu máme uložené čuchové stopy, pamäť. Dieťa si svoj domov pamätá po čuchu, po vôni. Stručne - nie nesúhlasím so striedavou výchovou. Každý človek má mať svoj pevný bod, svoju posteľ, stôl, stoličku.“
MUDr. Rosebergerovej sme sa opýtali, prečo sa po vzore liberálnych západných krajín odkláňame už aj na Slovensku od prirodzenej starostlivosti matky o dieťa min. „Naučili sme sa slepo stále kohosi kopírovať. Roky sme boli so Sovietskym zväzom na večné časy. Teraz sme wau, jupí, cool, akosi sme nikdy neboli sami sebou. Musíme brať do úvahy nejaké historické tradície, ktoré u nás boli dlho zakorenené. Pán Zdeněk Matějček, vynikajúci český psychológ, často hovoril: „Beda matke, ktorá dá do 4 - 5 rokov dieťa do škôlky.“ Pani Jiřina Prekopová hovorí o pevnom objatí matky, pán profesor Jozef Hašto nás učí o vzťahovej väzbe. V predškolskom veku sa formuje a vyvíja emocionalita detí. Ak je narušená, beda takým deťom, beda takej spoločnosti. Stretávam sa veľmi často s tým, že dvojročné ba aj mladšie dojčené deti sa odoberajú matkám a dávajú do striedavej starostlivosti. Argument je - veď už nemusí byť dojčené. Dieťa, ktoré je ohrozené, ktorého matka je úzkostná, ohrozovaná atakmi otca, dojčí a dieťa možno nepotrebuje jej mlieko, potrebuje však jej telo, pocit istoty. A tak sa prisáva, dojčenie pre nich znamená spojenie, akt bezpečia. Ak by otcovia rešpektovali vek dieťaťa, ak by súdy rešpektovali vek dieťaťa, deti by mohli spapkať aj rožok, aj hocičo. Deti ale majú strach, potrebujú mamu. Emocionálna inteligencia je pre život človeka, ale i fungovanie spoločnosti nesmierne dôležitá.
Na záver sme sa doktorky Rosebergerovej opýtali, či by nebolo vhodné, keby sa v tejto oblasti otvorila odborná diskusia sudcov, sociálnych pracovníkov a detských psychológov či psychiatrov o tom, ako posudzovať prípady ďalšej starostlivosti o deti po rozvode či rozchode partnerov v záujme dieťaťa resp. „Áno, začali sme. Nakoniec chcem povedať, že lekár nemôže byť nekonečne trestaný za insuficietné vzťahy rodičov detí, keďže nemá vinu na nefungujúcich rodinných pravidlách. Rodičia by mali zobrať zodpovednosť za svoje konanie. Milovať sa nedá nasilu, dieťa nie je schopné milovať otca, ktorý mláti matku, lebo sa vždy bude identifikovať s mamou a otca sa bude báť. Pri všetkých rozhodnutiach je potrebné využívať inštitút zdravého rozumu. Kliniky, kde učia deti milovať svojich otcov, by sa mohli zmeniť na kliniky, kde učia otcov pokore, kde sa naučia milovať ženu, s ktorou splodili dieťa, až potom môžeme riešiť výchovu, ktorá by potom nemusela byť striedavá, ale spoločná.
Téme narušenej výchovy detí po rozchode rodičov a absencii praktickej ochrany práv detí v slovenskej spoločnosti sa budeme venovať aj naďalej. Pri súdnych konaniach u nás dieťa prichádza o jedného rodiča takmer vždy. Zúfalí ľudia hovoria o biznise s deťmi, nefunkčných súdoch, polícii a úradoch práce. Keď dnešný štyridsiatnik v detstve ani nepočul o nejakých sporoch o deti a dnes sa nevie vynačudovať, čo sa mu to deje, je to tým, že dnešný stav sa rozvíjal nebadane a pomaly. „Pripravia ťa o všetko: o zdravie, o deti, o peniaze,“ vraví jeden z takto dotknutých otcov. Ľudia, ktorí neprežívajú akútny spor, majú zvyčajne predstavu, že by sa vedeli o všetkom dohodnúť. Dĺžka súdnych konaní je kľúčový faktor. Prečo? Možno 90 percent týchto problémov by vôbec neexistovalo, keby sa konalo hneď.
„Sú aj klienti, ktorí neprežijú spôsob, ako sa k nim systém správa,“ tvrdí Katarína Hatráková, psychologička s dvadsaťročnými skúsenosťami. Muži tvrdia, že systém plný sudkýň a sociálnych pracovníčok je nastavený protimužsky, ženy to vidia opačne a poukazujú na finančnú a spoločenskú prevahu mužov. „Podstatné skôr je, kto je presvedčivejší a kto začína z lepšej pozície,“ hovorí Ivana Zmeková, advokátka v oblasti rodinného práva, o ktorom aj publikuje v odbornej tlači. Systémom prechádzajú tisícky ľudí. Počet rozvodov stúpa, prirátať treba aj rozchody nezosobášených párov, ktoré riešia na súde tzv. Pre rozvod je charakteristický konflikt, rozkol, to „roz-“, a s týmto faktom treba zaobchádzať ako s hotovou vecou.
Partneri rozchádzajúci sa trebárs pre neveru musia byť priam renesančné bytosti, ak tento dôvod nemá na nejaký čas presiaknuť celým ich životom. V praxi to vyzerá tak, že od hádok pre neveru je veľmi blízko k hádkam o dieťa, kde sa dieťa stáva akousi nastrčenou figúrkou, v horšom prípade rukojemníkom. Dieťa má zo zákona kolízneho opatrovníka, typicky okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože rozvod sa apriórne pokladá za vec, ktorá nie je v záujme dieťaťa. Jeho záujem je teda v kolízii so záujmom jedného alebo oboch rodičov. Je nastavenie kolíznych opatrovníkov v zákone dobré? Podľa Ivany Zmekovej sociálni pracovníci kompetencie majú, ale nevyužívajú. Môžu konať aj bez súdu, robiť šetrenia či pozývať si rodičov. V praxi sa často jeden alebo obaja rodičia vŕšia na tom najcitlivejšom mieste toho druhého - na dieťati. Stáva sa, že jeden rodič druhému odopiera kontakt s dieťaťom bezdôvodne, čím ničí ich vzťah. Rovnako môže na takéto správanie mať aj dôvod. Obracajú sa na kolízneho opatrovníka svojich detí, ale často nedostanú žiadnu pomoc a majú skôr pocit, že systém sa bráni pred nimi.
Štatistiky nevyzerajú až tak zle - na stránke ministerstva spravodlivosti sa uvádza dĺžka konania šesť až sedem mesiacov v konaniach o maloletých deťoch (za roky 2007 - 2016), čo je oveľa menej, ako napríklad v obchodných veciach a celkovo v občianskoprávnej agende. Podľa sociálnej poradkyne Idy Želinskej vleklé, ťažké spory predstavujú odhadom desať percent. Pokiaľ sa spor vlečie desať rokov ako jej rekordný, štatistika ukončených prípadov ho neeviduje vôbec. „Rýchlovky predstavujú napríklad všetky dohody a konania o maloletých, ktoré nie sú vo svojej podstate spormi, ako napríklad adopcie.“ Podľa Zmekovej sa však niekedy aj pri dohode vytýči pojednávanie až o pol až trištvrte roka.
„Treba, aby sa termín prvého pojednávania stanovil do dvoch-troch týždňov, a viem si to predstaviť.“ V celej Bratislave sa podľa jej skúseností len ojedinele stáva, že termín pojednávania je vytýčený do troch mesiacov. „Mali sme prípad, keď sudkyňa pojednávala mesiac po podaní návrhu a obe strany sa dohodli. Keby sa to bolo naťahovalo rok, už by sa nedohodli.“ Ak sa pojednáva po roku, expartneri už na seba nemajú dobrého slova. Znalecké posudky sa robia neskoro, aj po dvoch rokoch. To znamená, že odrážajú už zmenenú situáciu, napríklad dôsledky dlhodobo prerušeného styku. „Ani sudcovia si často neuvedomujú, že keby predchádzali konfliktom, ušetria si aj prácu do budúcnosti a skrátia sa konania. Nebudú sa podávať zbytočné neodkladné opatrenia, ktoré na dlhý čas zafixujú vzťahy a potom sa už škody veľmi ťažko naprávajú. Často sa zamieňa právo dieťaťa s právom na dieťa.“
Prípad Dominiky (meno je zmenené, všetky uvedené dokumenty poskytla na nahliadnutie) sa javí ako typický. Každý druhý piatok pricestuje do Bratislavy, nedostane ani neuvidí svoje päťročné dieťa a urobí si koliesko, kde to oznámi: polícia a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Nevie sa k nemu dostať ani fyzicky priblížiť od 2. Keď ju otec dieťaťa vyhodil z bytu, dieťa malo tri roky. Dieťa si chcel nechať, Dominika ho vzala a odišla do Košíc, kde má zázemie - v Bratislave nevlastní nič. Na druhý deň otec prišiel s políciou, že uniesla syna. „Žiaden únos, lebo naše dieťa v tom čase nebolo nikomu zverené. Potom uzavreli na úrade dohodu, že do rozhodnutia súdu sa budú striedať: dieťa dva týždne u matky, dva týždne u otca. To sa úspešne dialo štyri mesiace. Za ten čas obaja rodičia podali viacero návrhov na neodkladné opatrenie o dočasné zverenie. Napokon súd dočasne dieťa zveril otcovi. V neodkladnom opatrení konštatoval, že odkázal rodičov na intenzívnu spoluprácu, ale namiesto stabilizácie vzťahov došlo k ich vyhroteniu. Súd sa stotožnil s tvrdeniami otca, že matka bráni styku. Nie je však jasné, z čoho to pokladal za preukázané. Opatrenie bolo vydané osem dní po podaní návrhu otca. Potom dieťa pendlovalo už každý týždeň hore-dole.
V lete 2018 otec dal matke dieťa na dve dovolenky po 1,5 týždňa a 2. septembra došlo pri odovzdávaní ku konfliktu. Matka mala po bitke nález ako pomliaždenie tváre, otras mozgu a hematómy. Polícia odmietla prijať trestné oznámenie, preto ho Dominika podala na prokuratúre. V prípade nezávislá advokátka Ivana Zmeková vraví, že takéto konanie polície je bežné, hoci je povinná trestné oznámenie prijať. Od septembrového incidentu sa matka k dieťaťu nevie dostať. Teraz má právoplatne určený styk dva víkendy. Zákonnou sudkyňou v tomto prípade je JUDr. Zdenka Mattielighová na Okresnom súde Bratislava III. Na tomto súde podala matka návrh na výkon rozhodnutia 26. Na otázku, prečo návrh doteraz nie je vybavený, sudkyňa nebude odpovedať, lebo vec sa týka maloletého dieťaťa a nie je doposiaľ právoplatne skončená a onedlho sa bude pojednávať. Ako na informáciu o bránení styku reaguje úrad? „Že vraj on je otec a dobrý otec.“ Dominika chcela, aby jej dieťa aspoň ukázal cez okno. Otec našiel dieťaťu psychologičku, ktorá sa s matkou opakovane odmietla stretnúť. Matka ju v telefonickom rozhovore upozornila, že urobila psychologický posudok bez jej prítomnosti a súhlasu. Psychologička jej odvtedy nedvíha telefón a neodpovedá na esemesky. Matka žiadala úrad práce o iného psychológa. Márne.
„Psychológ vníma človeka v jeho kontexte, s jeho vzťahmi, ktoré musia byť uchopené,“ vysvetľuje psychologička Hatráková. „Žiadne dieťa nemá len jedného rodiča - ani keď umrel. Nikdy nemôže psychológ ani diagnostikovať, ani robiť terapiu, ani komunikovať, alebo len limitný čas, prvé stretnutie. Je to záležitosť etických pravidiel, ktoré má komora, a každá psychologická škola to má uchopené. Každý psychológ, ktorý robí diagnostiku a terapiu, toto vie. Ako rýchlo koná súd? Dňa 13. marca 2017 otec podal návrh na úpravu práv a povinností, v septembri 2017 mu dieťa bolo zverené dočasne a vôbec prvé pojednávanie bolo vytýčené na 18. október 2017. Dva dni predtým sa otec ospravedlnil z dôvodu zahraničnej služobnej cesty. Ďalšie vytýčenie bolo na 20. február 2018, otec sa opäť ospravedlnil a nesúhlasil, aby sa pojednávalo bez neho. Tieto ospravedlnenia matka pokladá za obštrukcie a pokúsila sa doložiť to aj súdu. Prvý raz sa teda pojednávalo rok a štvrť po podaní 3. júla 2018 a vtedy určili súdneho znalca. K nemu šli koncom novembra. Posudok predložil vo februári 2019. Potom matka naliehala na úrade práce, úrad práce posúril súd a ten ďalšie pojednávanie vytýčil na 4. Neexistuje žiadna štrbina, ktorou by k dieťaťu za desať mesiacov mohla preniknúť. Škôlka s Dominikou nekomunikuje. „Ja ako matka nemám splnomocnenie vybrať svoje dieťa zo škôlky, ale jeho osobný šofér ho má. V takomto systéme vyrastá dieťa, ktoré má dnes 5,5 roka a matku nevidelo desať mesiacov. Žiadnu istotu v ďalšom živote nemá zaručenú ani v prípade, že súd 4.“
V nasledujúcej tabuľke je zhrnutá dĺžka konania vo veciach maloletých detí na Slovensku v rokoch 2007-2016:
| Roky | Dĺžka konania |
|---|---|
| 2007-2016 | 6-7 mesiacov |
Aj napriek štatistikám, mnohé prípady sa vlečú oveľa dlhšie a spôsobujú tak deťom a ich rodičom značné problémy.
Graf: Počet rozvodov na Slovensku v rokoch 2008-2018.
Tento článok poukazuje na zložitosť situácií, ktoré môžu nastať pri striedavej starostlivosti o dieťa a na dôležitosť zohľadňovania záujmov dieťaťa pri rozhodovaní súdov a ďalších inštitúcií.
tags: #matka #povinnosti #pri #odovzdávaní #dieťaťa #otcovi
