Ako Prišli Zemiaky Na Slovensko: Príbeh Adaptácie a Rozmachu

Zemiaky, hoci dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny.

Pôvod a Cesta Zemiakov do Európy

Pôvod a rozšírenie zemiakov. Predpokladá sa, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia. Ľudia tu boli na ne vždy pyšní a dnešní potomkovia Inkov poznajú až tisíc rôznych výrazov pre zemiaky.

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde ich pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Pôvodné andské kultúry, vrátane Inkov, zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“.

Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí vďaka španielskym dobyvateľom. Spočiatku sa však stretli s nedôverou. Ľudia ich odmietali pre ich nevzhľad a trpkú chuť. Dlho trvalo, kým si Európania uvedomili ich potenciál ako zdroja potravy. Prvé zemiakové políčka v Európe sa objavili pravdepodobne v oblasti Biskajského zálivu v severnej časti Španielska.

Boli to španielski dobyvatelia, ktorí ich na prelome 15. a 16. storočia objavili pre Európu v Ekvádore na zemiakových trhoch. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami.

Veľmi dlho trvalo, kým sa zemiaky z Južnej Ameriky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.

Do Anglicka dorazili prvé zemiaky pred 415 rokmi, 28. júla 1586 z Kolumbie.

Zemiaky na Slovensku: Pomalý Nástup a Rozmach

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť.

Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny.

Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

V rokoch 1842 - 1848 došlo k dočasnému útlmu produkcie zemiakov.

Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody.

V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.

Zemiaky na Kysuciach: Záchrana pred Hladom

Stravovanie na Kysuciach v minulosti je úzko spojené s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Ich produkcia sa pre tieto oblasti stala charakteristickou. Zemiaky boli od 19. storočia jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať, a vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala.

Ešte počiatkom 19. storočia tvorili zemiaky len menšiu časť z poľnohospodárskej produkcie. Základnou zložkou potravy bola štvorica obilnín: pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa pestovali aj archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). V Novej Bystrici sa nedala kvôli poveternostným podmienkam a stavu poľnohospodárstva dopestovať raž. Jej miesto čiastočne nahradila jej menej náročná horská odroda - ikrica, avšak dominanciu z hľadiska pestovania mal ovos.

Pestovanie zemiakov a iných plodín v Novej Bystrici

Veľmi často sa pri pestovaní obilnín využívalo pestovanie dvoch druhov spoločne. Ovos sa často pestoval spoločne s jačmeňom, čoho produktom bola zmeska, ktorá bola označovaná ako poloveň (polovna). Významné postavenie malo i pestovanie kapusty, ktorá tvorila tiež jednu zo základných zložiek miestnej potravy. Podobne ako dnes sa nakladala do sudov so soľou, čím sa zabezpečila jej dlhšia trvácnosť. Zo zeleniny boli na Kysuciach pomerne rozšírené i mrkva, petržlen, cesnak a cibuľa, pričom vo vyššie položených oblastiach prevažovali hlavne mrkva a cibuľa.

Pred zavedením tereziánskeho urbára v roku 1770 popísali čelní predstavitelia Novej Bystrice niektoré svoje poľnohospodárske návyky a dôležité prvky miestneho hospodárstva. Uvádzali: „Zeme máme vrchovate pod jarne siatie súce, ktoré orieme s dvojzáprahom. Lúky máme, ktoré kosíme len raz, seno sa však na nich dorobí dobre a užitočné. Máme blízko Kysucké Nové Mesto, kde všetko môžeme predať. Pašu máme pre všetok dobytok dostatočnú a užitočnú. Vody máme pre napájanie dobytka dostatok. Drevo máme na vykúrenie z našich hôr, na stavanie ale koľko nám dá panstvo. Ako kapustné záhrady, tak aj ovocné sady máme. Fabriku máme blízko, kde si zarábať môžeme. Máme vodu, po ktorej plte splavujeme a obchod s drevom prevádzame. Na morenie konope máme vody dosť.“

Zemiaky ako Súčasť Kultúry a Kuchyne

Zemiaky sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúry a kuchyne. Používajú sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle, halušky, polievky a šaláty. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú staré, ľudové názvy zemiakov.

Zemiakové Lupienky: Náhodný Objav, Ktorý Dobyl Svet

Svetoznáme chipsy prišli na svet náhodou! Podľa najzaužívanejšej teórie prvé chipsy usmažil americký kuchár indiánskeho pôvodu George Crum pred 162 rokmi, 24. augusta 1853. Crum pracoval v luxusnom hoteli Moon`s Lake House pri meste Saratoga Springs v štáte New York.

Za objavom chipsov stál nespokojný zákazník reštaurácie, ktorý Crumovi niekoľkokrát vrátil opečené zemiaky s argumentom, že sú príliš hrubé. Crum mu teda nakrájal zemiaky na tenké plátky, ktoré osmažil na oleji a osolil. K prekvapeniu Cruma z nich bol zákazník nadšený.

Pestovanie Zemiakov Dnes: Odrody, Výživové Hodnoty a Tipy

Dnes existujú stovky odrôd zemiakov, od malých, sladkých nových zemiakov až po veľké, škrobnaté hľuzy. Odrody sa líšia nielen veľkosťou a tvarom, ale aj farbou - od tradičnej žltej až po fialovú.

Zemiaky sú často vnímané len ako zdroj škrobu, ale obsahujú aj dôležité vitamíny a minerály. Sú bohaté na vitamín C, vitamín B6 a draslík.

Ako Pestovať Zemiaky

• Výber miesta a príprava pôdy: Zemiaky milujú slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu.
• Sadba: Zemiaky sa sadia na jar, keď pôda dosiahne aspoň 7 °C.
• Výsadba a starostlivosť: Sadbové zemiaky zasaďte asi 10 cm hlboko a 30 cm od seba.
• Kopcovanie: Keď rastliny dosiahnu výšku asi 20 cm, prihŕňte k nim pôdu.
• Rotácia plodín: Ak chcete predchádzať chorobám a škodcom, nepestujte zemiaky na tom istom mieste každý rok.
• Voda a hnojenie: Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia tvorby hľúz. Avšak pozor na preliatie!
• Skladovanie: Skladujte ich na tmavom, chladnom a dobre vetranom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie zemiakov je okolo 4 °C. Vyhnite sa skladovaniu zemiakov pri ovociach, ktoré vydávajú etylén (napr.

Význam Zemiakov v Minulosti a Súčasnosti

Zemiaky sú plodinou, ktorá ovplyvnila históriu ľudstva a má neoceniteľnú hodnotu pre výživu aj gastronómiu. Či už ide o ich úlohu v potlačovaní hladomorov v minulosti, alebo o ich súčasné využitie v modernej kuchyni, zemiaky zostávajú nepostrádateľnou súčasťou stravy mnohých ľudí po celom svete.

Rok 2008 Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila za Medzinárodný rok zemiakov. Upozorňuje tým na to, že táto základná potravina znižuje chudobu v rozvojových krajinách.

Liptov je jedným z tradičných slovenských pestovateľov zemiakov už od polovice 18. storočia.

Využitie zemiakov

Podľa údajov FAO sa približne 52 percent svetovej produkcie zemiakov využíva ako potravina, 34 percent ako krmivo, 11 percent tvoria sadbové zemiaky a tri percentá sa spracúvajú v priemysle na škrob a lieh.

V krajinách EÚ sa zemiaky ako krmivo už takmer nevyužívajú, nahrádza ich predovšetkým sója a kukurica.

Nutričné hodnoty a zloženie zemiakov

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 percent sušiny, z toho približne 75 percent tvorí škrob a asi dve percentá rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 percent sušiny a tuky asi 0,4 percenta sušiny.

Hľuzy obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý a závisí od doby a spôsobu uskladnenia zemiakov.

Tabuľka: Výživové hodnoty zemiakov (na 100g)

tags: #kedy #prišli #zemiaky #na #slovensko #história

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na lososa
• Domáce sušienky z lisu
• Zloženie Hruškového Kompótu Bidfood
• Recepty na špenátový šalát
• Čierny Lesk od Plasti Dip