Ako a kedy zbierať mrkvu pre bohatú úrodu a dlhodobé skladovanie
Mrkva patrí k najobľúbenejším zeleninám v slovenských záhradách. Je chutná a výživná koreňová zelenina, obľúbená medzi záhradkármi pre jej ľahké pestovanie a všestranné využitie v kuchyni. Je bohatá na vitamíny, minerály a beta-karotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A, dôležitý pre dobrý zrak, zdravú pokožku a silný imunitný systém.
Aby ste si jej sladkú chuť mohli užívať aj počas zimy, nestačí ju len správne vypestovať. Rozhodujúci je čas zberu a vhodný spôsob skladovania.
Zelenina z vlastnej záhradky chutí inak a v klasickej slovenskej kuchyni nesmie chýbať. Tradičnou koreňovou zeleninou na uskladnenie sú neskoré odrody mrkvy a petržlenu, obľúbený je tiež nenáročný paštrnák, ktorý dobre rastie aj vo vyšších polohách a dáva vyššie výnosy ako petržlen.
Mrkva je asi tá najznámejšia a najobyčajnejšia zelenina. Obľubujú ju asi všetci. Hovorí sa, že pravidelná konzumácia mrkvy pomáha očiam. Znižuje hladinu cholesterolu a zlepšuje trávenie.
Mrkva má vysoký podiel beta karoténu, ktorý sa správa ako antioxidant a ochraňuje bunky pred poškodením. Spomaľuje starnutie buniek.
Prečo je mrkva taká obľúbená?
Mrkva si získala popularitu nielen vďaka svojej chuti a chrumkavosti, ale aj vďaka vysokému obsahu beta-karoténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Je dokázané, že ľudia, ktorí konzumujú denne dve až tri mrkvy, sú menej v strese. Obsiahnutá vláknina podporuje činnosť zažívacieho traktu a čistí črevá. Mrkva tiež zaháňa hlad, a preto je vhodná pri redukčných diétach. Používa sa do šalátov, polievok, omáčok, pečiva a ako príloha.
Mrkva pôsobí ako prevencia pred infekciou. Vitamín A pomáha pečeni pri vylučovaní toxínov z tela, dokonca redukuje žlč a tuk v pečeni. Vláknina obsiahnutá v mrkve prečisťuje hrubé črevo a urýchľuje vylučovanie.
Mrkva čistí zuby a ďasná, pretože odstraňuje nános a zvyšky jedla presne ako zubná kefka a pasta. Mrkva stimuluje ďasná a podporuje tvorbu slín, ktoré vyrovnávajú ph v ústach.
Ako pestovať mrkvu
Pestovanie mrkvy môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných krokov:
- Priepustná a ľahká pôda: Mrkva sa najlepšie darí v ľahkej, priepustnej pôde, ktorá umožňuje koreňom rásť priamo do hĺbky bez prekážok. Ak máte ťažšiu, ílovitú pôdu, koreň môže byť deformovaný alebo zakrivený, čo negatívne ovplyvní tvar mrkvy. Ak je vaša pôda príliš ťažká, pridajte do nej piesok alebo organickú hmotu.
- Hĺbka pôdy: Mrkva potrebuje dostatočne hlbokú pôdu, aby mohla vytvoriť dlhý a rovný koreň.
- Kedy siať: Mrkvu je ideálne vysievať priamo na záhon na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C.
- Hĺbka výsevu: Semená mrkvy sú veľmi malé, preto ich vysievajte len do hĺbky 1-2 cm.
- Rozostupy: Medzi jednotlivými riadkami by ste mali nechať rozostup približne 20 cm, aby mala mrkva dostatok miesta na rast a aby ste mohli ľahko plieť burinu alebo zalievať.
- Pravidelná, ale primeraná zálievka: Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom.
- Zalievanie pri klíčení: Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká.
- Prečo je riedenie dôležité: Po vyklíčení rastlín je dôležité mladé sadenice preriediť, aby korene mali dostatok priestoru pre rast.
- Kedy riediť: Keď sadenice dosiahnu výšku približne 5 cm, začnite ich preriediť.
- Fosfor a draslík: Počas rastu môžete pridať hnojivá bohaté na fosfor a draslík, ktoré podporujú vývoj koreňov.
Kedy siať mrkvu
Najvhodnejší čas na výsev mrkvy je skoro na jar, zvyčajne od marca do apríla, keď je pôda už dostatočne teplá. Mrkvu je ideálne vysievať priamo na záhon na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C. Semená mrkvy sa vysievajú priamo do záhona do hĺbky 1-2 cm a je dôležité ich zasadiť do kyprenej, priepustnej pôdy bez kameňov, aby korene mohli rásť rovnomerne. Mrkvu aj petržlen môžete siať skoro na jar, keď pôda dosiahne približne 8-10 °C. Mrkva sa seje od marca do mája, petržlen už od marca, no znesie aj neskorší výsev. Pre neskorú úrodu je možné oba druhy vysievať aj v júli.
Mrkvu sejeme neskoro na jeseň, ešte pred zamrznutím pôdy. Alebo skoro na jar, ešte vo februári. Mrkva nemá rada zaburinenie a pomerne neskoro klíči. Preto sa sadí spoločne s reďkovkou, šalátom, špenátom či makom. Tie vyklíčia skôr a naznačia tak riadky. Karotku môžeme vysievať postupne od marca do júla. Mrkvu sadíme do riadkov vzdialených od seba 25 cm. Hĺbka jednotlivých riadkov by mala byť zhruba 1,5 cm. Mrkva klíči za zhruba tri týždne. Najmä na začiatku nezabudneme mrkvu pravidelne polievať. V neskoršom období sa zálievka neodporúča, aby vplyvom nadmernej vlahy nepraskali korene. Tento jav môže spôsobiť aj náhly prechod zo suchého letného počasia do upršanej jesene.
Predovšetkým je dôležité si zvoliť správne stanovisko. Mrkva vyžaduje hlboké, humózne a ľahké pôdy s dostatkom vápniku. Nemá rada záhony vyhnojené s čerstvým hnojom. V tom prípade korene pukajú. Ako predplodina je ideálny pór, fazuľa alebo šalát. Mrkva sa zo semena pestuje v záhradke veľmi ľahko. Základným predpokladom je kvalitné semeno mrkvy. Je to jeden z druhov zeleniny, ktorý nepotrebuje ku svojmu rastu plné slnko, takže ju môžete úspešne pestovať aj v tieni.
Mrkvu vysievame do hĺbky približne 2 cm, pričom je dobré sa riadiť informáciami na obale semien. Pri výseve je dôležité uvedomiť si práve túto skutočnosť, aby sme sa mohli rozhodnúť či chceme pestovať mrkvu na priamu spotrebu alebo uskladnenie na zimu. V zásade sa mrkva rozdeľuje na mrkvu a karotku. Mrkva má dlhý kužeľovitý koreň a je vhodnejšia na dlhodobé uskladnenie.
Ako spoznať, kedy je mrkva pripravená na zber
Správny čas zberu mrkvy je kľúčový pre jej chuť, textúru a trvanlivosť:
- Vädnúca vňať: Najlepším ukazovateľom zrelosti mrkvy je jej vňať. Pokiaľ začne žltnúť a vädnúť, je to signál, že koreň pod zemou je plne vyzretý a pripravený na zber.
- Doba rastu: Doba zberu sa líši podľa konkrétnej odrody. Preto vám určite pomôžu aj užitočné informácie na sáčku od semienok, kde spravidla býva uvedená informácia za ako dlho môžete zeleninu zberať. Všeobecne platí, že rané odrody sa zo zeme vyťahujú už za 8 týždňov od výsevu, zatiaľ čo neskoré odrody potrebujú až 11 týždňov.
- Test koreňa: O zrelosti mrkvy sa môžete tiež presvedčiť tak, že vykopete pár koreňov na revíziu. Zrelá mrkva by mala byť sýto oranžovej farby a mala by mať na sebe malé korienky. Ak náhodou narazíte aj na mrkvu, ktorá sa farbí do béžová, je to znamenie, že by ste so zberom nemali váhať ani minútu. Bola by prezretá, strácala by svoju prirodzenú chuť a pri skladovaní by mala sa tendenciu kaziť.
Mrkva je pripravená na zber, keď zo zeme trčí koreň asi 1-2 cm a vidíme oranžový vrch, z ktorého vyrastá vňať. Pri druhoch, ktoré zo zeme nevyliezajú - vťahujú korene do zeme, je toto zistenie problematickejšie, ale nebojte sa mrkvu vytrhnúť aby ste videli aká je veľká. Pri takejto kontrole je najlepšie mrkvu zjesť hneď v záhrade, veď koniec koncov čo s ňou? Opatrne ju očistíme od zeme, aby sme mohli veľkosť koreňa posúdiť. Aj keď je vždy zaujímavé zistiť aké veľké mrkvy môže dopestovať, majte na pamäti, že chuť sa začne zhoršovať po tom, čo dosiahne svoj rastový vrchol.
Ako správne zbierať mrkvu
Na vyťahovanie mrkvy z pôdy použite rycie vidly a vyberte si deň, kedy bude slnečno a sucho. Prípadná vlhkosť by priniesla riziko, že sa mrkva bude rýchlo kaziť.
Ak chcete vybrať mrkvu, pevne ju chyťte za koreň a krúživým pohybom si zväčšite miesto okolo koreňa a až potom ju ťahajte smerom nahor. Neťahajte mrkvu za vňať, lebo sa môže odtrhnúť a budete musieť mrkvu vybrať záhradnou lopatkou alebo vidličkou. Hneď po zbere odstráňte zelenú vňať, aby ďalej neťahala živiny z koreňa.
Neskorú mrkvu vhodnú na uskladnenie zbierame v novembri, pred príchodom prvých mrazov. Ideálne je zvoliť si teplý a slnečný deň. Na vyrývanie používame rýľovacie vidly, čím znížime riziko poškodenia koreňov mrkvy. Tie očistíme od hliny a opatrne odstránime vňať.
Odrody mrkvy
Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach.
- Chantenay: Tento druh mrkvy má kratší a hrubší koreň, ktorý je ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
- Nantes: Nantes mrkva je jednou z najobľúbenejších odrôd. Má dlhý, rovný koreň s jemnou textúrou a sladkou chuťou.
- Imperator: Tento druh mrkvy má veľmi dlhé a tenké korene. Je ideálna na komerčné pestovanie, pretože má vyššiu výnosnosť.
- Danvers: Táto mrkva má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
- Fialová mrkva: Tento druh mrkvy má výraznú fialovú farbu a je bohatý na antioxidanty.
Ako skladovať mrkvu
Životnosť a čerstvosť mrkvy môžete predĺžiť tak, že dodržíte niektoré základné zásady. Mrkvu nakrájanú na tenšie kolieska tiež môžete usušiť v domácej sušiarni a odložiť v pohári na neskoršie použitie do polievok alebo dusených jedál.
Ak sa vám urodila bohatá úroda mrkvy, zaslúži si aj správne uskladnenie. Mrkvu nikdy neskladujte neumytú v plastových vreckách - hrozí jej zaparenie a rýchle znehodnotenie. Výborný spôsob, ako mrkvu uchovať čerstvú celé mesiace, je uloženie do piesku.
Na uskladnenie je možné využiť aj prázdny skleník, je ale potrebné postarať sa o to, aby zemina s uskladnenou zeleninou trvalo nepremrzla - založte ju preto do skleníkových záhonov a zakryte silnejšou netkanou textíliou.
Uskladnenú zeleninu musíte čas od času prezrieť. Najviac strát spôsobujú rôzne hniloby a plesne.
Optimálny termín závisí od odrody a dátumu výsevu. Skoré odrody dozrievajú už po 50-60 dňoch a väčšinou sa zbierajú v lete na okamžitú konzumáciu. Neskoré odrody sú určené na uskladnenie a zberať by sa mali od druhej polovice septembra až do konca októbra. Najlepšie je zberať počas chladného a suchého dňa. Suché korene sa skladujú lepšie a menej podliehajú hnilobe.
Pred vyťahovaním pôdu jemne prekyprite - ideálne širokými vidlami. Vyhnite sa používaniu rýľa, ktorý môže korene prerezať. Po vybratí z pôdy jemne straste zeminu a vňať odstráňte. Najlepšie je urobiť to rukou ukrútením, no väčšina záhradkárov siaha po noži. Pri rezaní však hrozí, že sa otvorený rez stane vstupnou bránou pre plesne a choroby, čo môže skrátiť skladovateľnosť mrkvy.
Najspoľahlivejším spôsobom je uloženie do debničiek s mierne vlhkým pieskom alebo rašelinou. Ideálne podmienky: teplota 0-5 °C a vlhkosť vzduchu 85-90 %. Mrkvu môžete ukladať aj voľne do hromád s výškou a šírkou približne 1 meter. Ak nemáte pivnicu, mrkvu môžete uskladniť aj vonku priamo v záhrade. Stačí z nich spraviť malú hromadu v tvare kužeľa, prekryť ju vrstvou slamy alebo sena a navrch nasypať 10-15 cm pôdy.
Mrkva určená na dlhodobé uskladnenie musí byť zdravá, pevná a bez akéhokoľvek mechanického poškodenia. Pred uložením je dobré nechať korene asi hodinu preschnúť na záhone, ale nie dlhšie, aby si zachovali šťavnatosť.
Vonku koreňová zelenina vydrží do októbra, pokiaľ je počasie priaznivé mnohokrát až do novembra. So zberom sa ponáhľať teda nemusíte. Najotužilejší paštrnák a čierny koreň prežije bez úhony zimu aj na záhonoch. Zelenina, s ktorou počítame na uskladnenie, musí byť nepoškodená, na jej „dobývanie“ sa preto najlepšie hodia rycie vidly. Chúlostivá je najmä mrkva a čierny koreň. Stred (srdiečko) musí zostať nepoškodené, inak bude buľva uvädať.
Reďkovky na skladovanie by mali mať priemer od päť do ôsmich centimetrov, menšie radšej hneď spracujte. Dajte ich do debien a zasypte do piesku tak, aby bol vidieť len kúsok a uložte do tmavej pivnice.
Teplota by tam nemala prekročiť štyri stupne (napr. Pivnicu s uskladnenou koreňovou zeleninou v zime občas vyvetráme, nižšie teploty zelenine len prospievajú.
Korene založené vo vlhkom materiáli a v tme sa cítia, akoby boli stále na hriadke a prečkávali zimu. Nemajú potrebu rásť, no keďže nie sú voľne na vzduchu, ani sa z nich neodparuje voda a nevysychajú.
Určite ste už počuli o tom, že koreňová zelenina sa výborne skladuje v debničkách s vlhkým pieskom. Áno, tento spôsob zaručí, že korene ani v suchej a teplej pivnici tak rýchlo nezgumovatejú, zostanú pevné a svieže. Lepšie sa preto osvedčil rašelinový substrát. Ak nemáte problém s investovaním väčších financií, úplne najlepší je sterilný agroperlit.
V debničkách s vlhkou rašelinou alebo pieskom môžete uskladňovať všetku koreňovú zeleninu. Mrkva založená v piesku či rašeline nezvädne a zostane chrumkavá.
Mrkvu (silno obalenú) hlinou, pred uskladnením neumývame, ale iba opatrne utrieme. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach.
Koreňová zelenina je háklivejšia na susediace uskladnené plodiny. Jablká a hrušky uvoľňujú etylén, ktorý spôsobuje, že koreňová zelenina v ich blízkosti začne rýchlejšie mäknúť a vädnúť.
