Objavte krásu ukrajinských Karpát: Od Volovca po jazero Sinevir
The spirit of Carpathians, Secrets of Lake Synevir, Shypit waterfall, an Old Village in Kolochava
Cesta do Volovca: Brána do Karpát
Naša cesta začína v meste Volovec, ktoré leží pod poloninou Boržava. Táto oblasť je známa svojou malebnou krajinou a švajčiarskou atmosférou. Volovec je dôležitý dopravný uzol, cez ktorý prechádza hlavná rýchliková trať spájajúca Zakarpatsko s Kyjevom.Po príchode do Volovca nás prekvapí prepychový penzión, ktorý je v kontraste s drevenými chatrčami, ktoré sme videli popri ceste. Je to hotový zámok!
Volovec leží na úpätí poloniny Boržava.
Poloniny: Srdce Karpát
Poloniny sú rozsiahle vysokohorské lúky, ktoré vznikli vďaka pastierskemu spôsobu života. Tunajší horali, najmä Huculi, získavali nové plochy neustálym posúvaním hornej aj dolnej hranice lesa. Osídľovací proces na tomto území realizovali prevažne Rusíni, ktorých pomenovanie horskej pastviny - poľany, je jednoducho polonina.Poloninské Karpaty sú dodnes domovinou Rusínov a ich teritórium siaha od prameňov Udavy a Solinky na poľsko-slovenskom pomedzí, až po rumunský Maramureš.
Výstup na Temnatik
Z Volovca sa vydávame na kopec s krížom, ktorý sa vypína nad mestom. Miestni ho nazývajú Figura, no v skutočnosti by sa mal volať Temnatyj alebo tiež Temnatik, Tomňatyk (1347 m n. m.). V pláne je urobiť okruh z Volovca cez Temnatik a okolo meteorologickej stanice na vrchu Plaj (1334 m n. m.) zbehnúť späť do Volovca.Výstup sa začína mierne na lúkach, z ktorých máme neskôr výhľad na celý Volovec. Akonáhle však vojdeme do lesa, začíname prudko stúpať. Turistika nie je na Ukrajine veľmi populárne odvetvie, a tomu aj zodpovedá stav chodníkov a značenia, ktoré v tomto úseku trošku absentuje. Značky sú len pozostatkami značiek z čias prvého Československa.
Synevyrský národný park a jazero Sinevir
Ďalší deň nás čaká Synevyrský národný park s rovnomenným jazerom. Po príchode na parkovisko nás prekvapí množstvo nových smerovníkov, ktoré sú okrem azbuky aj v latinke. Je to zásluha českých dobrovoľníkov, ktorých môžete v miestnych horách stretnúť naozaj požehnane.Po asi 500 metroch chôdze sa ocitneme pri miestnej “šašlikárni”, kde si dohodneme ochutnávku tejto miestnej špeciality na spiatočnej ceste.
Synevyrské jazero je považované za jednu z vizitiek ukrajinských Karpát.
Legenda o jazere Sinevir
Existuje legenda o vzniku Synevyrského jazera:...za dávnych čias tieto hory patrili bohatému grófovi a horali museli na neho pracovať. Gróf mal prekrásnu dcéru Syň. Dievčina sa tak volala preto, lebo jej do očí akoby prenikla všetka belasosť bezodného karpatského neba. Raz sa boháč rozhodol preveriť, ako jeho poddaní drevorubači pracujú v horách. Syň poprosila otca, aby ju vzal so sebou. Kým gróf preveroval prácu drevorubačov, dcéra na čistinke zbierala kvety. Zrazu začula v diaľke čarovné zvuky píšťalky. Vydala sa za nimi a na poľane, kde sa pásli ovce uvidela mládenca. To on na tej píšťalke hral. Keď ju zbadal, prestal hrať. “Kto si?”, pýta sa udivene. “Syň. Tieto lesy a lúky patria môjmu otcovi. A kto si ty?” “Vyr, grófov pastier.” Dievčina ho poprosila, aby hral ďalej. Mladí sa zaľúbili a začali sa tajne stretávať. Donieslo sa to však do uší grófovi a ten jej zakázal stretávať sa s jednoduchým pastierom. Ona však neposlúchla, a tak gróf prikázal pastiera zabiť. Keď sa to Syň dozvedela, utekala cez hory na miesto, kde zahynul jej milý. Objala velikánsky kameň - mohylu a začala plakať. Slzy sa liali a liali, až kým nezaplavili celú čistinu i samotnú Syň a vytvorili jazero, ktoré ľudia nazvali Synevyr.
Na polostrove sa týči súsošie Syň a Vyr, ktoré vytvorili zakarpatskí umelci Ivan Brovdy a Michajl Sanyč v rokoch 1983-84.
| Parametre jazera Sinevir | Hodnota |
|---|---|
| Výška nad morom | 989 m n. m. |
| Veľkosť vodnej plochy | 4 - 5 hektárov |
| Hĺbka | 1,5 - 11 metrov |
| Vznik | Dôsledok silného zemetrasenia (asi pred 10 tisíc rokmi) |
Koločava: Po stopách Nikolu Šuhaja
Po návšteve jazera Sinevir sa vydávame do dedinky Koločava. Je to veľká podhorská obec medzi hrebeňmi poloniny Piškoňa (Piškonja) a poloniny Krásna v blízkosti mestečka Mižhirja (Mežhorje). V Čechách je známa predovšetkým vďaka dielu Ivana Olbrachta, ktorý tu v dobe prvej Československej republiky pôsobil ako učiteľ a napísal tu svoje najznámejšie dielo Nikola Šuhaj loupežník.Múzeum Ivana Olbrachta v Koločave.
V tejto dedine je veľmi cítiť český vplyv. Okrem Olbrachtovho múzea v miestnej škole sa tu nachádza aj stará “Státní obecná škola s vyučovacím jazykem československým”, v dedine je skoro na každom plote tabuľka “Levné ubytování”, deti si pýtajú “bonbón” a nesmieme opomenúť “Četnícku stanicu” (dnes krčmu), kde údajne zlapali Nikolu.
tags: #kerton #ukrajina #slané #jazero
