Kladenie vajec korytnačky: Všetko, čo potrebujete vedieť
Suchozemské korytnačky sú krásne a áno aj zábavné stvorenia. Jedným z hlavných cieľov pre každého chovateľa je reprodukcia chovaných zvierat a tým zachovanie druhu. Reprodukčný proces je pri korytnačkách ovplyvňovaný viacerými faktormi.
V minulom článku sme si už popísali podmienky na odchov suchozemských korytnačiek, že potrebujeme dospelý zdravý párik korytnačiek ktoré boli zimované a vhodné chovné podmienky vo vonkajšom výbehu či teráriu.
Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.
Po odzimovaní (samozrejme len u európskych druhov) nastáva obdobie párenia, kedy samci uháňajú samice hryzením do predných nôh a pokúšajú sa spáriť sa s nimi. Občas sa stane že napriek výrazným snahám samice odmietajú párenie a k spojeniu nedôjde. V tomto prípade môžu taktiež naklásť vajíčka, tieto budú však neoplodnené.
Suchozemské korytnačky sa môžu páriť kedykoľvek no väčšina z nich na párenie preferuje jar a leto. Samci môžu byť pred a počas obdobia párenia agresívnejšie ako zvyčajne a môžu spôsobiť samičkám menšie zranenia.
Proces párenia korytnačiek:
- Dvorenie (tokanie): Význam dvorenia je nielen v spoznávaní správneho pohlavia a vlastného druhu, ale aj pri skúšaní samíc, či sú pripravené na párenie. V niektorých prípadoch je to spúšťač ovulácie.
- Párenie: Prechod od tokania k vlastnému páreniu je plynulý. Už počas tokania samec neustále vyskakuje na samičku bez toho, aby dochádzalo k páreniu.
- Gravidita a znáška: Podstatná časť gravidity prebieha bez výrazných zmien, až v poslednej fáze gravidity sa môže výrazne zmeniť správanie samičiek.
Samec počas celého tohto aktu prenasleduje samicu, hryzie ju do predných nôh a silou naráža do panciera. V niektorých prípadoch sa môže stať, že pritom príde k poraneniu samíc. Celý ten prvotný kolobeh má za úlohu, aby samica zostala stáť. To je impulz pre samotné párenie. Samec sa snaží vyliezť na zadnú časť karapaxu a uchytí sa okraja panciera. V tejto polohe sa samec snaží zasunúť svoj chvost pod samicu, aby mohlo dôjsť ku kopulácii. Počas aktu samec vydáva výrazné zvuky.
U korytnačiek sa oplodnenie vnútorné, nasleduje po víťaznom súboji párenie. Korytnačka vylieza a je prichytená na zväčša guľaté predmety a môže pritom vydávať sipavé zvuky.
Prvým príznakom býva výrazné obmedzenie aktivity, väčšinou sa zdržiavajú na teplých a chránených miestach. V tejto fáze môže dochádzať k napádaniu iných jedincov vo výbehu ak sa priblížia do tesnej blízkosti. Obzvlášť odmietavo, dokonca niekedy až agresívne reagujú niektoré samice na pokusy o párenie. Počas tohto obdobia bývajú dosť prieberčivé pri kŕmení a výrazne sa zníži aj ich celkový príjem potravy.
S blížiacou sa znáškou aktivita samice rastie. Typické pre túto fázu je neúnavný pohyb po výbehu, často môže pôsobiť dosť nekoordinovane. Počas toho samica neustále zastavuje a oňucháva terén, hľadajúc vhodné miesto na kladenie vajíčok. Pomocou predných končatín odkrýva vrchnú vrstvu substrátu. K niektorým miestam sa opakovanie vracia a kontroluje ich. Spomínané správanie sa objavuje u väčšiny druhov, avšak existujú prípady kedy sa nemusí objaviť vôbec. Stáva sa to hlavne pri suchozemských korytnačkách chovaných nepretržite pri konštantných umelých podmienkach.
Keďže sa gravidita korytnačiek odohráva bez akýchkoľvek vonkajších zmien, spoľahlivé informácie o samotnej dĺžke gravidity nie sú.
Samica vyhľadávajúca miesto na znášanie je výrazne nekľudná, celé dni akčne pobehuje po výbehu, občasne oňucháva pôdu a je veľmi žravá. Na kladenie vajec si samička väčšinou vyberá mierny svah s dobre priepustnou pôdou.
V letnom výbehu jej môžeme vytvoriť malý (30 cm) kopček z hliny, aby sme jej uľahčili hľadanie. Takto budeme vedieť kam samička vajcia nakládla. Keď nastane ten správny čas, samička si vyhrabe zadnými nohami cca 10 cm jamku a nakladie doň vajcia.
Keď si vyberie kam umiestni znášku, začne hrabať jamku hruškovitého tvaru kde znesie vajíčka a tú následne zahrabe.
Po nájdení vhodného miesta a vyhĺbení hniezdnej jamky začína samička so znáškou. Deje sa to bezprostredne po dostavbe hniezda. Blížiace sa znášanie charakterizujú čoraz dlhšie prestávky pri hrabaní. Tiež sa nám môžu zdať pohyby samice dosť nekoordinované. Často môžeme pozorovať aj chvenie panvových končatín. Najmä v tomto štádiu sa môže objaviť silnejší výtok hlienu z kloaky. Po spozorovaní všetkých týchto príznakov môžeme očakávať znášku vo veľmi krátkom čase. Väčšina suchozemských druhov znáša vajíčka cez deň. Ak sú denné teploty príliš vysoké, môžu znášať už v ranných hodinách
V ďalšej etape znášky môžeme pozorovať ako si samice prudko zaťahujú hlavu pod pancier a rovnako rýchlo ju opäť vyťahujú. Toto sa opakuje niekoľkokrát po sebe. V tomto štádiu sa v kloake objavuje prvé vajíčko, ktoré môže opäť vkĺznuť do kloaky. To sa stáva často pri prvom vajci v znáške, kedy ešte nie je kloaka dostatočne uvoľnená. Pred vytlačením vajíčka si samica oprie jednu nohu o okraj jamky. Po tom ako sa dostane prvé vajce do hniezda, samica ho zadnými končatinami ihneď napravuje do správnej pozície na okraj jamky. Takto starostlivo umiestňuje každé znesené vajce.
Po vytlačení posledného vajíčka pristupuje samica k zahrabaniu hniezda. Pôdu nad hniezdom samica dokonale utlačí tak, že svoj pancier niekoľkokrát pevne pritlačí k povrchu. Jedna samička kladie vajíčka počas roka 2 až 3 krát, pričom najčastejšie to býva v máji a júni. V jednej znáške môže byť až 12 vajec. Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Samička po znesení vajíčka zahrnie a povrch veľmi jednoducho utľapká: postaví sa nad jamku a niekoľkokrát "dosadne" plnou váhou na zem. Potom odíde. O ďalšie sa musí postarať slniečko, prípadne pri odchove uloženie vajec do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou.
Ak chceme vajíčka úspešne odinkubovať, v našich teplotných podmienkach to nie je možné a potrebujeme na to inkubátor. Predvídavý chovateľ by ho už mal mať nachystaný dva týždne po spozorovaní párenia pretože inkubátor je treba aspoň niekoľko dní pred umiestnením vajíčok mať odskúšaný aby sme vajíčka umiestnili do spoľahlivých podmienok.
Aby sa z vajec vyliahli malé korytnačky, je ich potrebné uložiť do inkubátora a nastaviť teplotu na 26 až 31°C. Ako inkubátor môže slúžiť dobre odizolovaná krabica s pieskom do ktorého sa zahrabú vajcia. Ako tepelný zdroj môžeme použiť akvarijný ohrievač ponorený do fľaše s vodou, ktorá je v piesku spolu s vajcami. Umožní vám to udržiavať konštantnú teplotu, čo je pri vývoji vajec kľúčové.
Úžasné na liahnutí korytnačiek je to, že môžete určiť pohlavie budúcich mláďat samotným nastavením teploty. Napríklad pri druhu korytnačka zelenkastá sa pri teplote okolo 26°C vyliahne viac samcov a pri teplote bližšie k 31°C zasa viac samičiek. Ak máte radi prekvapenia, nastavte teplotu niekde uprostred tohto rozpätia. Vyššia teplota tiež skracuje dobu inkubácie.
DIY incubator for tortoise and reptile eggs | happytortoises
Inkubácia a liahnutie
- Inkubácia je najspoľahlivejšia v inkubátore, pre tento spôsob je potrebné znášku nájsť a vyhrabať, pričom najideálnejšie je nepoužívať žiadny nástroj na vyhrabávanie, iba ruky, pretože môže dôjsť k poškodeniu a neopatrnému otočeniu vajec.
- U plazov totiž chýba chaláza, ktorá existuje u vtákov a fixuje embryo v pôvodnej polohe. Pri oplodnených vajíčkach sa po niekoľkých dňoch inkubácie objavuje pod škrupinou biela škvrna, ktorá zobrazuje polohu zárodočného terčíka.
Vajcia vyžadujú pri svojom vývoji relatívne vysokú teplotu a predovšetkým jej malé pozvoľné výkyvy. Kontrola vajec v inkubátore by mala prebiehať pravidelne aspoň raz za týždeň.
Na konci inkubácie začína liahnutie. Vlastné liahnutie sa začína, keď mláďa vaječným zubom prerazí plodové obaly a vaječnú škrupinu. Prvým zvonka viditeľným príznakom je asi jeden milimeter veľká vydutina na vajci, na ktorom sa nachádza hviezdicovitá vlasová trhlinka. Po krátkom čase sa na tom mieste objavuje malá dierka. V tejto fáze sa proces liahnutia môže ešte raz zastaviť, mláďa zostane ešte jeden až dva dni vo vajíčku a zatiahne žĺtkový vak do brušnej dutiny. Pri vyliahnutí je potom vidieť len malý zvyšok.
Dĺžka jednotlivých reprodukčných fáz od dvorenia, cez párenie až po vyliahnutie mláďat je pri korytnačkách individuálna a pohybuje sa od pár mesiacov až po vyše roka. Z tohto dôvodu má na reprodukciu vplyv nie len samotný chovateľ, ale aj kopec chovateľom neovplyvniteľných faktorov.
Po 55 až 85 dňoch sa začnú liahnuť malé korytnačky. V žiadnom prípade im nijako nepomáhajte dostať sa z vajíčka. Pre zdravý vývoj mláďat je potrebné aby sa von dostali sami a niekedy im to môže trvať aj 3 dni. Mláďatá začínajú prijímať potravu až po 2 - 3 dňoch, pričom ich potrava môže byť rovnaká ako potrava dospelých korytnačiek.
Malé korytnačky čaká hneď od začiatku poriadna drina. Musia sa nielen vyďobať z vajíčka a rozbiť pevnú škrupinu, ale musia sa tiež vyhrabať na povrch a čeliť všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu. Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni. V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, pretože všetky živiny získava práve zo žĺtkového vaku.
Pri umelom chove musíme teda zabezpečiť vajíčkam vhodné podmienky na vývoj. Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej bude môcť vajíčka zahrabať. Znášku premiestnime do zvláštnej "liahne". Najvhodnejšia teplota na vývoj zárodkov je 23- 29 stupňov. Starostlivo ju kontrolujeme ponoreným teplomerom a podľa potreby upravíme. Dôležitá je aj primeraná vlhkosť..
Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. O mláďatá sa musíte starať. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky. Posledný bod, ktorý je dôležité spomenúť, korytnačky nie sú spoločenské tvory a teda pri tomto druhe zvieraťa nedochádza k vytvoreniu stálych dlhoročných partnerov.
tags: #kladenie #vajec #korytnačky #informácie
