Kliešťová encefalitída a prenos syrom: Ako sa chrániť?

Chránite sa pri pobyte v prírode pred uhryznutím kliešťom vhodným oblečením a repelentmi? Dobre robíte, no nie vždy to stačí. Medzi najčastejšie závažné zoonózy - infekcie prirodzene prenosné medzi zvieratami a ľuďmi, patrí predovšetkým kliešťová encefalitída. Ide o akútne vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Kliešte však môžu byť infikované aj inými chorobami, preto je namieste dôsledná prevencia v podobe dostatočnej ochrany odevom a repelentmi.

Kliešťová encefalitída je infekcia s prírodnou ohniskovosťou a sezónnym charakterom. Výskyt ochorenia je endemický, v prírodnom biotope kliešťa. Infekcia sa vyskytuje väčšinou sporadicky, ale sú možné aj menšie epidémie. Pôvodca nákazy - vírus kliešťovej encefalitídy, patrí do skupiny arbovírusov, vírusov prenášaných článkonožcami.

Kliešte sa vyskytujú v trávnatých porastoch s výškou od dvadsať centimetrov do jedného metra, v záhradách, v parkoch i v lesoch, ale v posledných rokoch v dôsledku klimatických zmien sa dostávajú aj do vyšších zemepisných polôh, až do nadmorskej výšky nad 1000 metrov. Striehnu na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Obľubujú najmä dubovo-hrabové lesy. Aktivitu kliešťov výrazne ovplyvňuje počasie. Vplyvom klimatických zmien začínajú byť kliešte aktívne pri teplote 5 °C, preto sa prípady kliešťovej encefalitídy môžu vyskytnúť takmer počas celého roka.

Človek sa infikuje pohryznutím infikovanej samičky kliešťa, menej často alimentárnou cestou nedostatočne tepelne upraveným kozím, kravským či ovčím mliekom a syrom. Už krátkodobé zaklieštenie a cicanie vzhľadom na prítomnosť vírusu v slinách môže spôsobiť prenos vírusu. Vírus kliešťovej encefalitídy sa dostáva zo slín kliešťa do lymfatických ciev kože a do regionálnych lymfatických uzlín.

Výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má na svojom webovom sídle uverejnený zoznam prírodných ohnísk kliešťovej encefalitídy na Slovensku. Ohniská sú lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh, kde sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu. Endemickými oblasťami sú aj juhozápadná časť Slovenska, napríklad pohoria Tríbeč a Vtáčnik, Pohronská a Nitrianska pahorkatina, ďalej oblasť Malých Karpát, okresy Levice, Nitra, Nové Zámky a Trenčín. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, ktoré v minulosti endemické neboli. Podľa tvrdenia parazitológov postupujú kliešte do vyšších polôh. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali, veľmi často aj v mestských parkoch. Je to dôsledok zmeny klimatických podmienok.

Pre zaujímavosť, Rakúsko a Česká republika sú podobne ako Slovensko (čo sa týka kliešťovej encefalitídy) tiež rizikovou krajinou. Avšak na rozdiel od nás je v Rakúsku proti tejto infekcii zaočkovaných takmer 90 % ľudí, v Českej republike okolo 20 až 30 % obyvateľstva. Ochorenie sa vyskytuje častejšie v dospelej populácii ako v populácii detí.

Príznaky a priebeh kliešťovej encefalitídy

Pre stredoeurópsku kliešťovú encefalitídu je charakteristický dvojfázový priebeh ochorenia. Inkubačná doba trvá všeobecne dva až 28 dní. Prvé príznaky sa objavujú sedem až 14 dní po prisatí infikovaného kliešťa. „Prvá fáza sa prejavuje chrípkovými príznakmi - horúčka, nevoľnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a svalov. Nasleduje bezpríznaková fáza ochorenia, ktorá trvá jeden až 20 dní. Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému, stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti, až dezorientácia, závraty, nervové obrny. Ochorenie sa prevažne končí úplným uzdravením. Prípadné následky ochorenia sa prejavujú neurologickými poruchami - bolesti hlavy, obrna, úbytok svaloviny. Časť ochorení môže prejsť do ťažkej encefalitickej formy. Výnimočne, vo veľmi ťažkých prípadoch chorý delíruje, upadá do kómy a zomiera,“ vysvetľuje PhDr.

Hoci môže mať kliešťová encefalitída aj mierny priebeh, v 35 až 60 % prípadov je priebeh ochorenia závažný, s dlhotrvajúcimi neurologickými ťažkosťami. Približne štvrtina pacientov sa úplne uzdraví. Sú však aj pacienti s dlhodobými, najmä kognitívnymi dysfunkciami alebo pretrvávajúcimi obrnami spinálnych nervov. Najčastejšou klinickou formou ochorenia je meningitída. Prejavuje sa horúčkou, bolesťami hlavy, prítomné sú meningeálne príznaky, závraty. Po doznení akútneho priebehu dochádza k úplnému uzdraveniu. Meningoencefalitída sa v klinickom obraze prejavuje prítomnosťou meningeálnych príznakov, poruchami spánku až nespavosťou, nesústredenosťou, spomalením reči, niekedy i obrnou lícneho nervu. Po odznení infekcie v temer 80 % pacientov dochádza k úplnému uzdraveniu. Asi 20 % pacientov sa sťažuje na nižšiu výkonnosť, psychické poruchy, a tiež na pomaly ustupujúcu obrnu tvárového nervu. Trvalým prejavom prekonanej infekcie môže byť zhoršenie sluchu. K úmrtiu pacienta pri tejto klinickej forme infekcie dochádza výnimočne.

Čo robiť pri prisatí kliešťa?

V prípade prisatia kliešťa je potrebné odstrániť ho z kože správne čo najskôr. „Miesto s kliešťom pred jeho odstraňovaním dezinfikujte. Vezmite navlhčený vatový tampón alebo špeciálne na to určenú pinzetu či kliešte, vhodné je použitie rukavíc na zabránenie prenosu infekcie. Kliešťa odstráňte hýbaním zo strany na stranu,“ vysvetľuje odborníčka z lekárne Jana Varsová a súčasne upozorňuje na častú chybu, ktorú zvykneme pri vyťahovaní kliešťa robiť - použitie mydla alebo oleja, pri čom hrozí, že kliešťa udusíme a on môže následne uvoľňovať nebezpečné toxíny a zvyšovať tak riziko prenosu infekcie. Po odstránení celého kliešťa postihnuté miesto dezinfikujte.

Ako správne odstrániť kliešťa:

Použite vhodné nástroje: Na vybratie kliešťa použite pinzetu s jemnými hrotmi alebo špeciálny nástroj na vyberanie kliešťov, ktorý si môžete kúpiť v lekárni. Pinzeta by mala byť dostatočne tenká, aby sa dostala čo najbližšie ku koreňu kliešťa.
Chyťte kliešťa správne: Uchopte kliešťa čo najbližšie ku koži, priamo pri jeho hlavičke. Dôležité je, aby ste sa vyhli stláčaniu jeho bruška, pretože by ste mohli stlačiť baktérie alebo vírusy do tela.
Pomaly vytiahnite kliešťa: Pomaly, rovnomerne a plynulo ťahajte kliešťa von. Nikdy neotáčajte kliešťa ani ho neťahajte prudko, pretože to môže spôsobiť, že niektoré časti kliešťa, ako sú jeho ústne orgány, zostanú v koži.
Uložte kliešťa do nádoby: Ak chcete kliešťa uchovať na neskoršie testovanie (napríklad na prítomnosť infekcií), uložte ho do malého uzatvárateľného vrecka alebo nádobky so sterilným prostredím.
Ošetrite miesto po vybratí: Po vybratí kliešťa dôkladne vydezinfikujte miesto po ňom, aby sa zabránilo infekciám. Môžete použiť antiseptický roztok alebo alkohol.
Sledujte miesto po vybratí: Po vybratí kliešťa nezabudnite miesto sledovať po niekoľko týždňov.

Dôležité: Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Kliešťa po odstránení nemliaždite prstami. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu.

Prevencia kliešťovej encefalitídy

Vzhľadom na to, že špecifický liek na kliešťovú encefalitídu nepoznáme, prevencia je najvýznamnejší faktor obmedzujúci jej výskyt. „Tým, ktorí nie sú zaočkovaní, odporúčame kontrolu tela po návrate z prírody, ale aj z mestských parkov. Pred konzumáciou rizikových výrobkov zo surového mlieka, odporúčame mlieko prevariť a syr aspoň opiecť z oboch strán. Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °Celzia. Spomínané preventívne opatrenia zdôrazňujeme v médiách každý rok. Napriek tomu je Slovensko na prvom mieste v počte epidémií kliešťovej encefalitídy v rámci Európy. Dlhodobý trend počtu epidémií má dokonca rastúci charakter,“ konštatovala MUDr.

Očkovanie

V samotnej prevencii pred kliešťami sa treba zamerať na výber vhodného oblečenia a vhodného repelentu a tiež na dôkladnú kontrolu pokožky celého tela po príchode z prírody. Kliešťovej encefalitíde možno spoľahlivo predchádzať očkovaním. Pokiaľ sa nechávate zaočkovať prvýkrát, je dôležité absolvovať tri dávky vakcíny. Po podaní tretej dávky je organizmus chránený tri roky. „Po prvom preočkovaní sa následné posilňovacie dávky majú podať každých päť rokov po poslednej posilňovacej dávke. Očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde sú podľa zloženia určené pre deti alebo pre dospelých. Deti sa môžu očkovať od prvého roku života. Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch - v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po druhej, tretia sa podáva päť až dvanásť mesiacov po druhej. Existuje aj skrátená schéma očkovania, pri nej sa druhá dávka podáva už za dva týždne po podaní prvej dávky. Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pred nadchádzajúcu sezónu kliešťov. Avšak kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky. O očkovanie môžete požiadať svojho praktického lekára,“ odborníčka z Úradu verejného zdravotníctva PhDr.

„Očkovať sa dá celoročne, neexistuje takzvaná vhodná a nevhodná doba, hoci najväčší záujem o očkovanie je na jar a na jeseň. Do ambulancie najčastejšie prichádzajú ľudia, ktorí často chodia do prírody, či už na turistiku alebo chovatelia psov. Kliešte v Bratislave totiž nájdeme už aj v parkoch, takže aj z krátkej prechádzky si človek alebo jeho štvornohý priateľ môžu domov priniesť takýto neželaný suvenír. Choroba prebieha v dvoch vlnách, začiatok ochorenia pripomína ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, sťaženým dýchaním. Po pár dňoch príznaky ustúpia, pacient sa cíti relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza: zápal nervového systému, mozgu, mozgových obalov a miechy. Pridružia sa vysoké teploty, úporné bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie, stuhnutie šije. Ak príde do ambulancie pacient s takzvaným meningeálnym dráždením, posielame ho na vyšetrenie k špecialistovi - neurológovi, ktorý diagnostikuje, či skutočne išlo o encefalitídu.“ Lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov.

Očkovací kalendár

Ďalšie preventívne opatrenia

Vyhýbajte sa miestam s najväčším výskytom kliešťov.
Pohyb v oblasti s výskytom kliešťov obmedzte na čas, keď sú najmenej aktívne. Relatívne bezpečným obdobím je zima a suché leto.
Používajte mechanickú ochranu - oblečenie, ktoré chráni ruky aj nohy, a pevnú obuv. Oblečenie by malo byť svetlé, aby ste zachytený hmyz na ňom dobre videli.
Repelenty používajte správne. Pre krátky pobyt (2 až 4 hodiny) je možné aplikovať ho priamo na kožu.
Včas a správne ošetrite miesto vpichu. Prisatý kliešť by mal byť čo najskôr objavený a odstránený. Po návrate z prírody si preto celé telo dôkladne prezrite.

Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok - repelent. Vhodné je obliecť si aj dlhé nohavice či vrchný diel s dlhými rukávmi, aby sme mali čo najmenej odhalenej kože. Ak sa dá, vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, pretože práve tam sa kliešte zdržujú najviac. Po príchode domov je potrebné si dôkladne prezrieť celé telo a skontrolovať, či sa nejaký kliešť predsa len neprisal.

Ak obľubujete nepasterizované mliečne výrobky, tie treba vystaviť teplote aspoň 70 stupňov Celzia, pri ktorej sa vírus začína ničiť.

Kliešťová encefalitída a mliečne výrobky

Vírusový zápal mozgu a mozgových blán možno dostať aj konzumáciou surového mlieka a výrobkov z neho vyrobených. Hovorí sa tomu alimentárny prenos. Nakazený človek sa teda s kliešťom vôbec nemusí stretnúť. V minulom roku bola na východnom Slovensku medializovaná lokálna epidémia kliešťovej encefalitídy po konzumácii ovčích výrobkov. Ešte rok predtým sa nákaza skončila dokonca smrteľne pre 46-ročného muža po transplantácii obličky. Nakazil sa zo surového kozieho mlieka, ktoré mu niekto odporučil piť na posilnenie imunity.

Zo zvierat bývajú veľmi často „zaklieštené“ najmä kozy. „Koza má totiž jemnú srsť, v prípade ovce sa už kliešť prichytí podstatne ťažšie, pretože mu v tom bráni ovčie rúno a lanolín,“ vysvetľuje MVDr. Tomáš Molčányi z Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl SR v Ružomberku. Kozy sa na rozdiel od oviec často pasú aj v prízemných krovinách, kde kliešte číhajú. Problémom však môže byť to, ak na niektorých salašoch zmiešajú ovčie mlieko s kozím. „Zatiaľ čo ovca dá denne 4 deci mlieka, koza vyprodukuje 2,5 litra. Ak do kade s ovčím mliekom pridáte aj časť mlieka od kôz, nedá sa to rozpoznať,“ vysvetľuje zverolekár. Takto vznikajú tzv.

Slovensko má najviac potravinových epidémií kliešťovej encefalitídy v Európe, pravdepodobne aj na svete. Ide o epidémie, keď sa kliešťová encefalitída prenáša konzumáciou nepasterizovaného mlieka a produktov z neho. „Nákaze sú vystavené najmä kozy, prípadne ovce či kravy. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa krvou dostáva do mlieka,“ konštatuje doc. MUDr.

Vírus kliešťovej encefalitídy sa začne vylučovať mliekom na 2. až 3. deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje počas šiestich dní. „Nepasterizované mlieko takéhoto infikovaného zvieraťa potom vyvoláva epidémie. V priebehu minulého roka ich bolo na Slovensku hlásených päť, v rámci jednej sa nakazilo až 44 pacientov,“ pripomína prípad známej epidémie z Košíc. V dejinách histórie kliešťovej encefalitídy je známa veľká epidémia z roku 1951, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie.

Z tohto dôvodu je okrem známeho očkovania a ochrany pred kliešťami vhodným oblečením a repelentmi vhodná aj tepelná úprava, čiže preváranie nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho (10 minút pri 70 stupňoch Celzia). V prvom rade ide o kozie mlieko, ale, bohužiaľ, rizikové sú aj nepasterizované ovčie výrobky. Dobrou správou je však to, že podľa MVDr. Molčányiho v obľúbenej nepasterizovanej bryndzi vírus neprežíva, nemá na to priaznivé podmienky vďaka fermentácii. „Z tohto hľadiska je najlepšia trojdňová bryndza, zvyšuje sa v nej pH,“ dodáva prof. MUDr.

Nemajú zvláštne príznaky, ale vírus sa krvou dostáva do mlieka,“ konštatuje docentka Avdičová. Vírus kliešťovej encefalitídy sa začne vylučovať mliekom na 2. až 3. deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje asi 6 dní. „Nepasterizované mlieko infikovaného zvieraťa potom vyvoláva epidémie. Za uplynulý rok ich bolo na Slovensku hlásených päť, z toho v jednej z nich sa infikovalo až 44 pacientov,“ dodáva docentka Avdičová.

Ako dodala, najlepšie prežíva vírus v teplotách chladničky (4 až 8 °C). Pri zahriatí na 30 °C a následnom chladení, čo je bežný postup pri výrobe syra, sa zníži počet jednotiek vírusu, ale stále je ho dostatočné množstvo na vyvolanie ochorenia. Vírus sa inaktivuje až pri 65 °C za 10 minút.

Úrad verejného zdravotníctva SR informoval, že vírus sa ničí pri teplote 70 stupňov Celzia. V rámci prevencie preto odporúča aj tepelnú úpravu výrobkov. „Surové ovčie alebo kozie mlieko treba pred konzumáciou prevariť. Syr vyrobený zo surového mlieka je zas potrebné opiecť z oboch strán. (...) K nákaze u človeka dochádza v priemere jeden až dva týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa. Inkubačný čas však môže byť v rozmedzí dvoch až 28 dní,“ priblížili odborníci z úradu.

Liečba kliešťovej encefalitídy

Keďže pôvodcom ochorenia je vírus, antibiotiká sú proti nemu neúčinné. Liečba je preto zameraná na zmierňovanie príznakov ochorenia. Pacientov hospitalizujú na infekčnom oddelení väčšinou až počas druhej fázy, dostávajú lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a na zníženie teploty. Musia byť pod stálym dozorom, pretože si vyžadujú intenzívnu starostlivosť.

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, pri ktorom lekári dokážu mierniť priebeh a príznaky, avšak špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje. Je preto dôležité zamerať sa na prevenciu ochorenia. Liečba je len symptomatická s prísnym pokojom na lôžku minimálne 10 dní, zvyčajne na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na infekčnom oddelení, kým horúčka a neurologické symptómy nepominú. Dôležité je udržať správnu vodnú a elektrolytovú rovnováhu, dostatočný príjem kalórií a vitamínov, podávanie antipyretík a analgetík podľa potreby.

Riziko prenosu iných ochorení

Najobávanejšími chorobami, prenášanými kliešťami na Slovensku, sú bezpochyby lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Kliešte však môžu prenášať aj iné choroby, ktoré, ak sa včas nerozpoznajú, môžu viesť k závažným, nezriedka i k život ohrozujúcim stavom. Medzi ne patria: ricketsiózy, ehrlichiózy, anaplasmózy, babesiózy a iné. Odborníci upozorňujú, že ide o výrazne poddiagnostikované ochorenia. Môžu byť zamenené za iné ochorenie, prípadne môže ísť o koinfekciu (napríklad s lymskou boreliózou) a anaplazmóza alebo ehrlichióza zanikajú v klinickom obraze druhej infekcie. Rovnako zrejme zlyháva aj ich hlásenie.

Štatistiky a výskyt

V Európe sa ročne objaví 2- až 3-tisíc prípadov kliešťovej encefalitídy za rok. Monitoring kliešťov na Slovensku potvrdil, že v súčasnosti sa horná hranica kliešťov posunula do výšky 1 000 až 1 400 m n. m. Úmrtnosť na európsky subtyp kliešťovej encefalitídy sa pohybuje od 1 do 4 percent.

Slovensko zatiaľ nepatrí ku krajinám s vysokým rizikom ochorenia, ako je to napríklad v susednom Česku. Napriek tomu je dôležitá prevencia u ľudí žijúcich alebo cestujúcich do oblastí, kde sa ochorenie vyskytuje najviac. Na Slovensku ide najmä o oblasť povodia Váhu, ktorá sa šíri na sever krajiny. Objavujú sa aj nové oblasti výskytu ochorenia.

Na Slovensku v tomto roku k strede (14. 8.) zaevidovali 116 prípadov kliešťovej encefalitídy. Z toho v 12 prípadoch bol potvrdený prenos vírusu cez tepelne nespracované výrobky z mlieka. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR o tom informoval na webe. Na Slovensku v uplynulých rokoch stúpa počet prípadov kliešťovej encefalitídy, koncom júna v Banskej Bystrici hospitalizovali 17 ľudí s ochorením. Nakazili sa po konzumácii salašníckych výrobkov z nepasterizovaného ovčieho a kozieho mlieka. Kliešte sa v dôsledku klimatickej zmeny sťahujú aj do severnejších oblastí, problémom je aj nízka zaočkovanosť proti kliešťovej encefalitíde.

Uvádza sa, že jeden z tisícov kliešťov môže byť infikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy. Prenášačom vírusu je kliešť. Infikovaný kliešť sa môže prisať na zviera, napríklad ovcu či kozu, pričom pri zvierati infekcia prebehne bez príznakov. Vírus sa dostane z krvi zvieraťa do mlieka, v ktorom je prítomný pár dní. Bol zaznamenaný prenos vírusu kliešťovej encefalitídy materským mliekom z matky na dieťa.

Stretnutie ACIP 29. septembra 2021 – Vitajte a očkovanie proti kliešťovej encefalitíde (KME)

Kliešť

tags: #kliestova #encefalitida #prenos #syrom