Klimatické vplyvy na kvalitu a úrodu obilia na Slovensku
Zmena klímy predstavuje čoraz väčšiu výzvu pre globálne poľnohospodárstvo, pričom pestovanie obilnín nie je výnimkou. Extrémne výkyvy počasia, ako sú suchá, povodne a teplotné vlny, majú priamy dopad na výnosy a kvalitu obilia. Táto skutočnosť má obzvlášť významný vplyv na Slovensko, kde je pestovanie obilnín dôležitou súčasťou poľnohospodárskej produkcie.
Globálne dopady zmeny klímy na obilniny
Nová štúdia naznačuje, že zmena klímy bude mať negatívny vplyv na výnosy obilia. V scenári bez adaptačných opatrení sa simulované globálne straty výnosov obilnín pohybujú od 7 do 23 %. Je dôležité poznamenať, že negatívne vplyvy zmeny klímy na obilniny vo vyšších zemepisných šírkach by sa potenciálne mohli kompenzovať alebo dokonca zvrátiť hnojením oxidom uhličitým a možnosťami adaptácie.
Vo vyšších zemepisných šírkach by tieto úpravy mohli zvýšiť výnosy pšenice až o 40 % v porovnaní s pôvodnou situáciou. V nižších zemepisných šírkach je hnojenie oxidom uhličitým menej prospešné.
Špecifiká pestovania jačmeňa a zmena klímy
Spracovatelia jačmenného sladu sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, a napriek tomu sa ho na Slovensku pestuje čoraz menej. Zato rastú výmery jačmeňa ozimného. Za ostatné desaťročie narástla pestovateľská plocha jačmeňa ozimného u nás viac ako trojnásobne (2010: 15 141 ha, 2020: 50 654 ha).
Dopestovať sladovnícky jačmeň jarný tak, aby splnil požadované kvalitatívne parametre nie je ľahké a nepraje mu ani zmena klímy. Sladovnícky jačmeň však neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Je náročnejší na pôdno-klimatické podmienky, ako iné obilniny, aj na kvalitnú predsejbovú prípravu, predplodinu a správny termín sejby. Vyžaduje dostatok vlahy a dlhší svetelný deň. Kvôli plytkému koreňovému systému a kratšiemu obdobiu potrebuje v správnom čase dodať dostatok výživy.
Treba ho sledovať takmer denne pre včasné ošetrenie proti škodcom a chorobám. Škodí mu sucho aj príliš vysoké teploty nad 30 ºC. Taktiež nesprávny čas a technológia zberu a skladovania mu môžu ublížiť. A na to všetko má najväčší vplyv počasie. Ale nielen náročnosť produkcie sladovníckeho jačmeňa jarného je dôvodom znižujúcich sa výmer u nás. Aj keď udržať kvalitu pôdy pri súčasnej štruktúre poľnohospodárskej výroby je čoraz ťažšie.
Dôvod je prozaický - peniaze. Každý poľnohospodár si na začiatku plánovania budúcoročnej produkcie musí spočítať, čo sa podniku oplatí pestovať. Ohľadom jačmeňa má v podstate dve možnosti - ak zaseje na jar sladovnícky jačmeň, musí rátať s adekvátnymi nákladmi, aby dosiahol požadovanú kvalitu a množstvo, ktoré predá za zmluvnú cenu napr. okolo 180 euro na tonu. Pri úrode 4,77 tony z hektára (t.j. Ak zaseje na jeseň ozimný jačmeň, hoci i sladovníckej odrody, môže očakávať úrodu priemerne 5,15 t/ha. A aj keď ho nepredá na sladovnícke účely, tak pri cene kŕmneho obilia, ktorá sa vlani na Slovensku držala okolo 140 euro na tonu, môže očakávať príjem okolo 721 euro z hektára. Bez väčších stresov a s nižšími nákladmi. Preto čoraz viac podnikov siaha po tejto ozimine, ktorá dokáže ponúknuť zaujímavú ekonomiku a navyše po zbere poskytuje dostatočný čas a priestor na ďalšie letné práce na poli.
No existujú aj iné alternatívy pre atraktívne oziminy, napr. Jediný problém kŕmneho obilia na Slovensku je jeho odbyt. Na veľké množstvo ozimného jačmeňa poľnohospodári neuzatvárajú zmluvy vopred, čo ich neskôr dobehne pri predaji a spôsobuje problémy. No je to na zodpovednosti a šikovnosti každého agromanažéra.
Problém je, že stavy hospodárskych zvierat, najmä monogastrov, sú u nás na žalostne nízkej úrovni. Kŕmne zmesi s obilím tak nie je pre koho vyrábať. Rokmi sme si na Slovensku vytvorili trestuhodnú nerovnováhu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Jedna bez druhej môže len ťažko prosperovať.
A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. A to by mala byť jedna z kľúčových priorít agrorezortu! Predovšetkým preto, že jačmenný slad je naším najúspešnejším vývozným artiklom, ktorý pomáha zlepšovať katastrofálne saldo zahraničného agroobchodu. Ale tiež preto, že je potrebné uspokojiť domáci dopyt po kvalitnom bravčovom a hydinovom mäse, či vajciach. Ich výkupné ceny na Slovensku však momentálne smerujú skôr k opačnému trendu a ďalšiemu znižovaniu stavov týchto zvierat na Slovensku.
Ak by sme však dokázali zaistiť pestovateľovi odbyt jačmeňa akejkoľvek kvality, za patričnú cenu, nebude sa obávať zvýšiť výmery ani sladovníckeho jačmeňa. A čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi.
Spracovatelia sladu spravidla v septembri zverejňujú indikatívne ceny a vo februári nasledujúceho roka zmluvné ceny pre výkup jačmeňa. V každoročných zmluvách upresňujú preferované odrody a stanovujú podiely, obsah dusíkatých látok, klíčivosť, prípadne aj ďalšie kvalitatívne parametre.
Pre výrobu sladu uzatvárajú spracovatelia na Slovensku na jar zmluvy asi na polovicu produkcie jačmeňa fixnými cenami. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v roku 2020 by mali vykúpiť sladovne na Slovensku takmer 260 tisíc ton jačmeňa jarného a vyše 82 tisíc ton jačmeňa ozimného, pravdaže sladovníckej kvality.
Ceny, ktoré v tomto roku podpisovali v zmluvách obe strany sa pohybujú okolo 180-195 euro na tonu. Obvykle tú druhú - teda nezazmluvnenú polovicu produkcie jačmeňa so sladovníckymi parametrami, vykupujú sladovne za o niečo nižšiu cenu, zvyčajne okolo 170 euro na tonu. Pokiaľ však pestovatelia začnú dostávať signály o rapídne klesajúcej cene výkupu jačmeňa, ľahko môže dôjsť k ešte výraznejšiemu a rýchlejšiemu prepadu jeho pestovateľských výmer v ďalších rokoch.
Navyše, kým nie je ukončená žatva, bolo by dobré vyhnúť sa vyjadreniam o nedostatku sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Aj napriek nepriaznivým výkyvom počasia od začiatku tohto roka, sa napokon úroda jačmeňa jarného ukazuje vcelku priaznivá, aj z pohľadu kvality.
Podľa odhadov štatistiky by v tomto roku mohli slovenskí pestovatelia ponúknuť asi 348 267 ton jačmeňa jarného, z toho možno okolo 200 000 ton v sladovníckej kvalite. Ak prirátame cca 70 000 ton jačmeňa ozimného sladovníckeho, dalo by sa povedať, že domáca produkcia by pokryla väčšinu tohtoročnej potreby sladovní na Slovensku. Zvyšok by mohli doplniť dovozom z iných krajín, napríklad aj podľa marketingových požiadaviek lokálnych výrobcov piva. Priestor na obchod tu teda je.
Isteže, neočakávaná situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu vo svete, zasiahla mnohé sektory ekonomiky. Určite znížila aj spotrebu piva a ďalších výrobkov z jačmenného sladu, pretože hotely, reštaurácie a kaviarne (t.j. segment „HoReCa“) museli kvôli preventívnym opatreniam zatvoriť svoje prevádzky. Aj to je podnikateľské riziko. Podobne nesú riziko pestovatelia, a to je každoročný boj s počasím.
Znížená spotreba piva a nahromadenie zásob sladu sa samozrejme musia nejako odraziť v obchodnej politike spracovateľských spoločností. Aj preto na nedávnom stretnutí (24.7.2020) zástupcov Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) so zástupcami Združenia pestovateľov obilnín (ZPO) v Bratislave vyjadril podpredseda ZPO, Ing. Igor Jakubička, želanie, aby sladovne na Slovensku vykúpili najskôr všetok sladovnícky jačmeň zo Slovenska za čo najférovejšie ceny.
Stratégie adaptácie a zmierňovania dopadov zmeny klímy na Slovensku
Čoraz extrémnejšie rozdelenie zrážok a mimoriadne javy v počasí sú jedným z prejavov globálnej zmeny klímy. Povodne alebo dlhodobé sucho sa stávajú súčasťou nášho života. Voda je jedným zo základných zdrojov poľnohospodárskej výroby. Musíme sa preto zmenám prispôsobiť a zmierňovať ich negatívne dopady, ale tiež využívať všetky strategicky významné prírodné zdroje oveľa efektívnejšie.
Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2018 zverejnilo „Stratégiu adaptácie na zmeny klímy v Slovenskej republike", ktorá o.i. očakáva pozitívne aj negatívne dopady zmeny klímy na slovenské poľnohospodárstvo. Medzi pozitívne radí posun produkčných pestovateľských oblastí severnejšie, možnosť pestovať aj teplomilnejšie rastliny, predĺženie vegetačného obdobia, apod.
Okrem iného stratégia tiež predpokladá nárast potreby závlahovej vody. Preto bude potrebné zintenzívniť pôdoochranné a agrotechnické opatrenia, zmeniť štruktúru plodín a systematicky obnovovať, či budovať nové závlahové systémy. Okrem toho je potrebné čo najskôr prijať opatrenia na zadržanie vody v lesných porastoch, ale tiež v nelesnej drevinovej vegetácii na trvalých trávnych porastoch.
Slovensko má už dnes v platnosti mnoho právnych predpisov na ochranu vody, prírody a krajiny, vodných zdrojov, či mokradí. Naša krajina je unikátna aj početnými zdrojmi minerálnych a liečivých prameňov, či zásobou čistej pitnej vody v oblasti Žitného ostrova.
Zdá sa však, akoby sme si to nevážili dostatočne a z roka na rok strácame z krajiny túto životodarnú tekutinu a zem vysychá. No týka sa to aj väčšiny krajín Európskej únie, prvý príklad - Českú republiku, máme na dohľad. Nielen v legislatívnych návrhoch z júna 2018 k novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), ale aj v tzv. „Zelenej dohode EÚ“ a na ňu nadväzujúcich strategických dokumentov „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“, ktoré v ostatnom polroku predstavila komisárka Ursula von den Leyenová, sa nachádza viacero zásadných návrhov smerom k ekologickejšej poľnohospodárskej výrobe a celkovo prírode bližšiemu životu na vidieku.
Všetky tieto návrhy by sa mali odraziť aj v našom národnom strategickom pláne SPP pre roky 2021-27. Základom pre jeho tvorbu predstavuje o.i. aj analytická štúdia Inštitútu pôdohospodárskej politiky pri MPRV SR - tzv. V ostatnom návrhu Intervenčnej stratégie (júl 2020), po zapracovaní pripomienok agro-potravinárskej samosprávy a po diskusii so zástupcami jednotlivých sektorov, je predstavených deväť špecifických cieľov. Z toho dva sa priamo venujú adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu jej dopadov (šp.cieľ D) ako aj podpore udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch (šp.
V rámci prvého špecifického cieľa D by sa mali režimy v záujme klímy a životného prostredia podporiť sumou 135 mil. eur (I. pilier) a 200 mil. eur by mali pomôcť pri investíciách v rámci rozvoja vidieka (II. Pre druhý špecifický cieľ E je určených ešte viac prostriedkov - v I. pilieri 95 mil. eur a v rámci II. piliera by sa malo na rôzne intervencie prefinancovať celkom až 549 mil. eur. Najmä pre záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia (334 mil. €), investície (210 mil. €) a pre výmenu poznatkov a informácií (5 mil.
V špecifickom cieli D je v I. pilieri určených 135 mil. euro na plošnú platbu v rámci režimov v záujme klímy a životného prostredia (Ekoschéma 1). Cieľom je zvýšiť organický uhlík v poľnohospodárskej pôde a zmierniť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Podporené budú napr. pôdo-ochranné technológie prípravy pôdy pred sejbou, zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy zapracovaním organickej hmoty (klasické hnojenie MH a zelené hnojenie), pestovanie medziplodín pre zamedzenie vodnej a veternej erózie, a ďalšie zúrodňovacie opatrenia.
V II. pilieri je strategickým cieľom vytváranie optimálnych podmienok hospodárenia s vodou. Slovensko podporí budovanie vodozádržných zariadení na poľnohospodárskej pôde a tvorbu nových lokálnych malých zdrojov vody pre potreby závlah. Taktiež bude investovať do efektívnych zavlažovacích systémov, hlavne pre špeciálnu rastlinnú výrobu (110 mil. eur), pretože sa do roku 2030 pravdepodobne zvýši plocha na zavlažovanie na 160 tis. ha (zo súčasných 60 tis. ha). Okrem toho sa musí zainvestovať do vodozádržných opatrení a malých ekologických zariadení v lesoch (30 mil. euro).
V špecifickom cieli E je pre oddelené priame platby v I. pilieri alokovaných 95 mil. eur. Keďže vodná erózia je najzávažnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy, podpora by mala motivovať k budovaniu zelenej infraštruktúry. V rámci projektovej podpory v II. pilieri budú podporené čiastkou 334 mil. eur hlavne intervencie pre zvýšenie podielu poľnohospodárskej produkcie šetrnej k životnému prostrediu (integrovaná a ekologická produkcia), ochranu podzemných vôd v CHVO Žitný ostrov (24 mil. €) a protierózne agrotechnické a biologické opatrenia (70 mil.
Slovensko okrem toho bude sumou 210 mil. eur podporovať projekty pozemkových úprav a budovanie spoločných zariadení v SR. Kvôli fragmentácii vlastníctva pôdy sa ťažšie realizujú ekostabilizačné opatrenia, ako sú biocentrá (remízky), biokoridory a interakčné prvky v krajine a ostatnej ekostabilizačnej zelene v území (solitéry, aleje, skupinová zeleň), ktoré zároveň zabezpečujú protieróznu ochranu pôdy a zadržiavanie vody v krajine. Ostatných 5 mil.
Je zrejmé, že pre efektívne využitie navrhovaných alokácií finančných prostriedkov, ktoré by mali spájať európske zdroje s národnými (v II. pilieri), bude potrebné rozpracovať národný strategický plán SPP na ďalšie obdobie čo najdetailnejšie. Cieľom by malo byť zachovanie produkčnej schopnosti pôdy, udržať čo najviac vlahy a jej zdrojov v krajine a súčasne vyhovieť požiadavkám na ochranu životného prostredia so začlenením krajinotvorných prvkov na poľnohospodárskej pôde.
V máji tohto roku sa aj prezidentka Zuzana Čaputová vyjadrila, že je potrebné investovať do vodozádržných opatrení. Spoločnosť by sa mala do opatrení zapojiť komplexne, a teda nielen na vidieku, ale aj v mestách. Aj preto MŽP SR vyhlásilo už niekoľko výziev v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, zameraných na tieto opatrenia.
Len pre pripomenutie: v rámci I. piliera (priamych platieb) budú naďalej platiť požiadavky krížového plnenia a zazeleňovania (tzv. greening), ktoré budú súčasťou nových, rozšírených „kondicionalít“ (povinných podmienok). Navyše sa však budú môcť poľnohospodári dobrovoľne zapojiť do využívania podpôr I. piliera pre vybrané „ekoschémy“. V II. pilieri (PRV) budú na dobrovoľnej báze uplatniteľné agro-environmentálne klimatické opatrenia („AEKO“). Pre všetky tieto opatrenia by sa malo vyčleniť aspoň 40% všetkých finančných zdrojov.
Regionálne zmeny a ich vplyv na plodiny
Klimatická zmena mení spôsob, akým sa darí plodinám na Slovensku. Vyššie priemerné teploty, častejšie suchá, absencia snehu, prívalové dažde aj extrémne výkyvy počasia vplývajú na poľnohospodárstvo viac než kedysi. Naša krajina sa nachádza v miernom pásme, no posledné roky ukazujú, že sa čoraz viac približujeme podmienkam známych zo subtrópov.
Najviac trpia obilniny, ako pšenica a jačmeň, ktoré veľmi citlivo reagujú na horúčavy a suchá počas kritických fáz. Častejšie jarné suchá spojené s klimatickou zmenou sú pre obilniny veľkou hrozbou. Pre úspešný výnos je dôležitý nielen dostatok jarných zrážok, ale aj zrážky počas tvorby klasov, ktorá sa zvyčajne odohráva v júni.
V južne položených regiónoch, ktoré patria k produkčným oblastiam, znížili úrodu časté búrky, prívalové dažde, silný vietor a krupobitie. Najmä v oblasti Komárna a Nových Zámkov rátali miliónové škody. Napriek tomu, že vlani sa poľnohospodári sťažovali na klimatické výkyvy, zaznamenali nárast úrody takmer pri všetkých plodinách.
„Za rok 2018 nebude štát odškodňovať za sucho žiadnych poľnohospodárov,“ potvrdil Michal Feik z odboru komunikácie ministerstva pre HN. Dôvod je pritom jednoduchý. Napriek tomu, že poľnohospodári vlani od jari avizovali negatívne vplyvy sucha na kvalitu i kvantitu plodín, realita je nakoniec iná. Úrody bolo viac, než sa čakalo - straty vykryli dvíhaním cien a na odškodnenie tak nemajú nárok. Farmári sa len nedávno dozvedeli, že sa konečne dočkajú finančnej kompenzácie za škody, ktoré im počasie spôsobilo ešte v roku 2017. Tie vyčíslili na 38 miliónov eur.
Poľnohospodári v južne položených regiónoch začali žatvu. Dôvodom je daždivé a chladné počasie počas jari, najmä v máji, pre ktoré obilie dozrievalo pomalším tempom. Na začiatok žatvy však mala vplyv aj veľmi daždivá jeseň, ktorá zase odďaľovala siatie ozimín. Preto tí poľnohospodári, ktorí na jeseň siali oziminy neskôr, ich aj neskôr budú žať.
Tohtoročná žatva sa tak začína približne o 5-7 dní neskôr, ako sme si pre klimatické zmeny zvykli za ostatné roky. Štandardne sa ako prvé porasty kosia tie, kde je zasiaty ozimný jačmeň a hrach. V trnavskom regióne majú zatiaľ z 2000 ha výmery ozimného jačmeňa pozbieraných 175 ha. Naplno sa však ozimné jačmene kosia od uplynulého víkendu napríklad v okrese Levice. Niektoré podniky ich už majú dokonca zožaté z celej zasiatej výmery. Porasty sú zatiaľ zdravé. Na poliach, ktoré sú v blízkosti lesov, je množstvo jeleňov.
„S prvými výsledkami úrody ozimného jačmeňa sme zatiaľ spokojní, ale je to ešte len začiatok žatvy. Koncom týždňa hlásia búrky a silný vietor. Dovtedy chceme mať pokosený aj ozimný jačmeň a aj hrach. Navyše, pred sebou máme niekoľko extrémne horúcich dní. Kým v levickom regióne na žatvu pšenice ešte len čakajú, v okrese Nové Zámky ju začínajú kosiť práve dnes. Na horúce počasie z predchádzajúcich dní však obilie nezareagovalo dobre.
So žatvou už začali aj galantskí poľnohospodári. V každom regióne, v každom chotári sa bude postup žatvy, kvalita a množstvo úrody líšiť vzhľadom na rôzne pôdno-klimatické, hospodárske podmienky a priebeh počasia od založenia úrody. A rovnako aj ďalší zber úrody bude závisieť predovšetkým od počasia.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora začína s pravidelným týždňovým monitoringom žatvy, v ktorom bude sledovať aktuálny stav zberu obilnín. Dôsledky klimatických zmien pociťujú v Nemecku už dnes. Ovplyvňujú zdravie ľudí a bohatstvo krajiny.
Na vypracovaní štúdie sa podieľali „Inštitút pre ekologický výskum hospodárstva“, „Prognos AG“ (IÖW) a „Spoločnosť pre výskum hospodárskych štruktúr“ (GWS). V rokoch 2000 až 2021 boli v dôsledku klimatických zmien spôsobené škody vo výške najmenej 145 miliárd eur. V závislosti od toho, ako budú klimatické zmeny postupovať, budú budúce náklady do roku 2050 medzi 280 a 900 miliardami eur.
Povodne riek a záplavy v dôsledku silných dažďov boli doteraz najdrahšími extrémnymi prejavmi počasia v Nemecku. Dotklo sa to nielen budov a dopravy, ale aj priemyslu, obchodu a dodávateľských reťazcov, ktorých škody od roku 2000 dosiahli spolu najmenej 70 miliárd eur. Čoraz častejšie sa vyskytujú aj takzvané „záplavy storočia“.
Okrem toho existujú extrémne poveternostné podmienky ako sú teplo a sucho. Ich dôsledky sa často podceňujú a preto je dostupných menej štúdií. Poľnohospodárstvo, lesné porasty a hospodárenie v lesoch trpia rôznymi udalosťami. Tu sa škody merajú napríklad stratou úrody obilia, alebo kvalitou a dostupnosťou vody a tá je pre zachovanie lesa obzvlášť dôležitá. Odhady škôd v rokoch 2018 a 2019 dosahujú okolo 35 miliárd eur.
Ťažšie sa počítajú aj veľké nemateriálne škody, ako je strata zdravia, kvality života a šťastia. Keď je veľmi horúce počasie, nielen že masívne klesá produktivita zamestnanosti v dôsledku choroby, alebo tepelného stresu, ale teplo je zodpovedné aj za 99 percent úmrtí v dôsledku extrémneho počasia, ktoré nastali v Nemecku od roku 2000.
V dôsledku vplyvov klimatických zmien v zahraničí ovplyvňujú nemeckú ekonomiku aj nepriame náklady. Dodávateľské reťazce sa oneskorujú, pretože infraštruktúra v iných častiach sveta bola zaplavená a keď je horúco, ľudia na celom svete pracujú menej produktívne. Akým makroekonomickým nákladom teda bude Nemecko čeliť v dôsledku zmeny klímy? V závislosti od intenzity klimatických zmien, budú tieto náklady narastať len v peňažnom vyjadrení do roku 2050 od 280- 900 miliárd eur.
Výška nákladov závisí predovšetkým od toho, ako budú postupovať klimatické zmeny a ako dobre sa bude Nemecku dariť prispôsobiť sa zmenenej klíme a tak znížiť zraniteľnosť.
Ide o zmeny všetkých známych fyzikálnych (meteorologických) veličín, ktorými opisujeme nielen momentálny stav počasia, ale v dlhodobom časovom horizonte aj jeho priemerný charakter, teda klímu. Ide predovšetkým o zmeny (nárast) teploty vzduchu, atmosférických zrážok, vlhkosti vzduchu, oblačnosti a v neposlednom rade aj prúdenia vzduchu.
Razantný ústup horských ľadovcov, zmenšovanie plochy morského ľadu v Arktíde, rast hladiny oceánov, alebo aj posun rozšírenia výskytu rastlinných a živočíšnych druhov, sú len najbadateľnejšie prejavy klimatickej zmeny a mnohé z nich začínajú pre ľudskú spoločnosť prinášať aj dosť nepríjemné dopady.
Napríklad menej častý výskyt daždivých dní v niektorých oblastiach sveta vedie k dlhodobému suchu, ktoré predstavuje problém nielen z pohľadu produkcie potravín, ale aj schopnosti zásobovať ľudí vodou. Zmena klímy vedie aj k zmenám charakteru počasia, ktoré sa v mnohých oblastiach stáva extrémnejšie (vlny horúčav, extrémne zrážky, náhle zmeny teploty vzduchu).
Z veľkej časti je to pravda, pretože za spomínanými zmenami chemizmu atmosféry treba vidieť najmä ľudské hospodárske aktivity, akými sú produkcia a spotreba energie, doprava, odlesňovanie, zintenzívňujúce sa poľnohospodárstvo, ale napríklad aj výroba cementu.
Každá tona spáleného uhlia alebo ropy vedie k produkcii oxidu uhličitého, ktorý popri vodnej pare patrí medzi najvýznamnejšie skleníkové plyny. Tie dokážu v atmosfére zadržiavať teplo vznikajúce ohrievaním zemského povrchu priamym slnečným žiarením.
Toto teplo šíriace sa od zemského povrchu do atmosféry je molekulami skleníkových plynov zadržiavané a „odrážané“ späť smerom nadol, k zemskému povrchu. Problémom ale je, že tento efekt sa práve v dôsledku vyšších koncentrácií oxidu uhličitého a niektorých ďalších skleníkových plynov neustále a rýchlo zosilňuje, čo sa prejavuje najmä zvyšovaním priemernej globálnej teploty.
Rozvojové krajiny sú často príliš chudobné na to, aby sa s jej následkami dokázali rýchlo vyrovnať. Nie je to však ani zďaleka len o peniazoch, ale aj o správnom „know-how“. V Európe (v porovnaní s rozvojovým svetom) máme stále lepšie materiálne podmienky na to - bojovať s týmito dopadmi. Ak však v nasledujúcich desaťročiach presiahne rýchlosť zmeny klímy hranicu „znesiteľnosti“, veľké problémy bude mať aj rozvinutý svet, vrátane ekonomicky najsilnejších štátov.
Prejavy klimatickej zmeny sú viditeľné aj na Slovensku. Zvyšovanie priemernej ročnej teploty má pozitívny vplyv na rozširovanie hlavného vegetačného obdobia. Zmena klímy si celkom určite vyžiada aj na Slovensku zmenu našich životných návykov. Globálne otepľovanie netreba brať na ľahkú váhu.
Pravdepodobne po prvý raz v histórii Zeme sa na jej povrchu vyskytuje biologický tvor, ktorý dokáže ovplyvniť klímu na globálnej úrovni. Pokiaľ je však toto pôsobenie nekontrolovateľné, potom je to veľmi nebezpečná hra - nielen pre nás ľudí, ale aj pre celú biosféru. Zem sa s touto rýchlou klimatickou zmenou celkom určite dokáže vyrovnať.
tags: #klimatické #vplyvy #na #kvalitu #a #úrodu
