Vetné členy v slovenčine: Podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok a prístavok

V slovenčine poznáme nasledujúce vetné členy: podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok, prístavok.

Podmet

Podmet v označovaní vetných členov značíme v slovenčine s číslom 2. Podmet je druhým hlavným vetným členom v slovenčine. Prísudok spoločne s podmetom tvoria tzv. základnú skladobnú dvojicu.

Vzájomný vzťah podmetu a prísudku môže byť aktívny a pasívny. Mlčať je zlato.

Delenie podmetu

Holý podmet: Ide o podmet, ktorý nie je rozvitý ďalším vetným členom. Príklad holého podmetu: Martina pláva, Ty píšeš, Peter píše knihu.
Rozvitý podmet: Ide o podmet, ktorý je rozvitý ďalším vetným členom. Príklad rozvitého podmetu: Milá Martina pláva, Malý Peter píše knihu.
Niekoľkonásobný podmet: Je to podmet, ktorý sa skladá z viacerých podmetov. Príklad niekoľkonásobného podmetu: Martina a Katka plávali v rieke, Škovránok a slávik sedeli na rímse.

Prísudok

Prísudok značíme v slovenčine v skladbe vetných členov s číslom 1. Prísudok je prvým hlavným vetným členom v slovenčine. Medzi prísudkom a podmetom je zhoda v rode, čísle a osobe. Vyjadruje sa slovesom, ktoré je v rôznom tvare. Prísudok vyjadruje činnosť, stav, vlastnosti.

Otázky vzťahujúce sa na vetný člen prísudok

Čo niekto robí? - Marek spieva
Čo sa s ním deje? - Dieťa rastie, kvet rozkvitá
Aký je? - Dedo je starý

Delenie prísudku

Jednoduchý slovesný prísudok: Je zložený z plnovýznamového slovesa. Príklad: Otec pláva, dieťa chodí, spisovateľ píše, žiak chodí do školy, deti osireli.
Zložený slovesný prísudok: Je zložený z plnovýznamového a pomocného slovesa. Príklad: Ona nám nechce poradiť, Zrazu žena prestala písať, Veď sa predsa musíte snažiť, Snaď opät nezačne plakať.
Slovesno-menný prísudok: Je zložený zo sponového slovesa. Medzi sponové slovesá patria byť a stať sa. Príklad: Janka sa chce stať zubárkou, Peter je zdravý, Katka nebola vždy taká, Títo budú prví, Sused sa stal policajtom.

Príklad niekoľkonásobného prísudku: Peter nakupuje a predáva tovar, Zajac sa zastavuje a skáče.

Príklad rozvitého prísudku: Peter Martina nakupujú, Malý zajac skáče.

Príklad holého prísudku: Obchod je zatvorený. Z hrnca sa parilo. Nechce sa mi vstávať. Listy žltnú. Pozor, zákruta! Zase sa mi zíva. Celý deň zívam. Otvoriť učebnice! Pred búrkou bolo dusno. Blesky osvecovali oblohu.

Neslovesný vetný základ

Citoslovcom: Príkladom neslovesného vetného základu vyjadreného citoslovcom patria výrazy ako Ach, ój, hurá, au, kikiríki.
Príslovkou: Príkladom neslovesného vetného základu vyjadreného príslovkou patria výrazy ako Dobre, Zle, Rýchle, Pomaly.
Časticou: Príkladom neslovesného vetného základu vyjadreného časticou patria výrazy ako Samozrejme, Pravda.
Podstatným menom: Príkladmi prísudku vyjadreného podstatným menom patria: Mladosť- radosť, Staroba- choroba, Mladosť- pochabosť.

Medzi príklady prisudzovacích skladov patria: Hviezdy svietili, Dedko zasadil, Vtáky sa vrátili, Hady zaútočili, Otec je chorý.

Podmety a predikáty | Syntax | Khan Academy

Predmet

Predmet je vedľajším vetným členom v slovenčine, je to vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. Predmet je rozvijajúci vetný člen, ktorým sa dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku. Vyjadruje sa väčšinou podstatným menom, ktorý je vyjadrený vo všetkých pádoch okrem nominatívu.

Môže označovať osobu, vec, udalosť, ktorá je dejom slovesa zasiahnutá.

Príklady na vetný člen predmet

Medzi príklady na vetný člen predmet patria Varím obed, Vyhrešil som chlapcov, Ferko namaľoval obraz.

Predmet môže byť vyjadrený nasledujúcimi pádmi:

Genitívom (Koho? Čoho?): Medzi príklady viet, v ktorých je predmet vyjadrený Genitívom patria: Bojím sa strašidiel, Prišiel sám bez mamy, Toto náročné obdobie budeme bez peňazí, Na túto akciu príď bez detí.
Datívom (Komu? Čomu?): Medzi príklady viet, ktorých je predmet vyjadrený Datívom patria: Darujem dieťaťu hračku, Dám tebe čokoládu, Darovaniu by som sa venovať celý život.
Akuzatívom (Koho? Čo?): Medzi príklady viet, ktorých je predmet vyjadrený Akuzatívom patria: Vidím hviezdy, Vidím teba ako si vyrástol, Vidím to dnes na pohodu.
Lokálom: Medzi príklady viet, v ktorých je predmet vyjadrený Lokálom patria: Hovorím o tebe, Počúvam o tebe, Včera som mal v práci rozhovor s vedúcim, Včera som s tebou bol v kine, Už mi chýbate v rádiu.
Zámenom: Medzi príklady viet, v ktorých predmet je vyjadrený zámenom patria: Vyhreš ich, odpíš mu, poradili nám, vidím teba, včera som bol s tebou, Bezo mňa nevydržíš ani sekundu.
Spodstatneným prídavným menom: Medzi príklady viet, v ktorých predmet je vyjadrený spodstatneným prídavným menom patria: zaplatili poštovné, chorého vyliečil.
Prídavným menom: Medzi príklad vety , v ktorých predmet je vyjadrený prídavným menom patria: Sýty hladnému nerozumie.
Číslovkou: Medzi príklad vety, v ktorých predmet je vyjadrený číslovkou patria: Telefonuje s prvým.
Neurčitkom: Medzi príklad vety, v ktorých predmet je vyjadrený neurčitkom patrí: Túžili prehovoriť.

Delenie predmetu

Priamy predmet: Je predmet, ktorý je vyjadrený v Akuzatíve bez predložky. Príklad priameho predmetu: Žiaci písali domácu úlohu.
Nepriamy predmet: Príklad nepriameho predmetu: Neočekávam to od teba, Odišiel som s tebou. Dám tebe čaj.

Príslovkové určenie

Príslovkové určenie je vedľajším vetným členom v slovenčine, je to vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, je to vetný člen, ktorý vyjadruje okolnosti deja, je to vetný člen, ktorý je vyjadrený príslovkou. Príslovkové určenie rozvíja vetné členy základné a to podmet a prísudok.

Delenie príslovkového určenia

Príslovkové určenie miesta: Na príslovkové určenie miesta sa pýtame otázkou Kde? Medzi príklady viet na príslovkové určenie miesta patria: Karol je vzadu, Obraz zaves hore, Na stene sú akési fľaky, Nikdy sme tam neboli, Domov musíš ísť parkom.
Príslovkové určenie spôsobu: Na príslovkové určenie spôsobu sa pýtame otázkou Ako? Medzi príklady viet na príslovkové určenie spôsobu patria: Tvárila sa milo, Hovorme po slovensky, Robíme to s radosťou, Títo futbalisti sú poriadne unavení.
Príslovkové určenie príčiny: Na príslovkové určenie príčiny sa pýtame otázkou Prečo? Medzi príklady viet na príslovkové určenie príčiny patria: Pre plač ani nevidela, Plače od radosti, Je úplne slabá po chorobe.
Príslovkové určenie účelu: Na príslovkové určenie účelu sa pýtame otázkou Za akým účelom. Príklad na príslovkové určenie účelu: Požiadať o radu, Chodili do lesa na huby, Spieval pre potešenie. Za zlého počasia na výlet nepôjdeme.
Príslovkové určenie prípustky: Na príslovkové určenie prípustky sa pýtame otázkami Aj napriek čomu?, Aj v ktorom prípade? Príklad na príslovkové určenie prípustky: Aj napriek nepriaznivému počasiu vyrazili, aj napriek neskúsenosti bol najlepší.

Viacnásobné príslovkové určenie: Medzi príklady viet na viacnásobné príslovkové určenie patria: Skáče od radosti a nadšenia, V noci aj cez deň pracovala, Pospevujem si doma, ba aj na ulici.

Príslovkové určenie má prednosť pred predmetom: Príklad Príklad môže byť veta Šiel do práce. Slovné spojenie do práce by sme mohli považovať za predmet a mohli sme sa opýtať otázkou Do koho, do čoho išiel do práce, ale namiesto toho to považujeme za príslovkové určenie miesta a pýtame sa otázkou Kde išiel? do práce.

Prívlastok

Prívlastok je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja substantívum- podstatné meno. Prívlastok spravidla bližšie určuje, obmedzuje alebo spresňuje význam podstatného mena. Na prívlastok sa pýtame otázkami: Aký?, Ktorý? Čí?

Delenie prívlastku

Zhodný prívlastok: Je to prívlastok, ktorý sa zhoduje v gramatických kategóriách (rod, číslo, pád). Príklad zhodného prívlastku: Pekný chlapec, prvá trieda, naše deti, základná škola, usilovné dievčatá, elektrický prúd, domáce zviera, mnohoraké vírus, žiadna sláva, niektoré výnimky.
Nezhodný prívlastok: Je to prívlastok, ktorý sa nezhoduje v gramatických kategóriách (rod, číslo, pád). Príklad nezhodného prívlastku: Oči áut, škola života, radosť života, nádej života, peklo vojen, doba zázrakov.

Poznámka: Tieto nezhodné prívlastky sa dajú zmeniť na zhodné prívlastky.

Prístavok

Prístavok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý presnejšie upresňuje, dopĺňa, identifikuje, vysvetľuje, zhrňuje a hodnotí nadradený vetný člen. Najčastejšie je vyjadrený podstatným menom. Prístavok je polovetná konštrukcia, ktorá stojí za nadradeným vetným členom a označuje tú istú skutočnosť.

Od ostatných vetných členov sa vydeľuje pomocou interpunkčných znamienok, intonácie, častíc, spojok a spájacích výrazov.

Moja najlepšia kamarátka (t. j.

Určovanie vetných členov - príklady

Vypíšte z vety ten vetný člen, ktorého názov je napísaný za vetou.

Janka bude zajtra prvýkrát spať u kamarátky. (Podmet)
V New Yorku všetkých hneď zaujme Socha slobody. (Prísudok)
Prvý pretekár rýchlo ušiel ostatným. (Predmet)
Ušiel. (Podmet)
Môžem sa zasmiať, nie? (Príslovkové určenie)
Pes skáče od radosti na deti. (Prívlastok)
Pes skáče od radosti na deti. (Príslovkové určenie miesta)
Včera sme boli s rodičmi v lese. (Prístavok)
V tejto hre hrá aj syn Maroša Kramára. (Doplnok)
Už musím ísť spať. (Podmet)

Definujte vetné členy a v podčiarknutom texte ukážky určte všetky vetné členy.

VETNÝ ČLEN - je také slovo vo vete, ktoré vstupuje do syntaktického vzťahu s iným slovom (slovami) vo vete a vytvára s ním sklad (syntagmu). tvoria ho len plnovýznamové slová: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky neplnovýznamové slovné druhy: predložky, spojky, častice, citoslovcia (zriedkavo môžu byť vo vete prísudkom, predmetom, podmetom), nemôžu byť vetným členom. Nemajú vetnočlenskú platnosť.

ČLENENIE VETNÝCH ČLENOV: HLAVNÉ VETNÉ ČLENY a ROZVÍJACIE (VEDĽAJŠIE) VETNÉ ČLENY HLAVNÉ VETNÉ ČLENY v dvojčlennej vete

PRÍSUDOK = slovesný (vyjadrený slovesom) Jano píše. Čo robí? menný Mladosť - radosť. Staroba - choroba. slovesno - menný Jano je žiak. Jana je usilovná. Tie listy sú moje. Jano bol v cieli štvrtý. Múdrych ľudí je málo. citoslovný Jano člup (bác) do vody.
PODMET = vyjadrený Učiteľ učí. Kto? Čo? = nevyjadrený(oni) Prišli o ôsmej. v jednočlennej vete VETNÝ ZÁKLAD = slovesný(vyjadrený slovesom) Prší. Mrholilo. Sneží. = neslovesný(iný slovný druh ako sloveso) menný Potraviny. Marína. Strašné! Fuj! slovesno - menný Dnes je teplo.

PREDMET = priamy(v akuzatíve bez predložky) Mama pečie koláč. pádové otázky po prechodných slovesách G, D, A , L, I = nepriamy ( v ostatných pádoch t.j. !nie N !G, D, A s predložkou, L, I)po neprechodných slovesách Dolial do pohára vody. (G) Napísal bratovi. (D) Sťažoval sa na bolesť. (A) Rozprával často o detstve. (L) Pohŕda predsudkami. (I)!! Predmet rozvíja PREDMETOVÉ SLOVESO, PRÍDAVNÉ MENO, na ktoré sa viaže väzbou. !!

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE = miesta Sadnite si k stolu. Kde? = času Jožo príde večer. Kedy? = spôsobu Nehovorte tak nahlas. Ako? = príčiny Odpadol od únavy. !! Príslovkové určenie rozvíja SLOVESO, PRÍDAVNÉ MENO, PRÍSLOVKU, alebo celú vetu. !!

PRÍVLASTOK = zhodný (zhoduje sa v rode, čísle, páde s nadradeným slovom, Aký? zvyčajne stojí pred nadradeným slovom) Ktorý? Mestské deti chodia častejšie do divadla. Čí? Domová strecha zostala neopravená. = nezhodný (nezhoduje sa v rode, čísle, páde s nadradeným slovom,stačí jedna nezhodná kategória, zvyčajne stojí za slovom, ktoré rozvíja) Deti z mesta chodia častejšie do divadla. Strecha domu zostala neopravená. !! Prívlastok rozvíja PODSTATNÉ MENO. !!
DOPLNOK = podmetový (určuje sloveso a podmet) Čo robí, keď sa deje Otec sa vrátil z práce unavený. = predmetový oboma otázkami (určuje sloveso a predmet) Aký je keď sa deje Počul Janu plakať. Videl ho fajčiť. = zhrnujúci od pondelka do piatka, teda po celý nasledujúci týždeň

Prístavok je zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom, stojí bezprostredne za podstatným menom, ktoré bližšie určuje. Druhýkrát pomenúva tú istú vec- raz so zámerom bližšie vysvetliť, inokedy pomenovanie zúžiť alebo zhrnúť.

tags: #kolac #sa #pecie #vetne #cleny #priklady