Recept na domáci kečup z kolíkových paradajok a iné spôsoby spracovania
Paradajky patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu, a to nielen preto, že si ich môžete ľahko vypestovať doma, ale sú aj zdraviu prospešné. Sú plné vitamínov a blahodárnych látok. Ak by sme sa pozreli na nutričný obsah, paradajky sú bohaté na prítomnosť vitamínov C, E, provitamínu A (predovšetkým β-karotén), minerálnych látok, železa, draslíka, niektorých typov vitamínu B (B1, B2, B6), v menšom množstve obsahujú vápnik a fosfor, aminokyseliny, vlákninu a lykopén.
Doba sa zmenila a paradajky už nie sú iba sezónnou zeleninou. Rajčiny je v obchodoch dostať aj na Vianoce. Aj sú však kvality a chuti, to je druhá vec. Keďže sú rajčiny také obľúbené, každý ich chce doma aj pestovať. V záhradke, v skleníku alebo na balkóne.
My vás prevedieme druhmi rajčín a aj to, ako ich najlepšie uskladniť, či spracovať, keď ich máte nadbytok. Vhodné rajčiny pre vás si vyberiete aj podľa spôsobu ich rastu. Nie všetko sa totiž sadí a udržiava rovnako. Rajčiny sa nevyberajú iba podľa farby a veľkosti, či tvaru, ale aj podľa typu rastu. Ak si zvolíte správny typ podľa rastu, budete vedieť, čo máte očakávať a ako sa pripraviť a vaše paradajky starať. Zvoľte si preto správne.
Sú to paradajky, ktoré sa pestujú väčšinou na priemyselné spracovanie, nakoľko ich úroda dozrieva naraz. Zvyknú rodiť až do jesene, postupne. Tieto rajčiny sú asi najbežnejšie pestované. Zaujímavosťou je, že keby sa u nás nestriedali ročné obdobia, sú schopné rásť do neobmedzenej výšky. Je potrebné ich zalamovať a kvôli svojej majestátnosti potrebujú rásť s oporou.
Sú to kríčkovité paradajky, ktoré dorastajú do menších rozmerov alebo visiace odrody, vhodné práve na balkóny. Tieto odrody majú aj menšie plody, po väčšine sú to „cherry“ paradajky. Dozrievajú skôr, ako tie na záhrade, avšak aj skôr prestávajú rodiť. Takže keď ste plánovali, že si budete svoje balkónové rajčinky oberať ešte začiatkom októbra, musíte si kúpiť inú odrodu ako tú trpasličiu.
Od bielych a žltých, až po klasické červené, či zelené, dokonca čierne. Možno vás neprekvapí, že existujú už ja frkané paradajky. Plody majú rôznu veľkosť, štruktúru a chuť. Určite to poznáte, ak ste napríklad skúšali variť domáci kečup. Varíte a varíte a varíte a kečup je stále vodnatý. To preto, lebo ste si namiesto mäsitých kúpili vodnatejšiu odrodu paradajok alebo vás predajca jednoducho oklamal.
Táto paradajka sa nazýva „spoon“ kvôli tomu, že je plody sú maličké a vojde sa vám ich viacero práve do polievkovej lyžice. V našich končinách sa nazýva aj ríbezľová, lebo tieto malé plody práve pripomínajú skôr ríbezle ako paradajky. Veľkosť tejto „čerešňovej“ odrody je ideálna do šalátov alebo len tak na zjedenie. Je to mimoriadne obľúbená odroda aj vďaka tomu, že patrí medzi najsladšie. Pestujú sa vo všetkých možných farbách. Tvar týchto paradajok je oválny, hruškovitý alebo aj s ostrou špičkou na konci. Majú podlhovastý, slivkový tvar a sú o niečo väčšie ako cherry rajčiny. Dorastajú do veľkosti cca 3-4 cm.
Najbežnejšia odroda rajčín, ktorá dorastá do veľkosti 6-9 cm. Sú klasicky okrúhleho tvaru, niektoré menšie odrody môžu byť aj podlhovastého tvaru. Sú to veľko - plodové odrody, ktoré sú neraz narias a vyznačujú sa pestrými farbami, patria medzi pôvodné a najvzácnejšie odrody paradajok. Vyznačujú sa aj sýtou a kvalitnou chuťou a dužinou. Majú niekedy aj storočný pôvod a patria medzi gurmánske odrody. Patria sem napríklad Black Krim, Brandywine, Rose de Berne, Cherokee purple, Soldacki, či Býčie srdce.
Všetky vyššie uvedené odrody môžete spracovať a uskladniť. Je dobré si však zvážiť, na čo sa ktorý typ rajčiny hodí. Okrem priamej konzumácie v surovom stave, existujú stovky receptov s rajčinami. Záleží od toho, čo máte radi a čo vám najviac vyhovuje. Od klasického leča až po čerstvú paradajkovú omáčku na cestoviny, fantázii s paradajkami sa medze naozaj nekladú.
Problém ale nastane, keď sa máte rajčín prebytok a je vám ich ľúto. Pozná to asi každý z nás. Doma dvaja dospelí, ktorí síce ľúbia rajčiny, ale určite nepotrebujú desať plántov. Rajčiny už majú všetci susedia, kolegovia v práci a vy ich nestíhate jesť. Nič sa nedeje. Budete mať síce trošku práce navyše, ale zato na jeseň a na zimu produkty z vlastných paradajok.
Veríme, že si nájdete tú najlepšiu odrodu pre vás a uskladnenie a spracovanie už viac nebude problém, ale skôr zábava.
Prečo pestovať vlastné rajčiny? Jednoznačne pre ich lepšiu chuť v porovnaní s obchodom. Je dobre známe, že rajčiny sú výrazne teplo- a svetlomilné. Neznesú ani krátky pokles teploty pod bod mrazu. Dokonca pri teplote pod 9 °C sa zastavuje ich rast a listy žltnú. Preto sa s výsadbou sadeníc na záhon ponáhľať netreba, lepšie je počkať až do termínu po troch zmrznutých, čo je cca po 15. máji. Aby prišlo k opeleniu a násade plodov, optimálna teplota pri kvitnutí (sú samoopelivé) je počas dňa 21 až 30 °C, v noci 15 až 21 °C. Ak teplota prekročí 32 °C alebo, naopak, klesne pod 15 °C, dochádza k znižovaniu tvorby plodov.
Ako na to?
1. Na začiatku si ujasníme najmä dve veci: spôsob pestovania a využitie plodov. Kolíkové odrody dorastajú do výšky 160 a viac centimetrov. Pri pestovaní potrebujú oporu - drevený kolík, kovovú špirálu, drôtenku alebo sieť. Kríčkové odrody dorastajú do výšky 50 až 70 cm. Majú kompaktný, niekedy rozložitý alebo previsnutý vzrast. Opora nie je nevyhnutná, ale pri výške nad 50 cm odporúčaná, aby sa rastlina nezlomila alebo nepoložila na zem. Výhodou je, že netreba vyštipovať bočné výhonky. Ak si doma, plánujeme vyrobiť pretlak alebo kečup, zasadíme aj odrody s mäsitými a veľkými plodmi. Plody majú rôzne tvary (guľaté, podlhovasté, oválne, valcovité, hruškovité, datľové, čerešňové, srdcovité, rebrovité), farby (červené, žlté, oranžové, ružové, fialové, zelené, zeleno- i červeno-pásikavé, hnedé až takmer čierne) i chuť. Na výsadbu do menších nádob sú vhodné odrody červenoplodé Vilma, Bajaja, oranžová Venus a žltoplodá Aztek.
2. Dĺžka vegetačného obdobia od výsevu po zber sa pohybuje podľa odrody a spôsobu pestovania v rozpätí 120 až 135 dní. Minimálna teplota pôdy na klíčenie semien v hĺbke výsevu je 10 °C, maximálna 35 °C, optimálna 20 až 25 °C. Vysievame v marci až začiatkom apríla do zakoreňovačov alebo téglikov po 1 semienku. Výhodou je, že nebude nutné pikírovanie. Priesady možno dopestovať aj sejbou na vonkajšom záhone, a to koncom apríla až začiatkom mája. Zvoliť môžeme presný výsev do riadkov vzdialených od seba pri kolíkových odrodách 100 až 120 cm, v riadku 60 až 80 cm, pri kríčkových 50 až 80 cm, v riadku na 50 cm. Miesta s nevzídenými semienkami dosadíme.
3. Rajčiny sú náročné na úrodnú humóznu pôdu, dobre zásobenú prijateľnými živinami, skôr ľahšiu, hlinitopiesočnatú. Stanovište vyberáme slnečné, chránené pred vetrom. Kvalitná sadenica kolíkových rajčín má byť vysoká cca 20 - 25 cm s asi 8 pravými listami, kríčková asi 10 - 15 cm so 4 pravými listami. Rastlina má byť pevná, zdravá, tmavozelenej farby s nasadenými či rozkvitnutými 1 - 2 kvietkami. Pred výsadbou priesady, minimálne 7 dní, postupne otužujeme vetraním, znižovaním teploty, obmedzením závlahy a cez deň vynášaním von. Deň pred výsadbou dobre zalejeme. Do výsadbovej jamky nalejeme vodu a necháme vsiaknuť, priesadu vložíme mierne šikmo a pomocou lopatky prihrnieme pôdu ku koreňom a stonke. Pri kolíkových oporu s výškou min. Priesady vysádzame počas zamračeného počasia alebo podvečer, aby lepšie odolali šoku z presadenia a priviažeme ich o kolík do tvaru vodorovnej osmičky, motúz sa nesmie zarezávať.
4. Paradajky vyžadujú pravidelnú a výdatnú zálievku, nie však premokrenie. Zavlažujeme ich ku koreňom podmokom do vyhĺbených brázd, ktoré po vsiaknutí vody zahrnieme suchou pôdou. Zálistky, čiže bočné výhonky vyrastajúce v pazuchách listov, priebežne vylamujeme, keď majú dĺžku 5 až 10 cm. Nepoužívame pritom nožnice, nôž alebo vyštipovanie prstami, aby sme nerozniesli choroby. Dôsledne likvidujeme burinu, lebo odoberá vodu a živiny. Pôdu v medziradoch často kypríme, prevzdušňujeme. Medzi riadky môžeme nastielať čiernu netkanú textíliu alebo PE fóliu, ktoré potláčajú rast burín, zabraňujú vyparovaniu vody z pôdy a pôdu zahrievajú. Plody zberáme prebierkou, so stopkou alebo v strapcoch, každý 2 až 3 deň. Stonku rajčiaku pri sadení „ponoríme“ hlbšie do pôdy, zakorení aj ona, čo zvýši stabilitu, príjem živín a vody. Závlaha má byť pravidelná a kapacitne vyrovnaná. Nedozreté a zelené dorastené plody rajčín vložíme do nádoby spolu s jablkami a prikryjeme mikroténovým vreckom. Dozrievajúce jablká produkujú etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie zelených plodov rajčín.
Ak sa vám tento rok urodilo veľa paradajok, možno uvažujete, ako ich čo najlepšie zužitkovať. Čerstvé sú samozrejme najlepšie, ale spracovanie na kečup je skvelý spôsob, ako si ich vychutnať aj mimo sezóny. Paradajky sú považované za chutnú zeleninu, hoci botanicky patria medzi bobuľové ovocie. Medzi ich vzdialených príbuzných patrí zemiak, ľuľok či mandragora. Za rodisko paradajok je považovaná Stredná a Južná Amerika. Prvé paradajky priniesol do Európy v 15. storočí Krištof Kolumbus. Počas 17. až 18. storočia boli pestované ako okrasné rastliny. Od konca 18. storočia sa v Taliansku z paradajok začali pripravovať prvé jedlá.
Dnes poznáme mnoho kultivarov a odrôd. Kolíkové či kríčkové, mäsité, koktailové, bobule majú rôzne tvary - od hruštičky, vajíčka až do býčieho srdca. Spektrum farieb je od žiarivej žltej, cez oranžovú, červenú, fialovú ale aj čiernu. Paradajky patria medzi plodiny, ktoré s obľubou pestujeme nielen v záhradkách, ale dokonca aj v črepníkoch na balkónoch. Pestovanie nie je náročné, postačí slnečné miesto, opora a dostatočná zálievka. Možno ste nevedeli, že tepelne upravené paradajky sú dokonca zdravšie. Paradajky obsahujú lykopén - karotenoid a antioxidant, ktorý dodáva plodom červenú farbu a navyše má protirakovinový účinok.
Základné rozdelenie paradajok
Rajčiny sa delia podľa viacerých kritérií. Jedným z nich je napríklad spôsob rastu. Tu rozlišujeme dva základné druhy - kríčkové a kolíkové. Okrem toho ich delíme aj podľa farby plodov. Už dávno nie sú len červené, ale existuje široká škála farieb a kombinácií, od bielej (alebo skôr farba starého vosku) cez žltú, oranžovú, červenú a fialovú až po čiernu. Dnes sú dostupné aj bronzovo hnedé či zelené paradajky a niektoré môžu byť dokonca mramorované či žíhané.
Odlišnosti sú nielen vo farbe, ale aj v chuti a tiež v štruktúre dužiny (obsah vody v dužine). Žlté rajčiaky bývajú pomerne sladké, tie zelené majú skôr kyslú chuť. Výraznou chuťou sa vyznačujú najmä tmavočervené až čierne paradajky.
Základný rozdiel je v charaktere rastu, s ktorým následne súvisí odlišná starostlivosť. Zatiaľ čo pri kolíkových paradajkách je naším cieľom zapestovať rastliny s rovnou a nerozvetvenou stonkou, v prípade kríčkových odrôd ju necháme rozvetviť. Kolíkové paradajky sú pomerne vysoké a sadenicu postupne uväzujeme k pevnej a vysokej opore v podobe kolíka alebo špirálovej tyče. Každý pestovateľ preferuje inú skupinu paradajok a každý má na to svoje dôvody. Pre začiatočníkov je jednoduchšie pestovať kríčkové, ktoré sa nepriväzujú a nevyštipujú.
Paradajkam sa najlepšie darí na miestach vystavených celý deň na slnku a chránených pred studeným vetrom. Skoré vysadenie môže poškodiť mráz. Sadenice paradajok vysádzame na trvalé stanovisko až po 20. máji. Semená vysievame počas februára a marca do truhlíkov, ktoré dáme do teplého pareniska alebo skleníka, alebo je možné ho umiestniť aj na okno.
Tento spôsob sa používa predovšetkým v chladnejších polohách, pretože plody tak skôr a lepšie vyzrejú. Aby sme zachovali u rastliny len jeden výhonok, musíme hneď od začiatku pravidelne vylamovať všetky vedľajšie. Kolíkové paradajky pestujeme väčšinou len na jeden výhonok.
Podľa potreby rastliny zavlažujeme zálievkou ku koreňom. Paradajka má veľkú spotrebu živín, preto prihnojujeme pravidelne.
Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Pre vonkajšiu výsadbu paradajok je ideálna druhá polovica mája, teda obdobie po „zamrznutých“. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla.
Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať.
Existuje mnoho odrôd kolíkových paradajok, napríklad:
- Veľmi skoré sladké kolíkové cherry paradajky žltej farby s plodmi hmotnosti 15 - 20 g.
- Skoré paradajky kolíkové s vynikajúcou chuťou.
- Kolíková paradajka s drobnými, hruštičkovitými plodmi červenej farby.
- Bifteková tmavá tyčková paradajka výnimočnej chuti.
- Chuťovo vynikajúce kolíkové paradajky s vysokým podielom dužiny.
- Veľké mäsité kolíkové paradajky výbornej chuti.
Hoci kečup vyrobíte takmer zo všetkých odrôd, na tento účel sa najlepšie hodia plody z kríčkových odrôd. Výborná je napríklad odroda ‘Šejk’, ktorá v plodoch obsahuje vysoký podiel lykopénu, teda červeného farbiva. Neskorá odroda kríčkovej paradajky s hruškovitými šťavnatými plodmi vhodnými na výrobu kečupu. Maďarské poloskoré kríčkové paradajky podlhovastého tvaru. Stredne skorá kríčková paradajka s plodmi valcovitého tvaru s hmotnosťou 50-60 g.
Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú. Listy spodných poschodí postupne slabnú a žltnú, je teda výhodné ich postupne, ako rastlina rastie, odstrihávať. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie, čo je dôležité predovšetkým pri mäsitých odrodách s gigantickými plodmi.
Zálievka má byť výdatná. Je lepšie pôdu zaliať poriadnou dávkou vody, aby sa dostala hlbšie do pôdy, ako ju každý deň len ľahko zmočiť.
Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný.
Ak spozorujete pleseň zemiakovú, dôležitý je čo najskorší zásah, choroba dokáže už za niekoľko dní zničiť veľké množstvo rastlín. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať, napríklad Alginure, prípadne tiež Altella či Novaferm Sirius. Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov, tie používajte najmä preventívne.
Plody väčšinou praskajú pri nárazovej zálievke alebo náhlom a výdatnom daždi po období sucha. Vtedy praskne akákoľvek odroda. Je však pravda, že niektoré odrody sú proti praskaniu odolnejšie, napríklad ‘Tica’, ‘Trixi’, ‘Divoké červené’, ‘Bejbino’, ‘Torino’, ‘Parto’ a ‘Tipo’.
Čierne prepadnuté škvrny na spodnej časti plodu zvyčajne znamenajú nedostatok vápnika v pôde. Pri výskyte pôdu aktuálne vyhnojte hnojivom s vysokým podielom vápnika. Dobrým riešením je tiež zálievka pôdy s prídavkom drevného popola.
Niekedy sa listy krútia z dôvodu nedostatku vody alebo pri výkyvoch teplôt.
Recepty na domáci kečup a iné spracovanie paradajok
Ponúkame vám niekoľko receptov na spracovanie paradajok, vrátane kečupu, pretlaku, džemu a zaváraných paradajok.
1. Paradajkový pretlak
Suroviny:
- 1 liter paradajkovej prepasírovanej zmesi
- 50 g kryštálového cukru
- 50 g soli
Postup:
Zrelé mäsité paradajky preberieme, umyjeme, nakrájame na menšie kúsky a dáme variť do hrnca približne na 20 minút.
Potom paradajkovú zmes prepasírujeme cez sitko.
Takto prepasírovanú paradajkovú zmes si dáme variť - na 1 liter šťavy dáme 50 g kryštálového cukru a 50 g soli.
Pretlak plníme do čistých pohárov.
2. Domáci kečup
Suroviny:
- Paradajky
- Cvikla
- Cibuľa
- Kryštálový cukor
- Kyselina citrónová
- Soľ
- Korenie
Postup:
Umyjeme a očistíme paradajky, cviklu a cibuľu. Zomelieme na mlynčeku.
Paradajkovo-zeleninovú zmes dáme variť. Pridáme všetky prísady okrem cukru a kyseliny citrónovej.
Keď je zmes dostatočne uvarená, odstavíme a prepasírujeme cez sitko.
Kečup dáme do čistého hrnca a varíme s kryštálovým cukrom, pokým nie je kečup dostatočne hustý.
Plníme do čistých pohárov alebo sklenených fliaš.
3. Paradajková omáčka
Suroviny:
- Paradajky
- Cibuľa
- Kápia
- Olivový olej
- Ligurček
- Zeler
- Korenie
- Soľ
- Bazalka
Postup:
Paradajky umyjeme, olúpeme a zbavíme jadierok. Nakrájame na malé kúsky. Cibuľu nakrájame na drobno.
Do hrnca dáme polovicu olivového oleja a cibuľku na ňom opečieme.
Keď má cibuľka zlatistú farbu, pridáme paradajky a kápiu nakrájanú na rezančeky. Zmes priebežne miešame.
Ligurček a zeler opláchneme a zviažeme niťou. Bylinky vložíme do paradajkovej zmesi.
Ochutíme korením,soľou a bazalkou. Varíme asi 30 minút.
Pred koncom varenia vyberieme bylinkový zväzok. Pridáme zvyšok olivového oleja a zmes rozmixujeme tyčovým mixérom na hladkú kašu.
Paradajkovú omáčku plníme do čistých pohárov.
4. Paradajkový džem
Suroviny:
- Paradajky
- Jablká
- Kyselina citrónová
Postup:
Paradajky preberieme a umyjeme. Vyberáme zrelé mäsité paradajky. Nakrájame na menšie kúsky a dáme variť. Môžeme pridať aj zopár jabĺk nakrájaných na drobné kúsky.
Uvarenú zmes prepasírujeme.
Zmes varíme pokým nie je dostatočne hustá. Pred koncom pridáme kyselinu citrónovú.
Džem nalejeme do čistých pohárov a obrátime hore dnom na 5 minút.
Bonusový recept - ako si zavariť cherry paradajky
Umyté zrelé paradajky nakrájame na menšie kúsky.
Dáme variť do hrnca. Počas varenia zmes miešame.
Po asi 45 minútach paradajkovú šťavu rozmixujeme a prepasírujeme.
Netradičný paradajkový kečup s cviklou a jablkami
Suroviny:
- Rajčiny
- Jablká
- Cvikla
- Cukor
- Soľ
- Červená paprika
- Bobkový list
- Oregano
- Bazalka
- Klinčeky
- Guľôčky čierneho korenia
Postup prípravy:
Umyte si cviklu a neošúpanú ju dajte variť, až kým nezmäkne.
Rajčiny a jablká umyte a nakrájajte na štvrťky. Jablká nešúpte a ani z nich nevyberajte jaderníky. Tie dajte variť do osobitného hrnca.
Keď sú jablká a rajčiny mäkké, rozmixujte ich tyčovým mixérom.
Uvarenú cviklu ošúpte, pridajte do hrnca k jablkám a rajčinám a opäť rozmixujte.
Rozmixované rajčiny, jablká a cviklu prepasírujte do čistého hrnca, pridajte cukor, soľ a červenú papriku.
Bobkový list, oregano, bazalku, klinčeky a guľôčky čierneho korenia zabaľte do batôžka z čistej gázy alebo plátna a varte približne 15 minút v prepasírovanej hmote.
Vyberte koreniny a varte ďalej, až kým zmes primerane nezhustne. Potom plňte do čistých pohárov.
Rúru si zapnite na 250°C a keď dosiahne požadovanú teplotu, vypnite ju.
Zavárané paradajky
Postup prípravy:
Vyberte si pevné a mäsité paradajky a pred zaváraním ich umyte a osušte.
Paradajky si prekrojte na polovicu, vyrežte miesta, kde bola stopka a krájajte mierne šikmo.
Poháre naplňte paradajkami a zalejte prevarenou vodou. POZOR - voda by mala byť prevarená - nie vriaca a ani horúca, ale izbovej teploty. V opačnom prípade by paradajky zmäkli.
Do pohárov nepridávajte nič iné okrem paradajok a vody.
Recept na domácí kečup - Zdravě a bez éček
Paradajky sú jednými z TOP surovín, ktoré milujeme v mnohých variáciách. Okrem pretlaku či kečupu si ich vyskúšajte napríklad aj zavariť. Ako na to?
Vedeli ste, že prvé paradajky priniesol do Európy v 15.storočí Krištof Kolumbus a počas 17. až 18.storočia boli dokonca pestované ako okrasné rastliny? Až od konca 18.storočia sa v Taliansku z paradajok začali pripravovať prvé jedlá. Pridávali ich do zeleninových šalátov a začali variť rôzne šťavy, omáčky či veľmi obľúbené polievky.
Zaujímavosťou je, že paradajka je považovaná za chutnú zeleninu, ale botanicky sa zaraďuje medzi bobuľové ovocie. Vzdialeným príbuzným paradajky je napríklad zemiak, ľuľok alebo aj mandragora.
Paradajky poznáme kolíkové či kríčkové, mäsité, koktailové alebo cherry - ich bobule majú rôzne tvary, od hruštičky, vajíčka až do obrovské býčie srdce. Paradajky patria medzi tie plodiny, ktoré s obľubou pestujeme nielen v záhradkách, ale dokonca aj v črepníkoch na balkónoch a našich terasách či vo vyvýšených záhonoch. Paradajky je ideálne konzumovať čerstvé alebo ako chutná ingrediencia napríklad do osviežujúceho zeleninového šalátu.
tags: #kolikove #rajciny #recept #na #kecup
