Koľko mlieka dovážame: Štatistiky a realita slovenského trhu
Slovensko sa už roky krúti v nezmyselnom potravinovom kolotoči, pričom viac ako 60 percent potrebných potravín musíme priviezť. Denne na Slovensko privezieme až sedemsto kamiónov potravín, vrátane mliečnych výrobkov, vajec, mäsa, zeleniny a ovocia. Táto situácia nás stavia do pozoru, najmä v krízových obdobiach. Poľnohospodári a chovatelia na celom svete majú dnes problémy, no situácia na Slovensku je komplikovanejšia, pretože naša potravinová sebestačnosť je žalostne nízka, len 37 percent.
Problémy slovenských farmárov
V obci Bzovík v okrese Krupina sídli jedna z najnovších mliečnych fariem na Slovensku. Investícia do objektov na zelenej lúke stála milióny eur. Dnes sa však pre koronavírus boria s ekonomickými problémami. Polovicu dennej produkcie, a to až 20-tisíc kilogramov mlieka, vyvážajú každý pracovný deň do Talianska.
Problémy nastali aj v prípade bravčového mäsa. V čase, keď sme ani nechyrovali, čo je to koronavírus, chovatelia predávali jatočné ošípané po 1,60 eura za kilogram. Dnes však výkupná cena klesla na jedno euro.
Reporteri BEZPEČNOSŤ A SEBESTAČNOSŤ POTRAVÍN SLOVENSKA (2022)
Prečo slovenské mlieko končí v Taliansku?
Druhým dôvodom, prečo slovenské mlieko končí v južnej Európe na Apeninskom polostrove, je cena. „Taliani nám platili za jeden kilogram mlieka o dva centy viac než domáci odberateľ. Na prvé počutie to nie je veľký rozdiel. Lenže pri našej produkcii je to mesačne rozdiel 12-tisíc eur.“
Navlas rovnaký scenár vládne v Poľnohospodárskom výrobno-obchodnom družstve v Kočíne pri Piešťanoch. Z tohto podniku ani kvapka mlieka neostáva doma, všetka produkcia putuje do Talianska.
„Aj my sme stáli desať dní. Náš taliansky odberateľ nám za jeden kilogram mlieka platil 34 centov. Lenže prišli problémy súvisiace s koronavírusom, fabriku, v ktorej vyrábajú mozzarellu a vyvážajú ju do celého sveta vrátane Číny či Japonska, museli zatvoriť. Keďže s talianskym odberateľom máme veľmi dobré, takmer rodinné vzťahy, sami sme im navrhli, že im budeme v tomto kritickom období predávať mlieko lacnejšie. Pri našej produkcii denne vyvážame 25-tisíc kilogramov mlieka, tak mesačne prichádzame o 20-tisíc eur,“ opisuje predseda družstva Jozef Puvák.
Sme odpadovým košom Európy?
Ročne minieme približne 4,47 miliardy eur za dovezené agropotravinárske výrobky. Hlavne v prípade mäsa platí, že my Slováci zjeme to, čo nechcú konzumovať v zahraničí.
Predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku Andrej Imrich nám objasňuje, ako sa v prípade bravčového mäsa stávame odpadkovým košom Európy. „Ročne privezieme minimálne 160-tisíc ton bravčového mäsa. Nemecké, belgické, dánske, francúzske, holandské mäsokombináty disponujú v porovnaní s nami obrovskými spracovateľskými kapacitami. Títo veľkí hráči na trhu uspokojujú hlavne neutíchajúci dopyt po kvalitnom bravčovom mäse v Ázii. Do Číny, Japonska, na Taiwan a do Južnej Kórey nevyvážajú jatočné polovice, ako je to zvykom, ale tie lepšie časti ako karé, panenskú sviečkovicu či stehno a bôčik. Potom uspokoja domáci trh a to, čo zvýši, vyexpedujú napríklad aj na Slovensko.
A keďže veľmi dobre zarobili na ázijskom trhu, zvyškové anatomické časti môžu predať lacnejšie. Z výrobného mäsa sa postupne urobí jedna obrovská kocka, zasunú ju do mrazničky a čakajú na odvoz. Mäso k nám následne cestuje niekoľko dní a niekoľko tisíc kilometrov. Všetky tieto faktory veľmi negatívne vplývajú na kvalitu mäsa, nečudo, že pri spracovaní sa využívajú napríklad aditíva, aby sa vylepšila farba, chuť a vôňa.“
Nové vlastenectvo
V čase, keď koronavírus poriadne zatriasol trhom s potravinami, jednotlivé vlády vyzývajú ľudí, aby pri nákupoch uprednostňovali domáce produkty. Rodí sa tak nový druh vlastenectva. Napríklad poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski povzbudil Poliakov, aby namiesto potravín z dovozu nakupovali miestne výrobky.
Potravinové vlastenectvo sa skloňuje aj na Slovensku. „Mali by sme si brať príklad z iných európskych krajín. Taliansko práve v čase pandémie stavilo na potravinové vlastenectvo a prednostne skonzumovalo najskôr talianske jahňacie mäso, až potom doviezlo jahňatá zo zahraničia. Zväz chovateľov ošípaných už apeluje na spracovateľov mäsa, na bitúnky, ale aj na samotných spotrebiteľov, aby nakupovali prioritne slovenské bravčové mäso. Potravinové vlastenectvo sa musí stať témou aj pre Slovensko o to viac, že krajina bez dostatočnej vlastnej produkcie je práve v časoch krízy odkázaná na milosť iných zásobovateľov,“ uvádza hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Štatistiky spotreby mlieka na Slovensku
Odborníci odporúčajú skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na priemerného obyvateľa za rok. Na Slovensku sa však táto spotreba od roku 1989 prepadla z 252 kilogramov na 190. No a najväčší prepad je práve u mlieka na konzum. Kým kedysi sme pili viac ako sto litrov mlieka na obyvateľa ročne, teraz to nie je ani 50. Pre porovnanie, priemerná spotreba konzumného mlieka v EÚ je, podľa J. Popularite mlieka podľa odborníkov mohli uškodiť aj tvrdenia o tom, ako zahlieňuje, alebo, že človek nemá piť mlieko iného cicavca. Sú to však mýty.
V roku 2015 sa spotreba mlieka v SR znížila aj u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).
"S ohľadom na prepad spotreby mlieka a mliečnych výrobkov bol v roku 2008 zriadený Mliečny fond, do ktorého prispievajú výrobcovia a spracovatelia mlieka na Slovensku. Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska a podarilo sa zvrátiť tendenciu," hovorí J. Podpora pravidelnej konzumácie mlieka je tiež súčasťou Akčného plánu pre potraviny, ktorého súčasťou je mliečny program na školách. Aktuálne je doň zapojená väčšina škôl.
Produkcia mlieka v EÚ a na Slovensku
V EÚ sa chová 20 miliónov kusov dojníc, ktoré ročne poskytnú asi 150 miliónov ton kravského mlieka. Podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory bolo v roku 1989 registrovaných 559-tisíc kusov dojníc. V roku 2002 to už bola menej ako polovica - 240,4-tisíc a v roku 2021 podľa Štatistického úradu SR len 119,5 tisíc. Úžitkovosť sa však postupne zvyšuje, čím sa zmierňuje dopad poklesu počtu dojníc na celkovú produkciu mlieka.
Počty oviec, ktoré sú na Slovensku chované nielen na mlieko, ale aj na vlnu, sa v poslednom dvadsaťročí na rozdiel od kráv až tak dramaticky nezmenili. V prípade kôz však štatistiky ukazujú výrazný úbytok, najviac v posledných 20 rokoch.
No a kým spotreba kravského mlieka klesla od revolúcie na menej ako polovicu, kozieho mlieka spotrebujeme dvojnásobok (0,7 kg na obyvateľa namiesto 0,3 kg) ako po páde režimu a ovčieho mlieka o pätinu (2,4 kg na obyvateľa namiesto 1,9 kg). Údaje o rastlinných mliekach zatiaľ dostupné nie sú.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku (kg/osoba/rok)
| Rok | Spotreba |
|---|---|
| 1989 | 252 |
| Súčasnosť | 190 |
Budúcnosť slovenských mliekarov
Slovenských mliekarov čakajú od apríla krušnejšie časy. Európska únia totiž ruší kvóty na produkciu mlieka, čo môže priniesť na domáci trh prebytok mlieka zo zahraničia a tlak na pokles ceny. Slovenskí farmári sa obávajú, že príde kríza podobná tej z roku 2008 až 2009. Za posledných sedem rokov na Slovensku zaniklo 150 chovov dojných kráv. Aktuálne je v krajine už len 563 mliečnych fariem.
„K veľkému bremenu strát z časov veľkej mliečnej krízy postupne pribudli straty z minulých nepriaznivých rokov a súčasné straty môžu slovenských prvovýrobcov úplne zlikvidovať,“ varuje riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.
tags: #koľko #mlieka #dovážame #štatistiky
