Potravinová sebestačnosť Slovenska a dovoz mlieka
Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou. Vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov je o tretinu nižší ako ich dovoz. V prípade potravinovej sebestačnosti sa má z ekonomického hľadiska zmysel zamýšľať hlavne nad tzv. relatívnou potravinovou sebestačnosťou.
V tomto zmysle sa krajina potravinovo sebestačnou stáva vtedy, keď vyprodukuje dostatok potravín, ktoré môže v prípade záujmu vymeniť za potraviny z iných krajín, na ktoré majú jej obyvatelia chuť. Nejedná sa teda o absolútnu potravinovú sebestačnosť.
Štatisticky môžeme úroveň relatívnej potravinovej sebestačnosti odmerať dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je založený na výpočte salda zahraničného obchodu, kedy od vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov odpočítavame ich dovoz.
Analýza salda zahraničného obchodu Slovenska
Na základe údajov či už Štatistického úradu SR alebo Eurostatu sme prepočítali potravinovú sebestačnosť prvým spomínaným spôsobom, teda ako saldo zahraničného obchodu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Za posledných dvadsať rokov Slovensko nebolo ani raz z tohto pohľadu potravinovo sebestačné. Vývoz totiž ani raz neprevýšil dovoz a teda každý rok bolo saldo vykázané ako záporné.
V štatisticky najaktuálnejšom roku 2016 predstavoval tento deficit -1,25 miliárd eur, pričom dovoz agrovýrobkov a potravín v analyzovanom roku predstavoval čtyri miliardy eur a vývoz 2,75 miliardy eur. Najväčší podiel na zápornej hodnote salda má spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky, v prípade ktorých je vývoz o 475 milónov eur nižší ako dovoz. Inak povedané, vývoz je o dve tretiny nižší ako dovoz.
Pomerne veľký nepomer medzi vývozom a dovozom je v prípade ovocia, nakoľko jeho dovoz je až šesťnásobne vyšší ako vývoz. A reč nie je iba o citrusoch či tropických plodoch, pretože tento pomer platí konkrétne práve aj pre slovenskú klasiku v podobe skupiny malvicových plodov, kôstkového ovocia, iného stromového či kríkového ovocia a orechov. V prípade zeleniny a melónov je dovoz až deväťnásobne vyšší ako vývoz.
Naopak, pozitívne saldo bolo evidované v prípade klasických poľnohospodárskych komodít, teda obilnín, strukovín a olejnatých semien. Vývoz v ich prípade presiahol dovoz o cca 400 miiónov eur, vývoz bol trojnásobne vyšší ako ich dovoz.
Zdroj: Europarl.europa.eu
Štruktúra dovozu a vývozu
Na Slovensko sa dováža predovšetkým spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky (vrátane hydinového mäsa), ktorých objem presahujúci 725 miliónov eur tvorí z celkového dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov takmer pätinu. Nasledujú sladkosti (kakao, čokoláda a cukrovinky) vo výške 325 miliónov eur, mliečne výrobky a syry vo výške 307 miliónov eur.
Naopak, Slovensko je veľmi silným vývozcom obilnín, strukovín či olejnatých semien. V roku 2016 bol ich vývoz evidovaný v objeme 528 miliónov eur a z celkového vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predstavoval takmer pätinu. Pomerne silný je na Slovensku aj vývoz sladkostí v objeme 328 miliónov eur a taktiež mliečnych výrobkov a syrov v objeme 232 miliónov eur.
Zdroj: Openiazoch.zoznam.sk
Porovnanie s ostatnými krajinami EÚ
A ako sú na tom s potravinovou sebestačnosťou ostatné krajiny EÚ? Na základe štatistík Eurostatu sa nám podarilo porovnať dovoz a vývoz potravín, nápojov a tabaku v jednotlivých ekonomikách EÚ. Najvýraznejšie kladné saldo dosiahlo v roku 2017 Írsko, kde export prevýšil import až o 57 %. Čistými exportérmi sú ale i Poliaci a Dáni, v ich prípade je vývoz o polovicu vyšší ako dovoz.
Naopak, na opačnom konci pomyselného rebríčka sú Malta, Cyprus a Fínsko. Vývoz v týchto ekonomikách je až o dve tretiny nižší ako dovoz. Slovensko aj podľa tejto metodiky výpočtu má export potravín, nápojov a tabaku o vyše tretinu nižší ako import. Spomedzi krajín V4 je okrem Poľska čistým vývozcom aj Maďarsko.
Za zaujímavý považujeme aj prepočet salda, respektíve deficitu potravinového zahraničného obchodu na jedného obyvateľa. Ten vychádza najvyšší v Holandsku (1 417 eur), v Dánsku (1 027 eur) a v Írsku (967 eur). Naopak, najnižšiu úroveň ukazovateľa dosahujú Luxembursko (-1 811 eur), Malta (-949 eur) a Cyprus (-840 eur). V prípade Slovenska sa jedná o úroveň -269 eur. Na jedného Čecha vychádza táto hodnota na úrovni -99 eur.
2017 / mil. Zo Slovenska sa vyvážajú komodity, ktoré sa ďalej spracujú v okolitých krajinách. Medzi najväčších importérov potravín do SR patria okolité krajiny. Zdôraznila, že slovenských výrobkov je v obchodoch naďalej veľmi málo. Sme až príliš závislí od dovozu potravín, ktoré by sme dokázali vyrobiť u nás.
Spresnila, že podľa colných štatistík sa za január až november 2021 na Slovensko doviezlo mlieko v celkovej hodnote takmer 69 miliónov eur. Viac ako polovicu predstavoval dovoz z Českej republiky v hodnote 31,5 milióna eur. Česká republika nás masívne zásobuje aj cukrom. Vlani od januára do novembra sa k nám doviezol v hodnote 13,6 milióna eur.
Aj napriek tomu zaznamenávame masívne dovozy aj napríklad z Nemecka alebo Poľska a v obchodoch podiel slovenského cukru na úrovni slabých 37 percent. Z Poľska dovážame aj med. Potvrdzujú to aj štatistiky dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov. Dodala, že SPPK si uvedomuje, že nie je možné dosiahnuť 100-percentný podiel domácich agropotravinárskych výrobkov v obchodoch.
Zdroj: i.ytimg.com
Sebestačnosť Slovenska v produkcii mlieka je opäť nižšia. Minulý rok sme ho vyprodukovali najmenej v histórii, zároveň malo najvyššiu výkupnú cenu. Producenti pokles cien nepredpokladajú ani tento rok. Ešte nedávno malo Slovensko v produkcii surového kravského mlieka plnú sebestačnosť. Situácia sa zmenila. Sebestačnosť klesá každým rokom, bez výminky roku 2023. Na Slovensku sa historicky nadojilo najmenej mlieka. Tým pádom ho išlo aj menej na pulty zo slovenských zdrojov.
Musíme konštatovať, že opäť to kleslo, za minulý rok klesli počty dojníc o vyše štyritisíc kusov, čo predstavuje vyše štyri percentá. Treba skonštatovať, že na Slovensku ich máme už len niečo cez 100-tisíc. Dodávky mlieka minulý rok klesli o dve percentá. V tom objemovom vyjadrení ide o 16,5 milióna kilogramov. Keď sa na to pozriem z hľadiska tej sebestačnosti, ak to prerátavame priemernou spotrebou, tak ide vlastne o spotrebu pre 90-tisíc ľudí.
Na farme v Žemberovciach vlani stúpli náklady o 150-tisíc eur. Nachádza sa tam 300 dojníc. Pri výrobe mlieka cez tri milióny litrov, náklady stúpli o päť centov na liter mlieka. Čiže aj tieto náklady spôsobujú, že chovatelia dojníc nie sú ochotní tieto náklady znášať, pretože výrobu mlieka nerobia so ziskom. Chov dojníc je celé roky stratový a chovatelia odmietajú kompenzovať túto stratu z iných výrobných činností, a preto vlastne jeden z dôvodov je aj to, že znižujú stavy dojníc.
Rok 2023 priniesol aj ďalší historický rekord, nielen teda v tom, že sa nadojilo najmenej mlieka, ale aj v tom, že jeho výkupná cena, teda cena za ktorú mliekarne vykupujú toto mlieko od chovateľov dojníc bola historicky v priemere najvyššia. Nedá sa tlačiť na spracovateľov a samozrejme tým aj na obchod, že cena mliečnych výrobkov môže ísť dole, lebo určite náklady na výrobu mlieka sú stále vyššie a vyššie. Čiže tá cena je asi oprávnená, lebo nikto nemôže povedať tej krave, aby si spravila postavu a išla na diétu. Kŕmiť ju treba, my takú cenu zaplatíme a musíme to potom dostať do výrobkov a výrobky tým pádom nemôžu byť lacné, lacnejšie, nebodaj zadarmo.
Aktuálne sa sebestačnosť Slovenska v produkcii surového kravského mlieka pohybuje na úrovni asi 76 percent.
tags: #kolko #mlieka #Slovensko #dováža
