Koľko priemerne minie domácnosť na jedlo? Porovnanie v rámci OECD
Náklady na potraviny sú jednou z najdôležitejších položiek v rozpočte každej domácnosti. Koľko z príjmu zhltne jedlo? Porovnanie v rámci OECD ukazuje jasné poradie. Nie je to iba o cenách v regáli. O poradí rozhodujú mzdy, dane, inflácia aj rozdiely medzi mestami a vidiekom.
Podľa viacerých prieskumov Slováci míňajú na potraviny a nealkoholické nápoje približne 20 % zo svojho mesačného rozpočtu. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria pritom podľa údajov Eurostatu v priemere približne 14 percent z celkových výdavkov. Pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa potravy, ktorým je 16. október, na to poukázala analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Slovensko aj naďalej trápi inflácia. Na Slovensku máme ôsme najdrahšie potraviny v Európskej únii (EÚ), aj tak nimi plytváme. Podľa jej slov ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku (spolu s Francúzskom) ôsme najvyššie v Európskej únii (EÚ). V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ a to o 1,9 percenta, vlani dokonca až o 6,7 percenta. Pripomenula, že v krajinách Vyšehradskej štvorky sú potraviny v priemere lacnejšie.
Kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní potravinami plytvajú, upozornila analytička. V roku 2021 pripadalo v SR na jedného obyvateľa 99 kilogramov (kg) potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali 67 percent. Zvyšných 33 percent tvoril odpad z prvovýroby (štyri percentá), potravinárskeho priemyslu (23 percent), maloobchodu a distribúcie (tri percentá) a zo stravovacích zariadení (dve percentá).
„Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach," zdôraznila Sadovská. Plytvanie potravinami pritom podľa nej predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Podľa údajov Eurostatu minie bežná slovenská domácnosť mesačne na nákup potravín takmer 20 percent výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 percent z celkových nákladov.
Analytička pripomenula, že predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých úrovní inflácie potravín, a to 18,6 percenta a 17,3 percenta. V roku 2024 už ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 percenta až 4,9 percenta a dosiahol priemernú úroveň 1,8 percenta.
„Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 percent slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi," priblížila Sadovská. V celej EÚ si podľa Eurostatu mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť v priemere 9,5 percenta domácností.
Ceny potravín sú posledné mesiace jednou z najpálčivejších tém. So šetrením na výslednej cene nákupného košíka ti môže pomôcť aj Lidl. Diskont sa rozhodol, že úsporu zákazníkov dorovná z vlastnej marže. Už v novembri znížil cenu stoviek vybraných produktov o 5 % hodnoty DPH. Znižovanie pokračuje aj po novom roku.
👉🏻 📉 Znižovanie cien sa týka stoviek základných potravín z kategórie ovocia a zeleniny, mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, pečiva, ovocných štiav a džúsov či ďalších výrobkov. Napríklad, do 2. februára si môžeš kúpiť s 30 % - 50 % zľavou mandarínky, zemiaky, ryžu, avokádo či tvaroh.
Výslednú cenu tvojho nákupu môžeš znížiť aj vďaka aplikácii Lidl Plus. Napríklad, do 2. februára ušetríš s Lidl Plus na pečive, ovocí, syroch či populárnej dubajskej čokoláde.
Platforma vyčíslila, že na základe spotrebného koša pre rok 2025 nás vo všeobecnosti najviac stoja bývanie a energie, ktoré predstavujú 23,3 % všetkých výdavkov. V porovnaní s minulým rokom ide o pokles z úrovne 25,8 %. Po prepočte na priemernú čistú mzdu tak tento rok dávame na bývanie a energie v priemere 269,26 eura mesačne, potraviny a nealkoholické nápoje nás stoja 244,78 eura. To v prípade, ak človek s priemernou mzdou minie celú svoju výplatu.
Na alkohol a fajčenie míňajú v prepočte vyše 60 eur mesačne, čo je výrazne viac než napríklad na tovary a služby spadajúce do kategórie zdravotníctvo. Informovala o tom online investičná platforma Portu.
„Tu si treba uvedomiť, že priemerné výdavky na zlozvyky sa týkajú všeobecnej populácie, takže aj malých detí vrátane novorodencov. Dospelý človek tak v priemere minie na alkohol a tabak výrazne viac než spomínaných 60 eur,“ podotkol Malina.
Porovnanie výdavkov na potraviny v krajinách OECD
Rebríček krajín OECD podľa podielu výdavkov na potraviny na celkovom príjme domácnosti:
- Mexiko - 25,7 % príjmov
- Turecko - 22,8 % príjmov
- Kostarika - 21,3 % príjmov
- Kolumbia - 20,6 % príjmov
- Estónsko - 19,9 % príjmov
- Lotyšsko - 19,6 % príjmov
- Čile - 19,4 % príjmov
- Litva - 19,4 % príjmov
- Slovensko - 19,4 % príjmov
- Poľsko - 18,6 % príjmov
Poradie nevzniká z jedinej premennej. Krajiny s nižšími príjmami a regionálnymi rozdielmi majú vyšší relatívny podiel výdavkov na jedlo, aj keď samotné cenovky nemusia byť extrémne.
Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto krajín:
10. Poľsko - 18,6 % príjmov
Poľsko sa v Česku či na Slovensku často vníma ako „lacnejší“ trh s potravinami. Napriek tomu tu domácnosti minú na jedlo 18,6 percenta príjmov a v rebríčku OECD sú desiate. Rozhoduje kombinácia nižších miezd a regionálnych nerovností. Mazovsko či Dolnosliezsko ťažia z vyššej kúpnej sily, zatiaľ čo východ krajiny zaostáva.
Cenovku znižuje znížená päťpercentná DPH na základné potraviny a silný domáci agrosektor, ktorý tlmí výkyvy. V posledných rokoch však inflácia pritlačila najmä na mäso, mliečne výrobky a pečivo. Výsledok? Hoci sú cenovky relatívne mierne, nižšie príjmy posúvajú podiel výdavkov vyššie.
9. Slovensko - 19,4 % príjmov
Na Slovensku ide na potraviny 19,4 percenta príjmov. Zásadnú úlohu hrá nižšia úroveň miezd v porovnaní s EÚ, regionálne rozdiely a daňové nastavenie. Cenová hladina potravín je blízko stredoeurópskeho priemeru, no daňovo sú zaťažené výrazne. Väčšina potravín spadá do 10-percentnej DPH, kým viaceré základné položky do 20-percentnej.
8. Litva - 19,4 % príjmov
Litovské domácnosti míňajú na jedlo rovnakých 19,4 percenta príjmov. Hoci ekonomika rástla, rozdiely medzi mestami a vidiekom zostávajú výrazné. Pri nižšej priemernej mzde zhltne väčšinu rozpočtu súbor základných potrieb - energie, bývanie, jedlo - a na voľnočasové či investičné výdavky zostáva menej.
Dopyt po potravinách tu citlivo reaguje na infláciu, ktorá zasiahla aj dovážané a sezónne položky. Väčšina potravín podlieha 21-percentnej DPH, pričom znížené sadzby sú skôr výnimkou. Aj to drží podiel výdavkov vysoko.
7. Čile - 19,4 % príjmov
Čile dopláca na kombináciu regionálnych rozdielov, nerovností a nákladov na distribúciu v geograficky členitej krajine. Ekonomická nerovnosť v rámci OECD patrí medzi najvyššie, čo sa premieta do rozpočtov najmä nízkopríjmových domácností.
V mestách sú mzdy aj ponuka širšie, na vidieku a v horských oblastiach je dostupnosť obmedzená a ceny vyššie. V Čile väčšina potravín podlieha 19-percentnej DPH bez širších znížených sadzieb.
6. Lotyšsko - 19,6 % príjmov
Lotyšské domácnosti dávajú na potraviny necelú pätinu príjmu, konkrétne 19,6 percenta. Napriek členstvu v EÚ zostáva životná úroveň nižšia než na Západe, čo zvyšuje relatívny podiel výdavkov. Riga ako ekonomické centrum ponúka vyššie mzdy a väčšiu konkurenciu obchodov, zvyšok krajiny však trpí slabšou infraštruktúrou a vyššími koncovými cenami.
Cenám nepomáha ani zdanenie: väčšina potravín má 21-percentnú DPH. Pokusy o dočasné znížené sadzby na vybrané položky mali len obmedzený efekt. Po rokoch dvojcifernej inflácie sa potravinová položka v rozpočte stala jednou z najťažších.
5. Estónsko - 19,9 % príjmov
V Estónsku tvorí jedlo 19,9 percenta príjmov domácností. Tallinn ťahá produktivita a mzdy nahor, ale mimo hlavného mesta je kúpna sila slabšia. Silný rast cien potravín v posledných rokoch zasiahol najmä mäso, mliečne výrobky a čerstvé ovocie so zeleninou.
Daňové nastavenie tlak nezmierňuje - väčšina potravín spadá do základnej 20-percentnej DPH a krajina neuplatňuje rozšírené znížené sadzby na základné potraviny. V kombinácii s menšou konkurenciou mimo metropolitných zón to dvíha koncovky v regáloch.
4. Kolumbia - 20,6 % príjmov
Kolumbia minie na potraviny viac než pätinu príjmov - 20,6 percenta. Rozhodujú nízka úroveň miezd a výrazné regionálne nerovnosti. Formálne sú mnohé základné potraviny oslobodené od DPH, ale systém je zložitý a časť spracovaných či balených výrobkov sa zdaňuje. Na konečných cenách sa podpisujú aj náklady na dopravu do odľahlejších regiónov s chýbajúcou infraštruktúrou.
3. Kostarika - 21,3 % príjmov
Kostarika patrí medzi stabilnejšie ekonomiky regiónu, no nerovnosti zostávajú hlboké. Na potraviny ide 21,3 percenta príjmov. Vidiek zápasí s nižšími mzdami, slabšou infraštruktúrou a vyššími spotrebiteľskými cenami. Časť domácností síce dopĺňa rozpočet samozásobením, no nákladovú realitu to nezvráti.
Daňový systém je komplikovaný: niektoré základné potraviny sú od DPH oslobodené, iné majú zníženú sadzbu 1 percento a ďalšie plnú sadzbu 13 percent. Neprehľadné kategórie a výnimky zvyšujú koncové ceny najmä v menších či odľahlých obchodoch. V spojení s rastúcou infláciou to udržiava potravinový účet vysoko.
2. Turecko - 22,8 % príjmov
Turecko je školský príklad vplyvu inflácie. Domácnosti tu dávajú na jedlo 22,8 percenta príjmov. Dlhodobo vysoká inflácia zasiahla aj základné položky - chlieb, olej, zeleninu - a v chudobnejších regiónoch tvoria potraviny chrbtovú kosť rozpočtu.
Štát síce uplatňuje 1-percentnú DPH na základné potraviny, no rozsah výnimiek je obmedzený. Mnoho bežných položiek spadá do 10-percentnej alebo dokonca 20-percentnej sadzby. Slabšia konkurencia v niektorých oblastiach a závislosť pri vybraných komoditách od dovozov tlak ešte zvyšujú.
1. Mexiko - 25,7 % príjmov
Najvyšší podiel výdavkov na potraviny v OECD má Mexiko: 25,7 percenta. Na vine sú nízke mzdy, pretrvávajúca chudoba na vidieku a nerovnomerný prístup k zásobovaniu. Odľahlé oblasti trpia slabou infraštruktúrou a nízkou konkurenciou predajcov, čo drží ceny vysoko.
Základné potraviny sú spravidla od DPH oslobodené, čo zmierňuje záťaž, ale vybrané spracované produkty podliehajú 16-percentnej dani. Inflácia pritlačila najmä na vajcia, kukuricu či oleje - základ domácej kuchyne. Aj preto si jedlo z rozpočtu ukrajuje najväčší kus.
20 šikovných tipov, ako ušetriť peniaze za potraviny (ušetrite STOVKY bez kupónov)!
tags: #koľko #priemerne #minie #domácnosť #na #jedlo
