Koľko percent vody má kapusta a prečo je taká zdravá?

Kapusta, táto kyslá, chrumkavá a hlavne šťavnatá zelenina, je súčasťou našich jedálničkov už dlhé roky. Za svoju unikátnu chuť vďačí bakteriálnemu kvaseniu. Dá sa konzumovať počas celého roka, no väčšina z nás po nej siaha najmä v zime. Ale koľko vody vlastne obsahuje a prečo je taká prospešná pre naše zdravie? Poďme sa na to pozrieť.

Voda tvorí asi 55 % ľudského tela a je nevyhnutná pre život. Preto by ste mali zostať hydratovaní každý deň. Má to význam nielen pre vašu kondíciu, ale aj zdravie. „Aby vaše telo fungovalo, ako má, potrebuje primeranú hydratáciu. Príjem vody ovplyvňuje funkciu mozgu, srdca aj svalov,“ tvrdí americká lekárka Brooke Alpert, MS, RD. Denne by ste mali vypiť aspoň 1,5 litra vody, športovci aj dvojnásobok.

Okrem pitia vody však existujú aj ďalšie spôsoby, ako zostať hydratovaný. Jedným z výborných spôsobov, ako doplniť tekutiny, je konzumácia zeleniny a ovocia s vysokým obsahom vody. Skvelých 93 % vody ukrýva aj hlávková kapusta.

Hlávková kapusta obsahuje až 93% vody.

Zloženie kapusty: Viac než len voda

Hoci presné percento vody v kapuste sa môže mierne líšiť v závislosti od odrody a spôsobu spracovania, vo všeobecnosti platí, že kapusta obsahuje vysoký podiel vody. Okrem vody je však kapusta bohatá aj na ďalšie dôležité živiny.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity kapusty

Kapusta je bohatá na vitamín C a obsahuje aj vitamín K, E, vitamíny skupiny B (vrátane kyseliny listovej a pantoténovej), betakarotén a minerály ako draslík, molybdén, horčík, železo, vápnik a zinok. Nechýbajú jej ani bielkoviny, organické kyseliny a vláknina. Vďaka vitamínu B12 pomáha bojovať proti depresiám.

Kapusta chráni pred srdcovými chorobami a sivým zákalom. Ochraňuje bunky, čím pomáha predchádzať prechladnutiam a infekciám, podporuje krvotvorbu a vďaka vápniku spevňuje kosti a zuby. Upravuje činnosť štítnej žľazy, čistí tráviacu sústavu, povzbudzuje činnosť čriev a pôsobí protizápalovo. Obsahuje približne toľko vitamínu C ako citrónová šťava. Kyselina mliečna znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje črevnú flóru a oživuje imunitný systém.

Varená kapusta je ľahšie stráviteľná, ale pri varení dochádza k stratám vitamínu C. Zdraví ľudia môžu jesť kapustu denne v primeranom množstve. Ak vás kapusta nadúva, pred krájaním ju blanšírujte 5 minút. Chuť kapusty zvýraznia zelerové a horčičné semienka, muškátový orech, estragón, tymian, rasca, cesnak, kôprová vňať, bobkový list, nové a čierne korenie.

Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K - až 2777% ODD, vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu, provitamín vitamínu A a vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Samozrejme obsahuje vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev.

Kapusta a jej účinky na zdravie.

Červená vs. biela kapusta

V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, ktorá obsahuje pigment antokyán, silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová a obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.

Kyslá kapusta - najzdravšia forma

Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení, zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek.

Kyslá kapusta je najzdravšia forma kapusty.

Varíte z kvasenej kapusty spôsobom, že z kapusty vyžmýkate šťavu a potom ju ako páchnucu tekutinu vylejete do výlevky? Ak šťavu vylievate nevyužitú, nuž robíte chybu, veľkú chybu. V Dámskom klube informovali aj o tom, že šťava z kvasenej kapusty: „Reguluje hladinu sodíka a draslíka v našom tele. Jednoducho ju stačí vypiť. Pitie sto mililitrov kyslej vody denne by sa malo odraziť aj na vašej nálade. Na pleť a na depresívnu dušu.“

Z unikátneho zloženia šťavy z kvasenej kapusty vyniká kyselina mliečna, množstvá dôležitých vitamínov a minerálov, preto Dámsky klub odporúča: Treba však podotknúť, že tento nápad nevzišiel z jeho hlavy. Počas 60. rokov 18. storočia vybavilo britské námorníctvo štyroch kapitánov rôznymi potenciálnymi liekmi proti skorbutu, medzi nimi aj kyslou kapustou.

Mliečne kvasenie kapusty

Podľa historických záznamov robotníci, ktorí stavali Veľký čínsky múr, jedli kvasenú kapustu pravidelne, keď nebolo k dispozícii ovocie. Cook kŕmil kyslou kapustou námorníkov na lodi Endeavour, aby zabránil skorbutu, chorobe, ktorú spôsobuje nedostatok vitamínu C. Pri výrobe mliečne kvasenej kapusty v žiadnom prípade nehovoríme o poriadnom umývaní kapusty, ale o čistení kapusty. Čistenie a dezinfekcia je nevyhnutnou súčasťou každej potravinárskej výroby.

Soľ sa k rezanke pridáva v množstve jeden a pol percenta - dve percentá. Kapustová šťava je teda dôležitým prostredím, kde sa začnú rozmnožovať baktérie mliečneho kvasenia a zároveň sa pri utláčaní kapusty v kvasnej nádobe spolupodieľa na vytvorení anaeróbneho prostredia, čiže prostredia bez kyslíka. Princípom mliečneho kvasenia je vo vhodne upravenom prostredí činnosťou baktérií mliečneho kvasenia vznik takých látok, ktoré dokážu inaktivovať činnosť nežiaducich skupín mikroorganizmov.

Bezprostredne po naplnení nádoby nasolenou kapustou dochádza k uvoľneniu šťavy a následne k rozvoju baktérií mliečneho kvasenia. V prvých fázach kvasenia sa uplatňuje Leuconostoc mesenteroides subsp. mesenteroides, ktorý dokáže produkovať veľké množstvo kyseliny mliečnej v krátkom časovom intervale. Hodnota pH v prostredí klesne na úroveň 4,2. V prostredí sa vytvárajú anaeróbne podmienky.

Tieto dva činitele zabránia rastu a rozvoju nežiaducej mikroflóry, ale súčasne umožňujú rozmnoženie baktérií z rodu Lactobacillus, predovšetkým L. plantarum a L. brevis. V anaeróbnych podmienkach navyše neprebieha oxidácia kyseliny askorbovej, a preto je mliečne kvasená kapusta bohatým zdrojom vitamínu C.

Nádoba s kvasenou kapustou nemusí byť zakrytá čistou utierkou ani ničím. Stačí ju riadne zatlačiť, aby nebol povrch kapusty suchý. Po každej manipulácii v nádobe s kapustou je potrebné kapustu riadne utlačiť, aby bol povrch zamočený kapustovou šťavou a na povrchu sa nezačali rozmnožovať vláknité mikroskopické huby, ktoré by spôsobili povrchové zaplesnenie. Po každej manipulácii je vhodné vlhkou utierkou utrieť steny nádoby zvnútra i zvonka, aby sa ani na povrchu nádoby nezačali rozmnožovať nežiaduce mikroorganizmy. V žliabku keramických nádob musí byť vždy čistá voda, aby sa do prostredia nedostával vzduch.

Na kvasenie kapusty existujú nádoby z rôznych materiálov, napríklad keramické, drevené a podobne. Nádoba musí byť čistá a musí sa ľahko udržiavať - čistiť. Z tohto dôvodu sa dnes v domácnosti na kvasenie používajú predovšetkým keramické nádoby, na kvasenie v malom množstve je vhodný aj väčší sklený pohár.

Z korením sa najčastejšie používa rasca, ale i bobkový list alebo celé čierne korenie. Z ostatných druhov zeleniny to môže byť cibuľa, mrkva, červená paprika, cvikla alebo ovocie ako jablko, prípadne dula. Používanie ostatných surovín je typickou krajovou záležitosťou. Ďalšie suroviny nie sú pre priebeh mliečneho kvasenia potrebné, ale môžu priaznivo ovplyvniť senzorické vlastnosti výsledného produktu.

Väčšinou nedodržia čistotu pri jej výrobe, nedostatočne ju nasolia alebo použijú pre kvasenie nevhodné odrody kapusty - skoré alebo letné, alebo, naopak, už namrznuté suroviny. Optimálna teplota počas kvasenia je 15 - 20 stupňov Celzia, menej nebezpečná je nižšia teplota ako vysoká teplota, teplota nad 25 stupňov Celzia je nevhodná.

Ako si pripraviť domácu kyslú kapustu

Narezanú kapustu zmiešajte so soľou, čiernym korením, pokrájanou cibuľou, bobkovým listom a rascou. Zmes nakladajte po vrstvách do kameninového súdka na kapustu. Po každej vrstve dobre utlačte, aby ste odstránili prebytočný vzduch. Súdok naplňte do troch štvrtín objemu, pretože pri kvasení kapusta pustí vodu. Medzi vrstvy môžete pridať jabĺčko nakrájané na plátky alebo chren. Súdok zavrite vrchnákom a do drážky na okraji dajte vodu. Vodu priebežne dolievajte, aby sa do súdka nedostal vzduch a kapusta sa nepokazila. Nechajte kvasiť 2 - 3 týždne v miestnosti s izbovou teplotou. Po vykvasení súdok preneste do pivnice.

Na prečistenie organizmu je kapusta ideálna v teplejších jarných dňoch. Obsahuje až vyše 90 percent vody a je prirodzene močopudná, takže spolu s močom odstraňuje z tela toxíny.

tags: #koľko #percent #vody #má #kapusta

Populárne príspevky:

• Parná rúra Siemens: Recenzie a porovnanie
• Recept na Gyros
• Vyosené gule pre dvere
• Vlastnosti kovového noža na ovocie
• Dokonalý krém do tort a zákuskov