Hluchavkovité Rastliny a Ich Využitie v Ľudovom Liečiteľstve

Hluchavkovité (Lamiaceae) sú rozsiahla čeľaď rastlín, ktoré sa vyznačujú charakteristickými kvetmi a často aj liečivými vlastnosťami. V tomto článku sa pozrieme na niekoľko druhov z tejto čeľade, ich výskyt, zber a použitie v ľudovom liečiteľstve.

Konopnica žltkastobiela (Galeopsis ochroleuca Lam., G. dubia Leers.)

Konopnica žltkastobiela patrí k západoeurópskej kvetene (hlavne Porýnsko), kde rastie na teplých piesočnatých, výslnných stráňach, na skalách i na poliach. Kvety sú zoskupené do papraslenov. Majú hrubo žľaznatý chlpatý kalich a dlhú, žltkastobielu, chlpatú, dvojpyskovitú korunu. Dolný korunný pysk je biely a má typickú žltú škyrnu. Má štyri dvojmocné tyčinky.

Zbiera sa konopnicová vňať (Herba galeopsidis), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia a suší sa vo viazaničkách. Má odhlieňovacie účinky.

Srdcovník obyčajný (Leonurus cardiaca)

Srdcovník obyčajný je mohutná, až vyše 1 m vysoká, drapľavá bylina s charakteristickými listami, ktoré sú v podstate srdcovité, ale hlbokostrihané na 3-6 končistých segmentov. Srdcovník rastie hojne na pustých miestach, v priekopách, kroví, pri cestách a kvitne v letných mesiacoch.

Zbiera sa vňať (Herba leonuri), a to tak, že sa kosí len horná polovica rastliny. Srdcovník je stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe pri srdcových chorobách.

Jablčník obyčajný (Marrubium vulgare)

Jablčník obyčajný je ďalšia trváca, teplomilná, hluchavkovitá bylina; dosahuje výšku 30-40 cm. Os je belavo plstnatá, štvorhranná a dutá. Drobné biele kvety sú nakopené do papraslenov v pazuchách listov a majú belavoplstnatý, desatzubý kalich, bielu dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.

Jablčník rastie u nás v teplých, južnejších, suchých, vápenných polohách, pri cestách, na stráňach, na rumoviskách, na priedomiach a v lesoch. Zbiera sa vňať (Herba marrubii albi), ktorá rozdrvená má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chuť. Obsahuje 7 % trieslovín, silicu, horčinu, marubiín a i. Má odhlieňovacie, žlčopudné, zvieravé účinky.

Je to stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe proti najrôznejším chorobám, najmä proti astme, chronickým katarom dýchacích a tráviacich ústrojov a pri žlčníkových ťažkostiach. Kvety stoja v papraslenoch v pazuchách listov a sú podopreté štetinovitými lístencami.

Balota čierna (Ballota nigra)

Balota čierna rastie na rumoviskách, v priekopách a je typickou bylinou okolia ľudských príbytkov ako obťažná burina. Zbiera sa vňať (Herba ballotae). Rozdrvené listy odporne zapáchajú a majú horkú chuť. Účinkuje na nervový systém.

Balota sa môže stať húževnatou a obávanou burinou, keď sa s kompostom prenesie na veľké pole.

Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea)

Zádušník brečtanovitý je trváca, poliehavá a zakoreňujúca, až pol metra dlhá bylina. Kvety, zoskupené po niekoľkých, sedia v pazuchách listov. Zbiera sa vňať (Herba glechomae), a to v čase plného rozkvetu.

Hluchavka biela (Lamium album)

Hluchavka biela je trváca, asi 30 cm vysoká bylina s nerozkonárenou osou a so srdcovito vajcovitými, končistými, hrubo pílkovitými listami. Biele až žltkasté kvety tvoria paprasleny a majú pätzubý kalich, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.

Zbierajú sa belostné kvety (Flos lamii), a to iba biele koruny bez kalicha. Obsahujú sliz, triesloviny, silice a i. Ľud nazýva bylinu „hluchá žihľava“, pretože kým nekvitne, podobá sa žihľave.

Betonika lekárska (Betonica officinalis)

Betonika lekárska vyháňa z podzemku priamu, nerozkonárenú, až pol metra vysokú os, ktorá je v hornej polovici bezlistá, v dolnej polovici však má protistojné, podlhovasto srdcovité, vrúbkované listy. Drobné nachové kvety vyrastajú z pazúch vajcovitých, nachovo sfarbených listeňov a tvoria bohaté strapce.

Majú pätzubý, rúrkovitý kalich, dvojpyskovitú, nachovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky. Rastie na okrajoch lesov, najmä listnatých, na lesných cestách a na krovinatých stráňach. Zbiera sa vňať (Herba betonicae), ktorá sa v čase kvitnutia celá kosí a potom sa suší.

Betonika bola v stredoveku veľmi známa rastlina, takže v Taliansku vzniklo i príslovie „Venda la tonica e compra la betonica“ (predaj kabát a kúp si betoniku).

Yzop lekársky (Hyssopus officinalis)

Yzop lekársky je ďalšia hluchavkovitá čiže pyskovitá rastlina. Kvety sedia v pazuchách horných listov, nakopené v praslenoch a vytvárajú jednostranný strapec. Majú päťzubý kalich, modrú, zriedkavo ružovú alebo bielu dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod tvoria štyri tvrdky.

Vlasťou yzopu je južná Európa. U nás sa hojne pestuje v záhradkách a v poľných kultúrach ako liečivá, ozdobná a voňavá koreninová bylina. Zbiera sa vňať (Herba hyssopi). Droga obsahuje asi 0,5 % silice, ďalej triesloviny, glykozidy, diosmín a hyzopín, živicu, gumu a i. V silici je asi 50 % pinokamfénu, pinén, seskviterpén a i.

Yzop je príjemným korením do omáčok a polievok a môže sa tiež pripraviť ako šalát. V pazuchách listov vyrastajú vidlicovité zhluky nachových kvetov, ktoré majú dvojpyskový, päťzubý kalich, dvojpyskovitú škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky.

Zbiera sa vňať (Herba thyrni), ktorá sa krátko pred rozkvitnutím kosákom pokosí a vo viazaničkách sa rýchlo usuší. Obsahuje 2 % silice, horčinu, živicu, triesloviny, saponín a i. Droga rozpúšťa hlieny.

tags: #konárnik #slivkový #odborný #názov

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty varenej kukurice
• Vynikajúce pečené kuracie stehná
• Recept na bravčové závitky
• Mriežky na medovníky
• Spoznajte výrobcov bryndzových pirohov na Slovensku