Kontrola rezíduí pesticídov v ovocí a zelenine na Slovensku
Pesticídy sú dnes bežnou súčasťou poľnohospodárskej produkcie. Pozostatky z nich, takzvané rezíduá, môžu zostať v produktoch dodávaných na pulty obchodov. Vzhľadom na ich toxikologické riziko Štátna veterinárna a potravinová správa, rovnako ako orgány kontroly v ostatných členských štátoch, vykonávajú každoročné kontroly. Kontrola rezíduí týchto látok je preto kľúčová pre ochranu spotrebiteľov. Tento článok sa zameriava na postupy kontroly rezíduí v ovocí a zelenine na Slovensku, legislatívny rámec a praktické aspekty monitoringu.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Legislatívny rámec monitoringu rezíduí
Slovenská republika implementuje rozsiahly systém monitoringu rezíduí v potravinách, ktorý je upravený viacerými právnymi predpismi. Medzi najdôležitejšie patrí Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 320/2003 Z. z. o monitorovaní určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu. Toto nariadenie definuje:
- Nepovolené látky a lieky: Látky, ktorých podávanie zvieratám je zakázané.
- Nelegálne ošetrenie: Použitie nepovolených látok alebo liekov, alebo použitie povolených látok na iné účely, ako sú určené.
- Rezíduá: Zvyšky farmakologicky účinných látok alebo ich metabolitov, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie ľudí.
Na národnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR), ktorá koordinuje monitorovanie a zostavuje plány kontrol. Tieto plány zohľadňujú požiadavky na odber vzoriek a ich počty, ako aj špecifiká situácie v Slovenskej republike.
Medzi dôležité právne predpisy patria aj:
- Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
- Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách.
- Delegované a vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) týkajúce sa úradných kontrol používania farmakologicky účinných látok a ich rezíduí.
- Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hodnotách rezíduí pesticídov v potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu.
- Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1881/2006, ktorým sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách.
Monitorovanie a kontrola rezíduí v praxi
ŠVPS SR vypracováva metodické pokyny pre regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS), ktoré určujú počty odberov vzoriek a postupy pre analýzu rezíduí. Veterinárni inšpektori RVPS vykonávajú úradné kontroly na farmách a bitúnkoch, pričom odoberajú vzorky na analýzu. Analýzy vykonávajú príslušné veterinárne a potravinové ústavy (VPÚ), ktoré zasielajú protokoly o skúškach RVPS a ŠVPS SR.
Národný plán kontroly rezíduí (NPKR)
NPKR je kľúčovým nástrojom na monitorovanie prítomnosti rezíduí v potravinách. Látky, ktoré sú v ňom zahrnuté, sú:
- Látky s anabolickým účinkom a iné nepovolené látky.
- Veterinárne lieky.
- Kontaminanty.
Okrem NPKR spracováva ŠVPS SR aj ďalšie monitoringy, ktoré sú zamerané na špecifické oblasti.
Vlastné monitorovanie a zodpovednosť prevádzkovateľov
Farmy a prevádzkarne, ktoré uvádzajú zvieratá a živočíšne produkty na trh, musia byť registrované a musia sa zaviazať dodržiavať veterinárne požiadavky. Vlastníci alebo osoby zodpovedné za prevádzkarne sú povinní prijímať opatrenia na zabezpečenie, aby zvieratá a produkty neobsahovali rezíduá v množstvách, ktoré prekračujú maximálne povolené limity, ani stopové množstvá zakázaných látok alebo liekov.
Veterinárni lekári, ktorí monitorujú farmy, musia monitorovať aj podmienky chovu a formy ošetrenia. Súkromní veterinárni lekári musia zapisovať do registra dátum a druh každého predpísaného ošetrenia alebo podaných veterinárnych liekov, identifikačné údaje ošetrených zvierat a zodpovedajúce ochranné lehoty. Chovatelia hospodárskych zvierat sú povinní viesť register o ošetreniach zvierat a uchovávať veterinárne záznamy.
Kontroly a sankcie
Príslušné orgány veterinárnej správy a Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv môžu vykonávať náhodné úradné kontroly v celom produkčnom reťazci. Ak existuje podozrenie z nedodržania nariadení alebo ak kontrola odhalí pozitívny výsledok, použijú sa ustanovenia o opatreniach a sankciách.
Laboratórna analýza a referenčné laboratóriá
Na analýzu rezíduí autorizuje ŠVPS SR referenčné laboratóriá, ktoré koordinujú činnosť ostatných laboratórií v Slovenskej republike a zabezpečujú dodržiavanie štandardov a metód analýz.
Riziká spojené s pesticídmi a ochrana spotrebiteľa
Pesticídy, hoci chránia ovocie a zeleninu pred škodcami, môžu byť pre človeka toxické aj v nízkych koncentráciách. Legislatíva EÚ stanovuje maximálne reziduálne limity (MRL) pre pesticídy v potravinách. Ak kontrola odhalí, že potravina obsahuje viac pesticídov, ako je tento limit, nevyhovuje legislatíve.
Spotrebitelia sa môžu chrániť pred rizikami spojenými s pesticídmi niekoľkými spôsobmi:
- Uprednostňovať biopotraviny z ekologického hospodárstva.
- Pestovať vlastnú úrodu bez chémie.
- Kupovať ovocie a zeleninu zo zdrojov, o ktorých vedia, že nepoužívajú jedovaté postreky.
- Dôkladne umývať ovocie a zeleninu, hoci to nemusí odstrániť všetky rezíduá.
Príklady monitorovaných látok a ich limity
V rámci NPKR sú monitorované rôzne látky a ich rezíduá. Príklady niektorých z nich sú uvedené v tabuľkách nižšie (upravené z podkladov ŠVPS SR):
Skupina A - Látky s anabolickým účinkom a nepovolené látky
| Zlúčenina | Biologický materiál | Laboratórna metóda | Detekčný limit | Max. limit |
|---|---|---|---|---|
| Dietylstilbestrol | Moč | ELISA | 0,2 ppb | |
| 4-metyl-2-tiouracil | Moč | Chromatografia | 100 ppb | |
| Trenbolón | Moč | ELISA | 0,1 ppb | |
| Zeranol | Moč | ELISA | 0,22 ppb | |
| Chloramfenikol | Moč | ELISA | 0,1 ppb | |
| Metronidazol | Sval | GC/MS | 0,5 ppb |
Skupina B - Veterinárne lieky a kontaminanty
Zdroj: InBio
Legislatíva Európskej únie povoľuje pri všetkých pesticídoch istú akceptovateľnú hranicu rezíduí pesticídov, ktorá v danej potravine nepredstavuje riziko pre spotrebiteľa.
Naozaj potrebujete umývať ovocie a zeleninu? | Gundry MD
V potravinách domáceho pôvodu boli nálezy rezíduí pesticídov zistené vo vzorkách jabĺk, rajčín, jahôd, broskýň, mrkvy, šalátu, špenátu, zemiakov, sliviek a papriky. Zahraničné produkty obstáli horšie. Tie pôvodom z Európskej únie obsahovali rezíduá pesticídov v 53 percentách, nevyhovujúcich bolo 5 vzoriek.
Vo vzorkách pôvodom z tretích krajín bola zaznamenaná najvyššia frekvencia nálezov rezíduí pesticídov - 67,2 percenta. U 7,8 percenta vzoriek pôvodom z tretích krajín boli stanovené rezíduá pesticídov nad maximálny reziduálny limit.
Množstvo fenvalerátu v tejto vzorke prekračovalo stanovenú akceptovateľnú dennú dávku u detí o 4,8 percenta. V tomto prípade už išlo aj o riziko pre spotrebiteľa. Pri tureckých mandarínkach pritom nešlo o jediný problém. Z pohľadu prítomnosti rezíduí je najproblematickejšie ovocie. Kontroly ich potvrdili až v 83 percentách vzoriek. Pri zelenine išlo o necelú polovicu vzoriek. Medzi potravinami pre dojčatá a malé deti nebola nevyhovujúca ani jedna vzorka.
Multireziduálne nálezy, v ktorých bola prítomnosť dvoch alebo viacerých druhov pesticídov v jednej vzorke, v roku 2020 boli zaznamenané u 197 vzoriek, čo je o 6 viac ako v roku 2019.
tags: #kontrola #rezidui #pesticidov #v #ovocí #a
