Kortikoidy a materské mlieko: štúdie a fakty
Používanie liekov počas dojčenia je bežnou otázkou, ktorú riešia matky aj lekári. Mnohé lieky môžu prechádzať do materského mlieka a ovplyvniť dojčené dieťa. Jednou z takýchto skupín liekov sú aj kortikoidy. Čo hovoria štúdie o prechode kortikoidov do materského mlieka a aké sú riziká pre dojčené dieťa?
Teofylín a Etofylín: Príklad štúdie
Ako príklad liečiva, ktorého zložky prechádzajú do materského mlieka, si môžeme uviesť liek Oxantil. Hoci sa údaje o etofylíne v materskom mlieku v dostupnej literatúre nenachádzajú, menej ako 1 % koncentrácie teofylínu v krvi matky sa eliminuje materským mliekom. Pomer koncentrácie teofylínu v mlieku ku koncentrácii v sére je 0,67.
Pri podávaní teofylínových preparátov v tehotenstve treba pristupovať s ohľadom na hmotnostný prírastok. Klírens teofylínu u tehotných žien nie je zmenený, avšak distribučný objem a polčas eliminácie je zvýšený. V treťom trimestri bolo pozorované zníženie klírensu o 20 až 53 %. Teofylín síce prestupuje placentárnou membránou, údaje o teratogenite však neboli publikované.
Plazmatické koncentrácie u novorodencov môžu byť podobné plazmatickým koncentráciám u matiek. U novorodencov matiek, ktoré brali teofylín pozorovala sa prechodná tachykardia, predráždenosť a dávenie. Tieto účinky sa objavia najmä vtedy, keď plazmatické hladiny u matky dosahujú hornú terapeutickú koncentráciu.
Riziká a opatrenia
Je dôležité si uvedomiť, že každý liek má iný potenciál prechodu do materského mlieka a rôzne účinky na dojča. Preto je nevyhnutné konzultovať užívanie akéhokoľvek lieku počas dojčenia s lekárom. Lekár zváži prínosy liečby pre matku oproti potenciálnym rizikám pre dieťa a navrhne najvhodnejší postup.
Všeobecne platí, že:
- Je potrebné uprednostňovať lieky s krátkym polčasom rozpadu a nízkou absorpciou v tele dieťaťa.
- Lieky by sa mali užívať tesne po dojčení alebo pred najdlhším spánkom dieťaťa, aby sa minimalizovala expozícia dieťaťa lieku.
- Ak je to možné, zvážte alternatívne spôsoby liečby, ktoré sú pre dojčiace matky bezpečnejšie.
Účinné zložky lieku Oxantil nemajú priamy negatívny vplyv pri terapeutických dávkach na pozornosť vodičov a osôb pri obsluhe strojov. Avšak vzhľadom na možnosť výskytu nižšie popísaných nežiaducich účinkov, o zapojení sa do cestnej premávky rozhodne lekár podľa aktuálneho stavu pacienta.
Nežiaduce účinky a interakcie
Pri užívaní liekov je dôležité brať do úvahy aj možné nežiaduce účinky a interakcie s inými liekmi. Väčšina interakcií lieku Oxantil sú interakcie teofylínu. Cimetidín zvyšuje plazmatické hladiny etofylínu a teofylínu. Fajčenie, barbituráty, fenylbutazón a hydantoínové antiepileptiká zvyšujú plazmatický klírens teofylínu, naopak alopurinol ho znižuje. So znížením klírensu teofylínu je nutné počítať pri podávaní makrolidových antibiotík (erytromycín, oleandomycín).
Perorálne kontraceptíva, diuretiká, kortikosteroidy, chinolóny a imunosupresíva potenciujú účinky teofylínu. Po propranolole sa môžu sérové hladiny teofylínu až zdvojnásobiť, pretože dochádza k zníženiu N-demetylácie teofylínu väzbou na cytochróm P450. V kombinácii teofylínu s efedrínom môže dôjsť k zvýšenému výskytu nauzey, nespavosti a nervozity. Zvýšenie nebezpečenstva výskytu ventrikulárnych arytmií po halotane v interakcii s teofylínom je spôsobené zvýšenou citlivosťou ku endogénnym katecholamínom.
Etofylín je popisovaný ako veľmi dobre znášaný derivát teofylínu. U niektorých vegetatívne labilných osôb sa môžu po aplikácii etofylínu vyskytnúť vazomotorické poruchy, ako závrat, skotómy, kruhy pred očami a pod. Boli popísané bolesti hlavy, kolaps so zimnicou, zhoršenie tinnitu. Vyskytol sa prípad zvýraznenia exantémového ochorenia.
Z nežiaducich účinkov teofylínu treba spomenúť nauzeu, búšenie srdca, stimuláciu CNS, ktorá zahŕňa iritabilitu, nespavosť a tremor. Ťažšie nežiaduce účinky sú svalové kŕče a srdcové arytmie (sínusová tachykardia, predsieňové a komorové extrasystoly). Kŕče sa so zvýšenou frekvenciou vyskytujú vtedy, keď plazmatické hladiny teofylínu presiahnu viac ako 40 g/ml. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa objavujú bez varovných signálov.
Keďže po aplikácii bežných dávok sa takéto vysoké plazmatické hladiny nevyskytujú, prejavy teofylínových nežiaducich účinkov pravdepodobne neprichádzajú pri správnom terapeutickom režime do úvahy.
Pri prejavoch teofylínovej intoxikácie je často prítomná hyperglykémia. Pri otravách teofylínom dochádza k hypokaliémii, ktorá sa manifestuje svalovou slabosťou, paralytickým ileom a polyúreou. Pri vysokej plazmatickej koncentrácii teofylínu a etofylínu alebo pri kŕčoch, hypotenzii alebo arytmiách je potrebné použiť niektorú eliminačnú metódu. Účinná je hemodialýza, peritoneálna dialýza je neúčinná. Ďalšia liečba je symptomatická: upravuje sa hypokaliémia, pri kŕčoch sa podáva diazepam alebo fenobarbital, pri hypotenzii je potrebné doplniť tekutiny.
Farmakokinetické vlastnosti
Farmakokinetická štúdia u ľudí, ktorým bol podaný teofylín v kombinácii s etofylínom i.v. (340 mg etofylínu + 100 mg teofylínu) a p.o. vo forme obalených tabliet, (680 mg etofylínu + 200 mg teofylínu) a vo forme kvapiek v rovnakej dávke ukázala, že maximálne sérové koncentrácie boli dosiahnuté u teofylínu a etofylínu približne v rovnakom čase. Polčas plazmatickej eliminácie bol 5,0 - 7,2 h pre teofylín a 5,5 - 6,9 h pre etofylín.
Teofylín a etofylín sa viažu na dve rôzne väzbové miesta ľudského plazmatického albumínu. Pri posudzovaní farmakokinetiky teofylínu a jeho derivátov je treba brať do úvahy veľkú interindividuálnu variabilitu, pretože degradácia teofylínu v pečeni nie je konštantná.
Plazmatický klírens je rozdielny najmä medzi dospelými a deťmi. Najnižší je u nedonosených detí, postupne sa zvyšuje až do 6 - 17 rokov, kedy sa jeho hodnoty ustália. V dospelosti sa rozdiely veku neuplatňujú. Hodnoty sú však ovplyvnené napr. fajčením, kedy je metabolizmus teofylínu zrýchlený, čo sa vysvetľuje stimuláciou pečeňových enzýmov polycyklickými kyselinami obsiahnutými v tabaku.
Plazmatický klírens je ovplyvnený rôznymi liekmi, napr. klonidínom a makrolidovými antibiotikami, ktoré ho znižujú. Zmeny v klírens teofylínu nastávajú vplyvom rôznych chorobných stavov, napr. u chorôb srdca, pečene a pri infekciách, kedy sa popisuje zníženie klírensu. Naopak, u pacientov s cystickou fibrózou bolo popísané značné zvýšenie klírensu teofylínu.
Tabuľka farmakokinetických konštánt po intravenóznej aplikácii etofylínu a teofylínu v kombinácii:
| Parameter | Etofylín | Teofylín |
|---|---|---|
| r | 0,99 | 0,98 |
| RV (%) | 2,7 | 4,80 |
| t1 (h) | 5,45 | 5,04 |
| Vcc (l) | 32,90 | 28,20 |
| CLtot (l/h) | 5,0 | 4,07 |
| AUC g.h/ml | 72,4 | 26,80 |
| Tcc (h) | 7,8 | 7,30 |
Legenda: r - korelačný koeficient jednokompartmentového modelu, RV - zvyškový variant, t1 - biologický polčas eliminácie, Vcc - centrálny distribučný objem, CLtot - celkový klírens, AUC - plocha pod krivkou, Tcc - centrálny tranzitný čas.
Aké lieky môžem užívať počas dojčenia?
tags: #kortikoidy #prechádzajú #materským #mliekom #štúdie
