Chren dedinský: Pestovanie, účinky a využitie

Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trváca bylina z čeľade kapustovitých, známa svojím výrazným koreňom a širokým využitím v kuchyni a liečiteľstve. Pestovanie chrenu je pomerne jednoduché a zvládnu ho aj začiatočníci. Táto štipľavá surovina s charakteristickou chuťou nachádza široké uplatnenie nielen v slovenskej kuchyni.

Účinky a využitie chrenu

V liečebnej praxi a na prípravu jedál sa používajú takmer výlučne čerstvé korene. Hlavnou účinnou látkou je silica s horčičným glykozidom sinigrínom, ďalej obsahuje vitamín C, aminokyseliny, fytoncídy a minerálne soli železa, draslíka, vápnika a horčíka.

Podpora trávenia: Chren podávaný s vareným mäsom povzbudzuje činnosť žalúdka a čriev.
Antibakteriálne účinky: Baktericídne látky (fytoncídy) obmedzujú činnosť škodlivých mikroorganizmov v tráviacej sústave a pôsobia aj proti vírusovým infekciám, ako sú chrípka a nádcha.
Uľahčenie vykašliavania: Chren podporuje uvoľňovanie hlienu a uľahčuje vykašlávanie.
Proti reumatickým bolestiam: Postrúhaný chren sa mieša v pomere 1:5:1 s múkou a lojom a používa sa ako známa odlupujúca sa náplasť proti reumatickým bolestiam.

Pestovanie chrenu

Chren sa radí medzi nenáročné rastliny na pestovanie. Pestuje sa najmä ako jedinečná pochúťka, ktorá nachádza hojné využitie v kuchyni. Veľakrát sa chren prezýva aj ako slovenský ženšen a býva využívaný napríklad pri kašli sprevádzanom zahlienením. Celkovo tiež prispieva k posilneniu organizmu a využíva sa preto pri chrípke či prechladnutí.

Chren patrí medzi vytrvalé rastliny z čeľade kapustovitých. Pýši sa mohutným dužnatým koreňom s valcovitým tvarom, z ktorého vyrastá niekoľko stebiel. Rastlina chrenu disponuje dlhými zúbkatými listami, ktoré môžu dorastať až do dĺžky 50 cm a šírky 20 cm. Zrelé korene chrenu môžu byť dlhé až 40 cm a široké 6 cm.

Spôsoby pestovania

Chren je možné pestovať dvoma spôsobmi - jednoročným a viacročným.

Jednoročné pestovanie

Pri jednoročnom pestovaní by korene vhodné na sadenie mali byť asi 1 cm hrubé. Tie si pripravíme už na jeseň a označíme si ich horný koniec. Na zimu ich môžeme uložiť do pivnice. S príchodom jari treba odtrhnúť tenké korienky a narezať asi 20 cm dlhé odrezky. Tieto odrezky sa následne sadia mierne šikmo do zeminy do hĺbky zhruba 15 cm. Označený vrchol by mal smerovať k povrchu pôdy. Zhruba na konci júna treba korene odhrnúť a odstrániť z nich tenké korienky v strednej časti. Potom ich opäť prihrnieme.

Viacročné pestovanie

Pokiaľ sa rozhodnete pre viacročné pestovanie chrenu, opäť budete potrebovať koreňové odrezky. Tentoraz by však mali byť hrubé zhruba 2 cm a dlhé 10 cm bez vegetačného vrcholu. Tieto odrezky sadíme do pôdy na jeseň alebo skoro na jar, a to do hĺbky zhruba 15 cm. Akonáhle sa objavia výhony, zeminu odhrnieme až k odrezku a odkopeme takmer všetky výhony (necháme iba dva). Rovnako je potrebné odstrániť postranné korienky.

Výsadba chrenu

Zasaďte si chren dedinský do svojej záhrady. Výsadba chrenu do záhona v záhrade patrí pravdepodobne medzi najpopulárnejšie spôsoby pestovania tejto rastliny. Chrenu sa najlepšie darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku. Z hľadiska pôdy voľte vlhkú a bohatú. Ideálne je pôdu tiež prehnojiť vyzretým kvalitným kompostom.

Pestovanie v nádobe

Menej častým spôsobom pestovania chrenu je použitie nádoby. Nie je to nemožné, len treba pamätať na to, že vo veľkej nádobe sa mu bude prirodzene dariť lepšie ako v stiesnenom priestore. Pokiaľ ho vysadíte do menšieho kvetináča, riskujete, že jednotlivé korene nedosiahnu takú veľkosť. Výhodou tohto riešenia je však fakt, že svoju záhradu ochránite pred „chrenovou inváziou“.

Pestovanie v PVC rúrkach

Originálny spôsob, ktorý si u pestovateľov nachádza stále viac svojich priaznivcov. V tomto prípade sa používajú obyčajné PVC rúrky zapustené v pôde. Výhodou riešenia je fakt, že môžete dosiahnuť úrodu skutočne gigantických koreňov.

Zber chrenu

Chren sa zberá čo najneskôr na jeseň v momente, keď rastline zhnednú listy a živiny sa sťahujú do koreňov. Silné veľké korene môžete využiť na konzumáciu, menšie korene si môžete ponechať pre opätovnú jarnú výsadbu (v prípade, že sa rozhodnete pre jednoročné pestovanie). Na uskladnenie plodín je možné využiť bedňu s pieskom, ktorú umiestnite do pivnice.

Wasabi - japonský chren

Najmä v ázijskej kuchyni nachádza uplatnenie wasabi, ktorému sa inak hovorí aj japonský chren. Podzemok sa využíva do typických japonských pokrmov, ako je sushi, sashimi či rezance.

Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie wasabi na záhrade, vyberte tejto rastline polotienisté stanovište v blízkosti vodných tokov (napríklad blízko záhradného jazierka). Pamätajte na to, že wasabi neznesie mrazy. Na zimné mesiace je preto potrebné rastlinu presťahovať na iné miesto, pričom okolitá teplota by nemala presiahnuť 18 °C. Wasabi vyžaduje stálu zálievku, a to aj v zime. Na prvý zber wasabi si budete musieť dva roky počkať, kým chren dostatočne nedorastie. Potom si ale užijete jeho jedinečnú štipľavú chuť.

Ako na to

Najlepším obdobím na vysadenie chrenu je skorá jar alebo jeseň. Ide však o tak odolnú a nenáročnú rastlinu, že ju môžete zasadiť pokojne aj v zime alebo uprostred leta. Doba výsadby je rozhodujúca len z hľadiska zberu. Ak chren vysadíte skoro na jar, prvej úrody sa dočkáte už na jeseň v tej istej sezóne. Pokiaľ tak urobíte na jeseň, na zrelé korene si počkáte až do nasledujúceho roka. Môžete použiť aj omnoho menšie odrezky (asi 5cm) alebo koreň rozrezať pozdĺžne na polovicu. Pred zasadením odstráňte ich vrchnú časť, z ktorej trčí zvyšok suchej vňate.

Chren ocení ľahkú, na živiny bohatú a dobre priepustnú pôdu, ideálne piesčitú alebo piesčito-hlinitú. Neúrodnú zeminu môžete vyhnojiť dobre vyzretým záhradným kompostom alebo hnojivom s vyšším obsahom fosforu a menšou dávkou dusíka. Pokiaľ máte na záhrade ťažkú ílovitú zem, chrenu sa v nej nemusí dariť. Íl je príliš „tuhý“, takže akákoľvek koreňová zelenina v ňom musí doslova bojovať o život. V prípade chrenu to však stojí za pokus, pretože jeho silné korene, by si mali poradiť aj s takouto výzvou. Miesto, kde ich budete sadiť, dobre prekopte a zeminu zmiešajte s trochou piesku.

Výberu vhodného miesta venujte dostatočnú pozornosť. Ak sa chren ujme, rozrastie sa rýchlosťou blesku a pohltí všetko menšie okolo seba. Ideálne sú miesta na konci pozemku alebo pri plotoch. Dajte si však pozor, aby rastliny neexpandovali až k susedovi. Nie každý ocení záhradu posiatu chrenom. Vhodné je stanovisko na priamom slnku alebo v polotieni (aspoň 6 hodín slnka denne).

Na mieste, ktoré ste si definitívne vybrali ako vhodné na zasadenie chrenu, vykopte dieru. Jej hĺbka závisí od veľkosti koreňa. Na 20 cm koreň potrebujete vykopať aspoň 25 cm hlbokú jamu. Ak by sa vám skutočne nechcelo kopať takto hlboko, odlomte kúsok z jeho spodnej časti. Ten nevyhadzuje, ale tiež zasaďte. Jednotlivé rastliny potrebujú aspoň 30 cm priestoru z každej strany, takže ich vysaďte minimálne v takto širokých rozostupoch. Korene zakryte hlinou a doprajte im výdatnejšiu zálievku.

V mnohých pestovateľských článkoch sa dočítate, že zo zasadených koreňov, musíte počas leta niekoľkokrát odhrnúť zem a odlomiť ich bočné výhony. Takáto starostlivosť je potrebná len za predpokladu, že chcete vypestovať skutočne gigantický koreň. Pre jednu štvorčlennú rodinu, ktorej členovia jedia chren na raňajky, obed aj večeru, pritom bohato stačí 6 - 8 rastlín klasickej veľkosti.

Ďalšou mylnou informáciou je, že chren môžete pestovať ako jednoročnú rastlinu alebo ako trvalku. Ak už chren posadíte a on vyrastie, s najväčšou pravdepodobnosťou bude na tom istom mieste rásť aj o rok, navyše sa objaví aj na ďalších miestach. Stačí, ak v zemi ostane len kúsok bočného korienka. Chren dedinský je trvalkou, takže neexistuje dôvod na jeho jednoročné pestovanie. Silná rastlina dokáže rodiť aj viac ako 20 rokov.

Najjednoduchším riešením, ako svoju záhradu uchrániť pred inváziou, je vysadenie chrenu do kvetináča. Koreň by nemal dorásť do väčšej dĺžky, ako je 30 cm. Ideálna je teda nádoba s výškou okolo 40 cm a priemerom 40 - 60 cm. Vhodné sú aj textilné vaky určené na sadenie.

Trochu komplikovanejším riešením je obloženie koreňov hustým kovovým pletivom ešte pri výsadbe. Niektorí záhradkári chren dokonca pestujú v PVC rúrach zapustených v pôde.

Koreň chrenu je proti škodcom a chorobám absolútne odolný. Hrdzu spoznáte podľa bieleho povlaku. Škvrnitosť sa prejavuje hnedými fľakmi. Celosvetovo jediným skutočným škodcom chrenu sú chrobáčiky, ktoré u nás nazývame skočky (angl. Horseradish Flea Beetle., lat. Phyllotreta). Ak by sa skočky na chrene objavili, snažte sa ich zbaviť hlavne preto, že sú nebezpečné pre ostatné rastliny a zeleninu. Chemickému postreku sa radšej vyhnite. Chren je považovaný za jeden z najsilnejších prírodných insekticídov. Ak ho zasadíte v blízkosti zemiakov alebo iných ľuľkovitých rastlín, zabezpečíte im prirodzenú ochranu proti škodcom aj chorobám.

Zber chrenu sa realizuje od chvíle, keď začne schnúť jeho nadzemná časť. Väčšinou je to október až november. Vezmite si rýľ a kopte v cca 20 cm vzdialenosti od rastliny. Odoberte stredný najsilnejší koreň a ostatné hoďte späť do pôdy. Korene umyte, vložte do mikroténového vrecúška s dierkou a odložte do chladničky. Takto uskladnené vám vydržia aj niekoľko mesiacov. Ak chcete mať k dispozícii čerstvé korene počas zimy, nechajte ich v zemi a vykopte tesne pred spracovaním. Druhou možnosťou je naloženie chrenu do octu alebo vína. Nakrájaný či postrúhaný koreň nesmie ostať na vzduchu bez toho, aby ste ho naložili do kyslého roztoku.

Listy chrenu majú veľmi príjemnú korenistú chuť, pripomínajúcu rukolu.

V našej kuchyni sa používa odpradávna, najmä ako príloha - nastrúhaný s jabĺčkom - k údenému či pečenému mäsu, ale aj k hydine a rybám. Výborná je tiež chrenová omáčka s vareným hovädzím mäsom a knedľou.

Okrem iného povzbudzuje žalúdočnú a črevnú činnosť a slúži aj ako prevencia proti infekciám. Pre vysoký obsah vitamínu C je skvelý na posilnenie imunitného systému. Je veľkou pomocou pri nádche či nachladnutí. Vďaka siliciam, ktoré obsahuje, dokáže rozpúšťať hlien usadený na slizniciach dýchacích ciest. Uvoľní aj ten najupchatejší nos, jeho účinky sa prejavia už počas strúhania.

Triky pre bohatú úrodu paradajok

Ak podľahnete jeho chuti a účinkom na zdravie, môžete si ho začať pestovať v záhrade. Stačí, ak si tenšie korene dlhé 10 až 15 cm odložíte (uskladnené v piesku) a na jar vysadíte horným koncom k povrchu pôdy na vzdialenosť asi 30 cm. Na pôdu nie je náročný, ale najlepšiu chuť má v hlinito-piesočnatých pôdach.

Vysaďte ho napríklad pod ovocné stromy alebo k zemiakom - bude ich chrániť pred chorobami a škodcami.

tags: #koreňová #zelenina #chren #pestovanie #a #využitie