Kotva, kľúč a ryba: Symboly kresťanstva a ich význam

Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia. Dostávajú nový smysel, nové určenie. Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života.

Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť. Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť. Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha. Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície.

Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie. Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“.

Len to môže mať dejiny, čo je podrobené časovým zmenám. Cirkev Kristova je spoločnosť božsko-ľudská (societas divino-humana); má teda prvok božský a ľudský. Božským prvkom v Cirkvi je všetko to, čo jej Kristus dal na spasenie človeka a čo jej ustavične dáva Duch sv. Sú to: poklad zjavených právd a milostí, prostriedky milostí (sviatosti), jej Bohom daná ústava, jej neomylnosť a nepremožiteľnosť. Čo do božského prvku je Cirkev nemeniteľná a nemá teda ani dejín. Ľudský prvok v nej tvoria ľudia, ktorí k nej patria. Účelom božského prvku v Cirkvi je viesť človeka k nadprirodzenému cieľu, k večnému spaseniu.

Ako pôsobí ten božský prvok na slobodného človeka, ako sa zachová slobodný človek a národy v každom čase k tomu božskému zriadeniu, to je v Cirkvi ľudské - meniteľné a meniace sa. Cirkev je mystickým telom Kristovým, horčičným zrnkom, ktoré, podľa slov Ježiša Krista, má vyrásť a rozrásť sa v mohutný strom. Z toho vyplýva, že cirkevné dejiny sú vedou o pôsobení a vývine Cirkvi - Kristom to založenej a Duchom Sv. Cirkevné dejiny sú súčasne dejinami kresťanského náboženstva.

Kresťanstvo - jedine to pravé náboženstvo - má v Cirkvi založenej Kristom svojho nositeľa a svoje vtelenie. A keďže Ježiš Kristus založil len jednu Cirkev a len jednu Cirkev chcel mať - tou je Cirkev rímsko-katolícka -, preto kresťanstvo žije a vyžíva sa v tejto Cirkvi.

Kresťanstvo vidí v dejinách uskutočňovať plán jedného, v sebe naddejinného Boha - Stvoriteľa a Spasiteľa sveta (kresťanská filozofia dejín). Smyslom dejín je zjavenie a oslávenie večného Boha uskutočňovaním Jeho kráľovstva v čase na zemi. To je nadprirodzený cieľ dejín a shrňuje v sebe i druhý, prirodzený cieľ - uskutočňovať šľachetnosť ľudskej veľkosti a kultúry. Jadrom a smyslom dejín je idea spasenia. Kresťanský náhľad na dejiny ako prvý formuloval sv. Augustín vo svojom diele: De civitate Dei. V ňom hovorí o zápase dobra so zlom, o ríši Božej a diablovej, ktoré stoja v ustavičnom boji proti sebe.

Dôležitosť cirk. dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Ono je ale božské telo, preto ľudský rozum ho ťažko chápe a úplne ani nepochopí. Z jeho pôsobenia medzi ľuďmi a z jeho vlastností, ktoré sa pri tom prejavujú, môže však človek uzatvárať na podstatu mystického tela Kristovho, na podstatu Cirkvi. Ako pomáhajú cirkevné dejiny k lepšiemu poznaniu samej podstaty Cirkvi a plánov, ktoré má Boh s ňou, vysvitá z tých niekoľkých príkladov:

I keď boli Kristovi učeníci Starým zákonom dosť poučení, že Kristus musí trpieť a zomrieť, keď sa to skutočne stalo, nazdávali sa, že je už všetkému koniec.
Po nanebevstúpení Pána sa nazdávali prví kresťania, že sa Kristus čoskoro vráti ako sudca na posledný súd.
O novozaloženej Cirkvi v Turíčny deň sa nazdávali, že bude pozostávať len z tých ľudí, nad ktorými hriech nebude mať viac už žiadnej moci.
I keď boli apoštolovia poslaní k všetkým národom, sám Peter nechápal, že by i pohania mali miesto v Cirkvi.

Zo svojich omylov vytriezveli všetci len vtedy, keď ich poučily udalosti celkom opačné, ako očakávali. Opravdivý a hlbší smysel Kristových slov poznali totiž všetci len z neskorších udalostí. Cirkevné dejiny nás učia, že nemáme Cirkev chápať len spirituálne, alebo len reálne. Ona je len jedna, a to i božská i ľudská súčasne. Cirkev je svätá a cirkevné dejiny nás poučia, že tá svätosť je objektívna, ktorá nevylučuje hriešnosť jej členov, ani tých najvyšších a najzodpovednejších. Cirkev je nepremožiteľná, čo však neznamená, že nemôže nikde upadnúť.

Svetovým dejinám nemožno dobre rozumieť bez dôkladného poznania cirkevných dejín. Cirkev mala na mnohých svetových udalostiach pozitívnu účasť. Celá moderná kultúra spočíva na základoch kresťanských a za svoj rozvoj môže ďakovať Cirkvi.

Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi. Ba ten vie správne posúdiť i tie menej radostné a smutné strany, ktoré sa v jej dejinách vyskytujú.

V štúdiách cirkevných dejín postupujme s láskou, so spravodlivosťou a s oduševnením, ale aj kriticky. S oduševnením, akého si zaslúži ustanovizeň, ktorá zošľachtila ľudstvo, naučila ľudstvo žiť životom človeku primeraným a má poslanie priviesť človeka k jeho večnému cieľu. Ale to oduševnenie nesmie byť povrchné, prázdne a nekritické. S oduševnením paralelne musí pokračovať naša nezlomná vôľa k pravde i vtedy, keby nám to bolo nepríjemné. Nesmie byť našou úlohou chcieť zamlčať prípadné poklesky, ospravedlniť všetky činy tých jej členov a predstaviteľov, ktorí, zneužijúc svojho postavenia, pod rúškom Cirkvi dopustili sa zla. Tým by sme veci Cirkvi neposlúžili.

Symboly kresťanstva zohrávajú významnú úlohu pri vyjadrovaní viery a učenia. Medzi najznámejšie patria ryba, kotva a kľúče, ktoré majú hlboký historický a duchovný kontext.

Ryba (Ichthys)

Na Slovensku, kde sa nálepky na autách tešia menšej popularite ako v USA, sa občas objaví nenápadný symbol - ryba. Nejde o vyjadrenie záľuby v rybolove, ani o príslušnosť k sekte, ako sa mylne traduje. Tento jednoduchý, jedným ťahom naznačený symbol má hlboký význam v kresťanstve.

Ryba, v gréčtine "ichthys" (ΙΧΘΥΣ), je kryptogram, ktorý tvorí spojenie "Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ" (Iesous Christos Theou Hyios Soter). Ako symbol sa používa už od 2. storočia a pretrval stáročia, pričom jeho popularita opäť narástla vďaka nálepkám na autách. Symbol ryby pomáhal prvým kresťanom porozumieť viere.

Symbol ryby Ichthys

Ryba na aute nie je len prejavom kresťanskej viery, ale aj kultovou záležitosťou. Kresťania si ňou dávajú navzájom vedieť o svojej príslušnosti k viere. Vodič s touto nálepkou je vnímaný ako človek ochotný pomôcť blížnemu v núdzi, napríklad pri defekte na ceste. Medzi "nositeľmi" tohto symbolu panuje nepísané pravidlo pomoci a vzájomnej podpory. V modernej dobe symbolizuje ryba aj otvorenosť a ochotu pomôcť, bez ohľadu na vierovyznanie.

Ryba bola jedným z najrozšírenejších symbolov prvých storočí. V kultoch mnohých národov bola symbolom plodnosti. Dôležitú úlohu pri jej prijatí kresťanmi zohral fakt, že ryba zohrala dôležitú úlohu v evanjeliovom zvestovaní. Sám Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach. Oslovoval nimi rybárov a prizýval ich na apoštolskú službu ako "lovcov ľudí". Božie kráľovstvo prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov.

Veľké rozšírenie symbolu ryby v kresťanstve má základ v akronyme ICHTYS (ΙΧΘΥΣ), ktorý znamená "Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ". Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Ježiša Krista a Jeho spasiteľnú misiu. Je to určitá forma starobylého Vyznania viery, ktorá sa ukrývala v jednom jedinom slove.

Kresťania si ňou dávajú najavo, že sú kresťania, vyjadrujú ochotu pomôcť iným vodičom v núdzi a cítia sa súčasťou komunity ľudí s podobnými hodnotami. Niektorí veriaci kritizujú súčasné používanie symbolu ryby pre jeho komercializáciu viery. Poukazujú na to, že sa z neho stáva len módny doplnok, ktorý stráca svoj pôvodný význam.

Kotva

Kotva je symbol nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy). V ťažkých časoch je kotva pripomienkou, že Boh je naša istota.

Symbol kotvy

Kľúče svätého Petra

Kľúče Petra sú symbolom jeho autority spojenej s mocou zväzovať a rozväzovať. Vatikánska zástava má štvorcový tvar, rozdelená je na zlaté a strieborné pole. Skrížené kľúče sv. Petra sú obrátené zubami von, nad nimi je pápežská tiara. Oba kľúče pripomínajú slová Evanjelia sv. Matúša (Mt 16,13-19), kde Ježiš zveruje Petrovi kľúče od nebeského kráľovstva.

Dva kľúče predstavujú dve ríše, dva rôzne svety. Zlatý kľúč symbolizuje nebeskú autoritu, božské povolanie odpustiť, učiť, odomknúť. Strieborný kľúč poukazuje na pozemskú autoritu, to znamená praktické riadenie ľudskej Cirkvi. Tieto kľúče vyjadrujú, že Peter (a jeho nástupcovia - pápeži) má plnú moc učiť, riadiť a posväcovať v mene Krista.

Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že "moc kľúčov" znamená moc spravovať Boží dom, ktorým je Cirkev. Ježiš udelil Petrovi osobitnú moc: "Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi" (Mt 16,19).

Kľúče svätého Petra vo Vatikánskom erbe

Ďalšie symboly

Okrem ryby, kotvy a kľúčov existujú aj ďalšie dôležité symboly kresťanstva:

Kríž: Najvýznamnejší symbol, pripomínajúci obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy.
Kalich: Symbol Večere Pánovej (eucharistie).
Dúha: Symbol pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
Plameň ohňa: Symbol Ducha Svätého.
Kohút: Symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
Svieca: Prináša svetlo a je symbolom obete pre iných.
Voda: Symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života.
Strom: Symbol vzkriesenia a nesmrteľnosti.
Vinič: Symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom.

Tieto symboly nám pomáhajú lepšie pochopiť kresťanskú vieru a jej hlboký význam.

Kresťanské symboly - 1. zväzok