Kliešťová encefalitída a riziká spojené s konzumáciou kozieho syra

Otepľovanie prináša nielen slnečné dni, ale aj zvýšené riziko prisatia kliešťov, ktoré môžu byť nosičmi nebezpečných ochorení, ako je kliešťová encefalitída. Od začiatku roka už bolo zaznamenaných niekoľko prípadov tohto ochorenia, pričom alarmujúce je, že takmer polovica z nich vznikla konzumáciou kontaminovaných potravín, najmä surového kozieho syra a mlieka.

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu, teda mozog a miechu. Toto ochorenie sprevádza zápal mozgových blán alebo mozgu.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR eviduje od začiatku roka prípady kliešťovej encefalitídy, pričom časť z nich vznikla po prisatí kliešťa a časť konzumáciou nepasterizovaných produktov. Prípady kliešťovej encefalitídy sa vyskytli na infekčných aj neurologických oddeleniach nemocníc.

Toto ochorenie sa prenáša infikovanými kliešťami, ale aj niektorými potravinami. Rizikové môže byť surové kozie, ovčie a kravské mlieko a nepasterizované mliečne výrobky.

K samotnej nákaze dochádza v priemere jeden až dva týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa, či po konzumácii surového kozieho, či ovčieho mlieka alebo výrobkov z neho. Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 stupňov Celzia.

Príznaky a štádiá ochorenia

Príznaky kliešťovej encefalitídy sa prejavujú v dvoch fázach. Prvá fáza sa objaví približne 2 týždne po konzumácii, keď pacient začne pociťovať bolesti hlavy, má teploty a ďalšie príznaky podobné chrípke. Po prechodnom zlepšení sa približne po týždni dostavia opätovne silné bolesti hlavy, vysoké horúčky a môžu sa prejaviť aj neurologické príznaky, ako napr.

Diagnóza sa potvrdzuje vyšetrením prítomnosti protilátok v krvi.

Hlavná hygienička Tatiana Červeňová upozornila, že vírus sa môže preniesť aj pitím čerstvého, tepelne nespracovaného ovčieho či kozieho mlieka či výrobkami z takéhoto mlieka, ako napríklad syry a bryndza. Vlani sme počas leta zaznamenali aj epidémiu kliešťovej encefalitídy na Horehroní, ktorá bola spojená práve s konzumáciou výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Pre ochorenie bolo vtedy hospitalizovaných 28 ľudí. Ani jeden z pacientov nebol očkovaný proti kliešťovej encefalitíde.

Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce aj kravy, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne príznaky, ale vírus sa krvou dostáva do mlieka. Vírus kliešťovej encefalitídy sa začne vylučovať mliekom na 2. až 3. deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje asi 6 dní. Je dôležité si uvedomiť, že aj bežný postup pri výrobe syra, zahriatie na 30 °C a následné chladenie, nezničí vírus v dostatočnej miere. Vírus sa inaktivuje až pri 65 °C za 10 minút.

Úrad verejného zdravotníctva SR informoval, že vírus sa ničí pri teplote 70 stupňov Celzia. V rámci prevencie preto odporúča aj tepelnú úpravu výrobkov. „Surové ovčie alebo kozie mlieko treba pred konzumáciou prevariť. Syr vyrobený zo surového mlieka je zas potrebné opiecť z oboch strán. (...) K nákaze u človeka dochádza v priemere jeden až dva týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa. Inkubačný čas však môže byť v rozmedzí dvoch až 28 dní,“ priblížili odborníci z úradu.

Za ostatné roky Banskobystrický kraj eviduje spolu so Žilinským krajom najvyššiu chorobnosť na kliešťovú encefalitídu. Popri zaklieštení je možné nakaziť sa konzumáciou nepasterizovaných mliečnych výrobkov kozieho a ovčieho pôvodu. Túto sezónu v okrese Brezno zaznamenávame zvýšený počet kliešťovej encefalitídy práve po požití rizikových výrobkov. Ide najmä o nepasterizovaný čerstvý syr, oštiepok, nite a pitie čerstvého mlieka. Chceme upozorniť ľudí obľubujúcich konzumáciu salašníckych mliečnych produktov, aby mysleli na riziko infekcie najmä v týchto mesiacoch počas najvyššej aktivity kliešťov. Riziko infekcie však hrozí počas väčšiny roka od apríla do novembra v závislosti od viacerých faktorov vrátane klimatických podmienok. Prekonanie zápalu mozgu môže mať rôzne dlhodobé zdravotné následky, pričom niektoré prípady môžu končiť úmrtím. To platí zvlášť u osôb s oslabenou imunitou a u starších ľudí.

Ako sa chrániť pred kliešťovou encefalitídou

Existujú dve hlavné cesty prevencie:

• Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde: Očkovanie pozostáva z troch dávok očkovacej látky. Už po dvoch dávkach očkovania je človek chránený. Tretia dávka základného očkovania sa podáva, aby potom ochrana vydržala dlhodobejšie. Počas sezóny kliešťov je možné aplikovať zrýchlenú schému, pri ktorej imunita nastupuje už mesiac po aplikácii prvej dávky očkovacej látky. V rizikových oblastiach, akým je aj Banskobystrický kraj, sa odporúča očkovať všetky vekové skupiny vrátane detí od 1 roka. Poisťovne čiastočne preplácajú očkovanie. Zaočkovať vás môže váš obvodný lekár.
• Tepelná úprava rizikových mliečnych výrobkov: Surové ovčie alebo kozie mlieko treba pred konzumáciou prevariť. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán. Ideálne je surové mlieko prevariť a surový ovčí syr zapiecť.

V prípade ak sa nechcete vzdať obľúbených mliečnych výrobkov, existujú dve cesty prevencie. Jednou je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, druhou možnosťou je vystaviť rizikový mliečny výrobok teplote najmenej 70°C.

Proti kliešťovej encefalitíde je možné sa zaočkovať počas celého roka. Počas sezóny kliešťov je možné aplikovať zrýchlenú schému, pri ktorej imunita nastupuje už mesiac po aplikácii prvej dávky očkovacej látky. V rizikových oblastiach. akým je aj Banskobystrický kraj, sa odporúča očkovať všetky vekove skupiny vrátane detí od 1 roka. Poisťovne čiastočne preplácajú očkovanie. Zaočkovať vás môže váš obvodný lekár. Zároveň je potrebné dávať si pozor na prisatie kliešťa používaním repelentov.

Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok - repelent. Vhodné je obliecť si aj dlhé nohavice či vrchný diel s dlhými rukávmi, aby sme mali čo najmenej odhalenej kože. Ak sa dá, vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, pretože práve tam sa kliešte zdržujú najviac. Po príchode domov je potrebné si dôkladne prezrieť celé telo a skontrolovať, či sa nejaký kliešť predsa len neprisal.

V samotnej prevencii pred kliešťami sa treba zamerať na výber vhodného oblečenia a vhodného repelentu a tiež na dôkladnú kontrolu pokožky celého tela po príchode z prírody. Kliešťovej encefalitíde možno spoľahlivo predchádzať očkovaním. Pokiaľ sa nechávate zaočkovať prvýkrát, je dôležité absolvovať tri dávky vakcíny. Po podaní tretej dávky je organizmus chránený tri roky. „Po prvom preočkovaní sa následné posilňovacie dávky majú podať každých päť rokov po poslednej posilňovacej dávke. Očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde sú podľa zloženia určené pre deti alebo pre dospelých. Deti sa môžu očkovať od prvého roku života. Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch - v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po druhej, tretia sa podáva päť až dvanásť mesiacov po druhej. Existuje aj skrátená schéma očkovania, pri nej sa druhá dávka podáva už za dva týždne po podaní prvej dávky. Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pred nadchádzajúcu sezónu kliešťov. Avšak kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky. O očkovanie môžete požiadať svojho praktického lekára,“ odborníčka z Úradu verejného zdravotníctva PhDr.

Ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára.

Ako sa chrániť pred kliešťami v prírode

Prevencia:

• Vyhýbajte sa miestam s najväčším výskytom kliešťov.
• Pohyb v oblasti s výskytom kliešťov obmedzte na čas, keď sú najmenej aktívne. Relatívne bezpečným obdobím je zima a suché leto.
• Používajte mechanickú ochranu - oblečenie, ktoré chráni ruky aj nohy, a pevnú obuv. Oblečenie by malo byť svetlé, aby ste zachytený hmyz na ňom dobre videli.
• Používajte repelenty: Pre krátky pobyt (2 až 4 hodiny) je možné aplikovať ho priamo na kožu.
• Kontrolujte sa po návrate z prírody: Po návrate z prírody si preto celé telo dôkladne prezrite. Pozornosť venujte oblastiam hlavy, krku, podpazušia, pupku, slabín a nôh. Ak sú kliešte veľmi malé, môžete ich prehliadnuť.
• Správne odstráňte prisatého kliešťa: Na prisatého kliešťa nenanášajte žiadne tekuté ani olejové prípravky. Kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Po vytiahnutí kliešťa zabaľte do papiera a odhoďte. Kliešťa uchopte pinzetou čo najbližšie ku koži a vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože. Postupujte pomaly a bez točenia. Ak ho potrebujete z kože uvoľniť, opatrne ním zakývajte zo strany na stranu a opäť skúste plynulo ťahať smerom od kože. Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Kliešťa po odstránení nemliaždite prstami. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu.
• Sledujte príznaky: Nasledujúci mesiac venujte pozornosť príznakom ako väčšie začervenanie v mieste odstráneného kliešťa, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov.

Ak sa u vás objavia príznaky kliešťovej encefalitídy, mali by ste vyhľadať všeobecného lekára. U tých závažnejších prípadov sa však odporúča aj pohotovosť alebo urgentný príjem.

V prípade zaklieštenia je dôležité kliešťa rýchlo a správne vybrať. Na kliešťa neaplikujeme maste a oleje, mohol by sa začať dusiť a vyvrátiť prípadný infekčný materiál. Kliešť je ku koži prilepený cementovou látkou. Najprv kliešťa treba pinzetou chytiť hneď pri koži, odlepiť ho vykývaním do strán a následne kolmo proti koži vytiahnuť. Miesto nezabudneme vydezinfikovať.

Tip: Podľa odborníkov rastúci trend počtu prípadov kliešťovej encefalitídy pravdepodobne súvisí s klimatickými zmenami. Kliešte nemajú rady sucho a horúco, preto sa posúvajú smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok.

Ako správne odstrániť kliešťa?

• Použite vhodné nástroje: Na vybratie kliešťa použite pinzetu s jemnými hrotmi alebo špeciálny nástroj na vyberanie kliešťov, ktorý si môžete kúpiť v lekárni. Pinzeta by mala byť dostatočne tenká, aby sa dostala čo najbližšie ku koreňu kliešťa.
• Chyťte kliešťa správne: Uchopte kliešťa čo najbližšie ku koži, priamo pri jeho hlavičke. Dôležité je, aby ste sa vyhli stláčaniu jeho bruška, pretože by ste mohli stlačiť baktérie alebo vírusy do tela.
• Pomaly vytiahnite kliešťa: Pomaly, rovnomerne a plynulo ťahajte kliešťa von. Nikdy neotáčajte kliešťa ani ho neťahajte prudko, pretože to môže spôsobiť, že niektoré časti kliešťa, ako sú jeho ústne orgány, zostanú v koži.
• Uložte kliešťa do nádoby: Ak chcete kliešťa uchovať na neskoršie testovanie (napríklad na prítomnosť infekcií), uložte ho do malého uzatvárateľného vrecka alebo nádobky so sterilným prostredím.
• Ošetrite miesto po vybratí: Po vybratí kliešťa dôkladne vydezinfikujte miesto po ňom, aby sa zabránilo infekciám. Môžete použiť antiseptický roztok alebo alkohol.
• Sledujte miesto po vybratí: Po vybratí kliešťa nezabudnite miesto sledovať po niekoľko týždňov.

Dôležité: Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Kliešťa po odstránení nemliaždite prstami. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu.

Riziko prisatia kliešťom sa, samozrejme, zvyšuje v závislosti od intenzity pohybu v prírode. Kliešte sa však nevyskytujú len v lese, ale aj v záhradách či v parkoch uprostred miest.

Rizikové skupiny a oblasti

Rizikovým faktorom pri kliešťovej encefalitíde je aj vek. Ochorenie síce postihuje všetky vekové skupiny, priebeh u detí však býva miernejší. Všetky deti, ktoré prekonali kliešťovú encefalitídu, by však mali byť dlhodobo a pozorne sledované. V prípade ochorenia starších ľudí je priebeh ochorenia komplikovanejší.

Medzi oblasti s dlhodobo najvyšším výskytom ochorení patrí aj Trenčiansky a Žilinský kraj. Z analýzy trendu chorobnosti na kliešťovú encefalitídu za ostatných 15 rokov v jednotlivých krajoch Slovenska je evidentný prudký nárast chorobnosti v Žilinskom a dokonca v Banskobystrickom kraji.

Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice). Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia. Podľa tvrdenia parazitológov kliešte postupujú do vyšších polôh.

Kliešte sa nachádzajú po celom Slovensku. Číhajú teda všade. Kliešť sa na hostiteľa neprichytí bezprostredne po tom, čo sa dostane na jeho telo, ale hľadá si vhodné miesto, ktorým je obvykle jemná a vlhká pokožka. Najmä v podpazuší, slabinách, zákolenných jamkách, za ušami alebo na bruchu. Môže sa prisať na akomkoľvek inom mieste, často i na hlave vo vlasoch.

Ich prirodzeným prostredím sú zmiešané lesy do výšky približne 800 až 1 000 metrov nad morom. Obľubujú vlhké prostredie a najčastejšie sa vyskytujú v tráve a v nízkom poraste na kraji lesov, na čistinách, pri vodných tokoch a pozdĺž lesných chodníkov.

Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie.

Lymská borelióza a iné ochorenia prenášané kliešťami

Okrem kliešťovej encefalitídy prenášajú kliešte aj iné ochorenia, ako je lymská borelióza a anaplazmóza.

• Lymská borelióza: Infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Najčastejšie postihuje kožu, kĺby, srdce a nervový systém. Ochorenie hrozí, najmä ak je kliešť prisatý na tele hostiteľa viac ako 24 hodín. Prejavuje sa okrúhlou začervenanou škvrnou na koži v mieste, kde sa kliešť prisal na telo. Môže mať priemer až 15 centimetrov a môže sa objaviť niekoľko dní, ale aj týždňov po uhryznutí. Najčastejšie sa prejaví horúčkou, únavou, bolesťami svalov a kĺbov. Lieči sa antibiotikami. Očkovanie proti nej neexistuje.
• Anaplazmóza: Infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. Inkubačná doba je 1 až 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa, keď sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku. Lieči sa antibiotikami.

Kliešťová encefalitída sa na rozdiel od lymskej boreliózy, ktorú kliešte tiež prenášajú, nedá riešiť preventívne antibiotikami, ktoré sa podávajú ihneď po zaklieštení.

„Na ochranu sa odporúča aj očkovanie. To však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou či anaplazmózou,“ upozornil hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy.

Dôsledky ochorenia a dôležitosť prevencie

Kliešťová encefalitída môže mať vážne dlhodobé následky, ako sú bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, dlhodobé neurologické problémy až ochrnutie.

výskyt kliešťovej encefalitídy má na Slovensku dlhodobo rastúci trend. Najčastejším dôvodom nákazy je prisatie kliešťa. Dôvodom šírenia nákazy je aj rozširovanie kliešťov do nových oblastí.

väčšina pacientov vyzdravie, časť z nich však znáša aj po vyliečení trvalé následky ochorenia. Až 58 % pacientov trpí postencefalitickým syndrómom (nešpecifické poruchy neurologického charakteru - obrna, hluchota, poruchy správania atď.), 26 až 46 % má dlhodobé následky; 10 % trpí trvalým ochorením chrbtice.

Priebeh ochorenia u detí býva miernejší, no štúdie poukazujú na to, že ani pri deťoch nie sú trvalé následky výnimkou. Deťom hrozí rovnako ako dospelým riziko chronickej bolesti hlavy, zhoršenej pamäte, únavy, podráždenosti a problémov so sústredením.

Od začiatku roka Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR eviduje už 13 ochorení na kliešťovú encefalitídu. Z toho sedem ochorení vzniklo po prisatí kliešťa a šesť konzumáciou nepasterizovaných produktov. Uviedla to hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

„Zvyšujúci sa trend výskytu ochorenia, ako aj počtu alimentárnych epidémií kliešťovej encefalitídy na Slovensku poukazuje na význam a potrebu zvyšovania povedomia obyvateľov o rizikách tohto ochorenia, ako aj o prevencii,“ hovorí profesorka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Štatistiky a výskyt

V Európe sa ročne objaví 2- až 3-tisíc prípadov kliešťovej encefalitídy za rok. Monitoring kliešťov na Slovensku potvrdil, že v súčasnosti sa horná hranica kliešťov posunula do výšky 1 000 až 1 400 m n. m. Úmrtnosť na európsky subtyp kliešťovej encefalitídy sa pohybuje od 1 do 4 percent.

Slovensko zatiaľ nepatrí ku krajinám s vysokým rizikom ochorenia, ako je to napríklad v susednom Česku. Napriek tomu je dôležitá prevencia u ľudí žijúcich alebo cestujúcich do oblastí, kde sa ochorenie vyskytuje najviac. Na Slovensku ide najmä o oblasť povodia Váhu, ktorá sa šíri na sever krajiny. Objavujú sa aj nové oblasti výskytu ochorenia.

BRATISLAVA - Na Slovensku v tomto roku k strede (14. 8.) zaevidovali 116 prípadov kliešťovej encefalitídy. Z toho v 12 prípadoch bol potvrdený prenos vírusu cez tepelne nespracované výrobky z mlieka. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR o tom informoval na webe.

Za ostatných 20 rokov počet ochorení na kliešťovú encefalitídu vzrastá takmer vo všetkých krajinách Európy vrátane tej našej.

Nie každý kliešť je infikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy a nie každý má v sebe baktériu spôsobujúcu lymskú boreliózu.

Kliešte sú rozšírené v celej Európe a s nimi sa do krajín rozširuje aj vírus kliešťovej encefalitídy. V súčasnosti je rozšírený najmenej v 27 krajinách Európy. Najkritickejšia situácia je v Česku, Litve, Lotyšsku a Slovinsku, kde sa ročne objaví 5 až 10 prípadov ochorenia na 100-tisíc ľudí. Tesne za nimi sa nachádza Estónsko, Slovensko, Švédsko a Švajčiarsko. Riziko nezaočkovaného cestujúceho, ktorý strávi v endemických oblastiach Rakúska 4 týždne, je jedna k 10-tisíc.

Kliešťom sa v našich zemepisných šírkach darí. V posledných rokoch sa navyše začali presúvať do nových lokalít - horských oblastí. Prebúdzajú sa v marci, naplno začnú útočiť v apríli a obete si hľadajú až do októbra.

Najviac sa im páči v dubovo-hrabových lesoch do nadmorskej výšky šesťsto až osemsto metrov, no v posledných rokoch sa začali objavovať aj vyššie, v horských oblastiach, aj do výšky 1 000, ojedinele dokonca 1 400 metrov nad morom.

„Kliešte obľubujú listnaté a zmiešané lesy, no stretnúť ich môžete aj v mestských parkoch či záhradách. Infikovaný kliešť môže na človeka preniesť závažné ochorenia - kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu či anaplazmózu. V posledných rokoch sa na Slovensku zvýšil počet ochorení na kliešťovú encefalitídu. Človek sa môže nakaziť nielen po prisatí infikovaným kliešťom, ale aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od nakazeného zvieraťa. Vlani ochorelo 174 ľudí.

Mapa výskytu kliešťov na Slovensku.

tags: #kozí #syr #encefalitída #riziká

Populárne príspevky:

• Recept na hrnčekový koláč s tvarohom
• Fazuľová polievka na kyslo: Energetická hodnota a recepty
• Tipy na tvarohové guľky
• Rýchly recept na nepečenú tortu
• Dovolenka kuchárky v školskej kuchyni