Chov kôz: Komplexný sprievodca pre začiatočníkov a pokročilých

V kontexte rastúcej populácie a obmedzených zdrojov bielkovín, kozy, ako nenáročné a produktívne zvieratá, nadobúdajú čoraz väčší význam pre človeka. Už tisíce rokov sprevádzajú ľudstvo a ich potenciál v produkcii mlieka a mäsa je neoceniteľný. Poďme sa ponoriť do sveta chovu kôz a preskúmajme všetky dôležité aspekty, ktoré by mal vedieť každý chovateľ.

Výživa kôz: Základ pre zdravie a produkciu

Vo všeobecnosti sú kozy náročnejšie na výživu ako ovce. Základ ich kŕmnej dávky tvoria objemové krmivá, ako sú seno, zelené krmoviny, siláže, senáže a slama. Tieto krmivá sú dopĺňané jadrom, ktoré pozostáva z tlačeného zrna ovsa, jačmeňa, pšenice alebo kukurice, a vitamínovo-minerálnymi lizmi. Je dôležité dávkovať jadrové krmivo opatrne, aby sa predišlo metabolickým poruchám. Anglonúbijské kozy sú obzvlášť náročné na kŕmenie.

Nezastupiteľnú úlohu hrajú jadrové krmivá. Najčastejšie sa prasatám formou šrotu skrmuje jačmeň a pšenica, menej často ovos. Raž sa podávať neodporúča, alebo len v obmedzenom množstve, má totiž negatívny vplyv na trávenie. Vhodnou obilninou je kukurica, vysoké zastúpenie v kŕmnej dávke však vedie ku zhoršenej kvalite tuku prasiat (je žltkastý a riedky). Pridávať možno i malé dávky hrachu. Ak plánujete výkrm iba jadrovými krmivami, počítajte so skŕmeným množstvom okolo 250 kg. Sprvoti sa spotreba dennej dávky na jedno prasiatko pohybuje na úrovni cca 1,2 kg a ku konci výkrmu sa zvyšuje až na 3 kg.

Zemiaky a kuchynské zvyšky

Významný podiel kŕmnej dávky ošípaných tvoria vo väčšine drobnochovov zemiaky. Skrmovať sa môžu tzv. odpadové zemiaky (drobné, nakopnuté). Na druhej strane, prasa nesmie dostať zemiak plesnivý či nahnitý. Zemiaky skrmujeme buď varené alebo zosilážované. To znamená, že v paráku sa uvarí väčšie množstvo zemiakov, ktoré sa potom rozmliaga a uloží do igelitových vreciek alebo sudu a zamedzí sa prístup vzduchu. Takto zakonzervované zemiaky sa pred kŕmením zmiešajú s teplou vodou, pridá sa jadrové krmivo, žihľava alebo iné zelené krmivo. Pripravená „polievka“ sa môže obohatiť o práškový vitamínový doplnok. Pokiaľ sa táto zmes podáva trikrát denne, nie je nutné prasaťu pridávať žiadny iný zdroj pitnej vody. Pokiaľ má prasa prístup k vode, vyhovuje i kŕmenie dvakrát za deň.

Z ďalších krmív možno podávať hygienicky bezchybné kuchynské zvyšky (neplesnivé, nehnijúce). Vyhneme sa jedlám koreneným, soleným a premasteným. Tvrdé pečivo je vhodné rozmočiť v teplej vode. Prasa má v obľube i šupky z rôzneho ovocia a zeleniny. Pri podaní jabĺk je vhodné ich rozkrájanie, inak by sa mohlo prasa udusiť. Vhodné je podávať 1 - 2 litre kozieho či kravského mlieka denne.

Pri kydaní chlievu možno prasiatko vypustiť napásť sa na vhodný pozemok. Vždy ale majte na pamäti, že je všežravec, preto odstráňte z dosahu všetky nevhodné predmety. Nie je vhodný ani spoločný výbeh s hydinou. Počas zimného obdobia je možné prasatám ponúknuť seno alebo nasušenú žihľavu.

Kozy sa dobre cítia pri teplotách 10 až 15 °C. Ak je veľmi teplo, zvieratá menej žerú, nízka teplota im zasa odoberá energiu, čo sa prejaví aj na produkcii mlieka. Dôležité je vetranie i odvetranie zápachu a vlhkosti. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 60 - 75 %. Koza potrebuje prirodzené denné svetlo - pomer plochy okien k ploche podlahy stajne by mal byť asi 1 : 25 a okná by mali byť minimálne vo výške jeden meter od podlahy. Podlaha stajne by mala umožňovať odtok a zber moču a dezinfekčných prostriedkov. Nesmie byť klzká a najmä v zime musí byť podstlaná nakrátko narezanou slamou alebo pilinami.

Ustajnenie a starostlivosť

Pasienkový chov a prístrešky: Kozy sa pasú len počas vegetačného obdobia, zatiaľ čo v období vegetačného pokoja sú ustajnené. Na pastvine si vyberajú traviny a byliny, s obľubou ohryzávajú kríky a stromy. Ak nemajú voľný prístup do stajne, mali by mať k dispozícii jednoduché prístrešky na ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Pred vyhnaním na pastvu je dôležité ošetriť paznechty a podať antiparazitárne prostriedky.

Ustajnenie a starostlivosť v stádovom chove: V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Následne sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú tzv. škôlky - koterce pre kozľatá, ktoré chovatelia v období zimných pôrodov vybavujú infralampou. Pri dojení a výrobe produktov z kozieho mlieka je nevyhnutné dodržiavať maximálnu hygienu.

Prístrešky pre kozy: Rôzne typy a ich využitie

Prístrešok pre kozy poskytuje útočisko pred intenzívnym slnkom, vetrom, dažďom a chladom, čím znižuje riziko ochorení a stresu spojeného s extrémnymi poveternostnými podmienkami.

• Otvorené prístrešky: Jednoduché konštrukcie so strechou bez stien.
• Uzavreté prístrešky: Konštrukcie s plne uzavretými stenami, ktoré poskytujú maximálnu ochranu a pohodlie. Vhodné v chladných, vlhkých alebo extrémnych klimatických podmienkach.
• Mobilné prístrešky: Všestranné a praktické riešenie, ktoré umožňuje chovateľom jednoducho presúvať úkryt na rôzne miesta podľa potreby. Najčastejšie sa skladajú z kovového alebo dreveného rámu, ktorý je upevnený na kolesách.
• Plachtové haly alebo plachtové prístrešky: Cenovo dostupné riešenie, ktoré poskytuje flexibilné a rýchlo zmontovateľné prístrešky. Tieto prístrešky poskytujú dostatočnú ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, a zároveň umožňujú dobrú ventiláciu. Plachtové prístrešky majú pozinkovanú oceľovú konštrukciu, takže sú veľmi pevné.

Prístrešok pre kozy by mal spĺňať vaše osobné požiadavky, zmestiť sa do vášho rozpočtu a poskytnúť dostatočnú ochranu a útočisko pre kozy. Najvhodnejšie a najčastejšie riešenie pre mnoho chovateľov sú plachtové prístrešky pre kozy.

Prístrešok pre kozy môže slúžiť na viaceré účely ako iba ochrana pred nepriaznivým počasím. Samozrejme hlavný dôvod je ochrániť, a udržať pohodu, zdravie a produktivitu týchto zvierat.

Prístrešok slúži ako miesto, kde sú kozy kŕmené a napájané. Prístrešok je ideálne miesto pre skladovanie krmiva, sena, vody, nástrojov a ďalšieho vybavenia. Váženie, označovanie alebo selektívne párenie zvierat môže byť náročnejšie.

Produkcia mlieka a mäsa

Malochovy a intenzívna produkcia mlieka

Malochovy (do piatich kusov) predstavujú približne tretinu z celkového počtu kôz chovaných na Slovensku. Vyprodukované mlieko je určené na vlastnú spotrebu a kozľatá sa odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. Individuálna ošetrovateľská starostlivosť minimalizuje stres a zdravotné problémy. Dopyt po produktoch z kozieho mlieka motivuje chovateľov zakladať chovy s väčším počtom zvierat, minimálne s 50 až 100 kusmi. Pôrody sú plánované na šesť až osem týždňov, aby sa predĺžilo obdobie produkcie mlieka. Matky sa pred pôrodom rozdeľujú do menších skupín do kotercov, kde sú s kozľatami počas mledzivového obdobia. Tlak na intenzívnejšiu produkciu mlieka skracuje čas odstavu kozliat, ktoré sa prevádzajú do skupinových kotercov.

V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka (od 100 do 200 kusov) sa snažia dojiť čo najskôr po pôrode a udržať laktáciu čo najdlhšie. V rámci prevencie minimalizujúcej výskyt kokcidiózy v odchove kozliat skrmuje celý rad týchto fariem medikované kŕmne zmesi. Ide o chovy s polopriemyselnou prevádzkou, kde sa kozie mlieko finalizuje a o zvieratá sa starajú najatí zamestnanci. Kozľatá sa od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde sa im ručne podáva zmesové mledzivo. Pri realizácii veľmi ranného odstavu kozliat sa však fyziologický účinok mledziva znižuje, a to nielen jeho podávaním v zmesovej dávke, ale aj nevyhovujúcimi intervalmi napájania a nízkym dávkovaním.

Mäsová produkcia a búrske kozy

Okrem mlieka kozy poskytujú aj mäso. Plemeno špecializované na mäsovú produkciu - búrske kozy - sa začalo dovážať na Slovensko v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ide o odolné, nenáročné plemeno pokojného temperamentu, ktoré sa veľmi dobre hodí aj na údržbu krajiny. Na Slovensku sa búrska koza zatiaľ nevymanila z hobby pojatia chovu, pretože tu chýba trh s kozím mäsom. Pritom mäso výsekových capkov je jemné, šťavnaté a pevnej konzistencie, bez výraznej arómy.

Výber plemena kozy

V Európe je najvýkonnejším dojným plemenom sánska koza, ktorá dala šľachtiteľský základ aj našej bielej koze. Sánska koza dosahuje produkciu mlieka za laktačné obdobie rovnú až 20-násobku svojej hmotnosti. Najvyššia úžitkovosť sa dosahuje celoročným ustajnením a optimalizovanými kŕmnymi dávkami. Pochádza zo Švajčiarska, je biela, bezrohá, krátkosrstá, vhodná na pasenie i stajňový chov na mlieko, mäso i kožu. Výška v kohútiku cap (koza) 80 - 95 (75 - 85) cm, živá hmotnosť 75 - 95 (50) kg, priemerná dojivosť 750 kg, rekordná 3 500 kg pri ideálnom kŕmení.

BIELA KOZA KRÁTKOSRSTÁ: Ide o mliekové plemeno kôz, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia. Majú silné končatiny s pevnými kĺbmi a niektoré jedince nemajú rohy. Srsť je biela, krátka bez pigmentácie. Vemeno je úmerne veľké, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné aj strojové dojenie. Plemeno je vhodné pre individuálny aj stádový chov. Sú odolné, vysoko plodné. Živá hmotnosť kôz je 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm.

Chov kôz v záhrade: Motivácia a praktické rady

Sťahovanie ľudí z mesta na dedinu prináša na vidiek potenciál nápadov a tvorivú inšpiráciu. Deti už nechcú mať len psov a mačky, ale aj vlastnú kozu v záhrade. Motivácia chovať kozy a získať vlastné kozie produkty je vysoká. Kozie mlieko (3-4 litre denne), čerstvé syry, jogurty, kefír, plesňové aj tvrdé syry, parenica a bryndza sú plné vápnika, fosforu, magnézia a bielkovín. Kozie mlieko má odlišné zloženie bielkovín a tukov od kravského, je viac zásadité a preto ho môžu konzumovať aj alergici a ľudia so žalúdočnými problémami. Kozie výrobky zahlieňujú menej v porovnaní s kravskými a ovčími. Keďže kozy patrili k historicky prvým domestikovaným hospodárskym zvieratám, mali by sme sa dokázať vrátiť k ich chovu.

Hoci kozy patria k stádovitým zvieratám, na začiatok je lepšie začať s chovom jednej kozy. Môžete si vybrať bielu krátkosrstú bezrohatú, ktorá dáva dostatok mlieka.
Na čo nesmieme zabudnúť:

• Koza sa musí raz ročne pripustiť k capkovi
• Kozu musíme denne dvakrát dojiť
• Môže vám pri pasení obžrať mladé ovocné stromčeky alebo kríky
• Bude treba čistiť maštaľ od hnoja
• Počítať s tým, že chov sa vám časom rozrastie
• Kozu treba minimálne dvakrát ročne odčerviť
• Koza môže mať 1-3 kozliatka

Silážovanie pre hydinu

V zimnom období je siláž vhodnou náhradou zeleného kŕmenia a sliepky, kačice, husi i pižmovky si na ňu rýchlo zvyknú. Siláž môžeme pripraviť v akejkoľvek vhodnej nádobe - v sude, hrubom igelitovom vreci alebo vo vedre. Nádoba by mala byť uzavierateľná; veľkosť nádob volíme tak, aby sme načatú siláž skŕmili čo najskôr, ideálne najlepšie do týždňa. Dôležité je, aby nádoby boli čisté. Použité plastové nádoby by mali byť vhodné pre uchovanie kyslého obsahu. Nádoby umiestnime na miesto, kde sa budú neskôr skladovať. Siláž by nemala zmrznúť, vhodné nie je ani teplé prostredie. Dbať by sme mali tiež na to, aby nedošlo k odtoku kyslej silážnej šťavy. Vhodné je na dno nádoby natlačiť aspoň trojcentimetrovú vrstvu sena alebo slamy, ktorá zachytí prebytočnú šťavu.

Do pripravených nádob je potrebné navrstviť silážovanú hmotu a poriadne ju ušliapať. Dávame vrstvu repných skrojkov, menšiu vrstvu varených zemiakov. Potom sa hmota poriadne zošliape, pozor na zvyšné vzduchové „vrecká“ treba dať najmä pri okrajoch. Následne sa pridá ďalšia várka, zošliape sa a pokračuje sa až do naplnenia sudov. Utláčanie je veľmi dôležité, z pripravenej hmoty sa vytesní vzduch a pripravia sa tak podmienky pre množenie baktérií mliečneho kvasenia. Po naplnení je potrebné hmotu zaťažiť a sudy riadne uzavrieť. Používame igelit, naň plastovú alebo drevenú dosku a na ňu kameň. Hotovú siláž je vhodné zakryť vekom, pre zamedzenie zápachu ešte vrch sudu obaľujeme potravinovou fóliou.

Pripravenú siláž je možné skrmovať už za 4 - 8 týždňov, kedy končí mliečne kvasenie. Kvalitná siláž má sýto olivovú až zelenú farbu, je pevnej konzistencie, nerozpadá sa, vonia po kyslej kapuste alebo uhorkách. Po otvorení je potrebné siláž čo najskôr skŕmiť alebo obmedziť plochu, ku ktorej má prístup vzduch, a siláž vždy zas poriadne prikryť. Skrmovať ju možno všetkým druhom hydiny. Hotovú siláž zmiešame so šrotom. Hydina ju dobre prijíma, pokiaľ sa skrmuje každý deň a nekombinuje sa s miešaninou s inou vlhkou zložkou, napr. len z varených zemiakov. Vhodná je napríklad siláž v kombinácii repné skrojky, mrkva, varené zemiaky, mladý špenát a varené zemiaky alebo len samotné varené zemiaky, pridať sa dá i mladá žihľava.

Tabuľka: Porovnanie dojivosti kôz rôznych plemien

Ak si predsa len na chov netrúfnete sami alebo si nie ste úplne istí, poraďte sa so skúseným chovateľom alebo na kozej farme.

tags: #kozy #chov #uvarene #zemiaky

Populárne príspevky:

• Architektúra francúzskeho klasicizmu
• Prečo sú sušené jablká zdravé?
• Mascarpone a Salko plnka
• Recepty na kuracie šaláty
• Jedálne lístky blízko vás