Veľkonočná vigília: Význam chleba a vína prinesených pred oltár
Veľkonočná vigília je najväčšou a najvznešenejšou spomedzi všetkých slávností a má sa v každom kostole sláviť len raz. Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa má konať v noci. Podľa pradávnej tradície táto noc je nocou bdenia zasvätenou Pánovi (Ex 12,42). Preto podľa výzvy evanjelia (Lk 12, 35-37) sa veriaci s horiacimi sviecami v rukách majú podobať ľuďom očakávajúcim návrat svojho Pána.
Obrad Veľkonočnej vigílie
Pre všetkých účastníkov vigílie treba pripraviť sviece. Na vhodnom mieste mimo kostola sa pripraví oheň. Keď nemožno posvätiť oheň mimo kostola, obrad sa koná v kostole. Kňaz a veriaci sa prežehnajú, pričom kňaz hovorí: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Bratia a sestry, v túto presvätú noc náš Pán Ježiš Kristus prešiel zo smrti do života. Potom kňaz požehná oheň.
Po požehnaní nového ohňa jeden z posluhujúcich prinesie pred kňaza veľkonočnú sviecu. Celebrant vryje do sviece kríž; nad kríž napíše grécke písmeno alfa, pod kríž písmeno omega a medzi ramená kríža vpíše štyri číslice aktuálneho roka. Keď už vryl do sviece kríž a ostatné znaky, môže do nej vsadiť v podobe kríža päť hrudiek tymianu.
Po zapálení sviece jeden z posluhujúcich vloží žeravé uhlíky z ohňa do kadidelnice a kňaz, ako zvyčajne, nasype tymian. Diakon, alebo ak ho niet, iný vhodný posluhujúci vezme od posluhujúceho veľkonočnú sviecu a zoradí sa procesia. Turiferár s dymiacou kadidelnicou ide pred diakonom alebo posluhujúcim nesúcim veľkonočnú sviecu, za nimi ide kňaz s posluhujúcimi a veriaci.
Po príchode k oltáru kňaz ide k sedadlu, sviecu odovzdá posluhujúcemu, vloží do kadidelnice tymian a požehná ho ako na evanjelium v omši. Diakon predstúpi pred kňaza a slovami: Požehnaj ma, otče, požiada kňaza o požehnanie. Diakon incenzuje knihu i sviecu a potom na ambóne alebo pri stojane prednesie veľkonočný chválospev.
Veľkonočný chválospev Exultet počas veľkonočnej vigílie v UPeCe Bratislava, Veľká noc 2022
Liturgia slova
Na túto vigíliu, matku všetkých vigílii, je určených deväť čítaní, a to sedem zo Starého zákona a dve (epištola a evanjelium) z Nového zákona. Ak si to vyžadujú veľmi vážne pastoračné dôvody, možno vynechať niektoré čítania zo Starého zákona. Majú sa čítať aspoň tri čítania zo Starého zákona, čiže zo Zákona a Prorokov, a spievať príslušné responzóriové žalmy. Nikdy sa však nemá vynechať čítanie zo 14. kapitoly knihy Exodus.
Po poslednom čítaní zo Starého zákona s príslušným responzóriovým žalmoma modlitbou sa zažnú na oltári sviece a kňaz začne hymnus Sláva Bohu na výsostiach. Všetci pokračujú. Po čítaní z listu svätého Pavla Rimanom všetci vstanú. Kňaz trikrát slávnostne zaintonuje (postupne vždy vo vyššej tónine) Aleluja a všetci po ňom opakujú. Kňaz zvyčajným spôsobom vloží do kadidelnice tymian a požehná diakona. Potom sa číta evanjelium o vzkriesení Ježiša Krista.
Liturgia krstu
Po homílii nasleduje liturgia krstu. Kňaz s posluhujúcimi ide ku krstiteľnici. Ak sa má konať, hneď sa začne procesia do baptistéria alebo ku krstnému prameňu. Prvý ide posluhujúci s veľkonočnou sviecou, nasledujú krstenci s krstnými rodičmi, posluhujúci, diakon a kňaz. Počas procesie sa spievajú litánie. Ak sa nevysluhuje krst a nepožehnáva sa krstný prameň, litánie sa vynechajú a hneď nasleduje obrad požehnania vody.
Potom kňaz požehná krstnú vodu. Kňaz vytiahne veľkonočnú sviecu z vody. Po krste kňaz pomaže deti krizmou. Všetci, dospelí i deti, prijmú biele rúcho. Potom posluhujúci podá kňazovi alebo diakonovi veľkonočnú sviecu a zažnú sa od nej sviece novopokrstených. Ak sa krst a vysvetľujúce obrady nekonali v presbytériu, nasleduje návrat do presbytéria v procesii zoradenej ako predtým.
Ak sa nevysluhuje krst a nepožehnáva sa ani krstný prameň, kňaz požehná vodu. Po krstných obradoch, alebo ak sa tieto sviatosti nevysluhovali, po požehnaní vody všetci vstanú a so zažatými sviecami v rukách obnovia krstné sľuby, ak už ich obnova nebola pri vysluhovaní krstu. Kňaz pokropí ľud požehnanou vodou.
Eucharistická liturgia
Po krste a obnove krstných sľubov nasleduje eucharistická liturgia. Kňaz pokračuje v omši ako zvyčajne. Žiada sa, aby novopokrstení prijali sväté prijímanie pod obidvoma spôsobmi spolu s krstnými rodičmi, rodičmi a katolíckymi príbuznými, ako aj s laickými katechétmi.
Katolícka Cirkev verí, že v Eucharistii je prítomný sám Ježiš Kristus - skutočne, reálne a podstatne. Pri svätej omši prijímame Najsvätejšie Srdce Ježišovo. Keď Ježiša prijímame, On je našou súčasťou a deje sa ešte niečo väčšie - my sa stávame Jeho súčasťou. Sme vzatí do spoločenstva s Ním a medzi sebou. Kristus je univerzálny príjemca, Jeho drahocenná Krv je schopná prijať našu poškvrnenú krv.
Svätá Eucharistia najplnšie zjavuje a vytvára naše spoločenstvo. Eucharistia je Ježiš, Láska. Je to sviatosť celej lásky. V škole svätých, opravdivých serafínov lásky k Eucharistii, sa učíme milovať sviatosť lásky vrúcnym a vznešeným spôsobom.
Sviatosti kresťanskej iniciácie
Vo Svätom písme a v učení Otcov je význam pojmu tajomstvo mimoriadne rozsiahly. „Tajomstvom Božej vôle“ je to, čo svätý Pavol nazýva Božím plánom v plnosti času „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“ (Ef 1, 9 - 10). Pre kresťanov tajomstvo v konečnom dôsledku znamená Krista uprostred nás (porov. Kol 1, 27).
Spásonosné a posväcujúce pôsobenie Cirkvi sa uskutočňuje v siedmich svätých tajomstvách: krst, myropomazanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, manželstvo a posvätné stavy. Skrze tieto posvätné úkony Cirkev Kristus udeľuje milosť Svätého Ducha. Skrze tieto sväté tajomstvá Cirkev posväcuje veriacich na ich ceste k plnosti života v Kristovi. Skrze viditeľné znaky (napr. voda, myro, chlieb a víno, rukopoloženie) Kristus buduje svoju Cirkev vo svätých tajomstvách.
Účasť na živote Najsvätejšej Trojice sa stáva pre nás skutočnosťou svätými tajomstvami krstu, myropomazania a Eucharistie. Inými slovami, podieľame sa na Božom živote po tom, čo sme boli zjednotení s Kristom a dostali sme pečať Svätého Ducha a podieľame sa na Kristovom tele a krvi v spoločenstve, ktoré sa nazýva Cirkev.
Krst
Krst je prvé tajomstvo, ktoré človek potrebuje prijať, aby vstúpil do Cirkvi, archy spásy. Krst je prostriedok, ktorým sa človek stane údom Cirkvi, Kristovho tela. „Skadiaľ je to, že sme kresťania? Univerzálnou odpoveďou by bolo, že z viery. A akým spôsobom sme spasení? Vďaka znovuzrodeniu milosťou, ktorá nám bola daná v krste.“ Krst odomkne prístup k ostatným svätým tajomstvám a posvätným obradom v Cirkvi, ktorými Pán posväcuje, oživuje a vedie svoju Cirkev ako celok a každého veriaceho zvlášť.
V krste človek dostáva odpustenie všetkých hriechov: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Tým, že bol zjednotený s Kristom a stal chrámom Svätého Ducha, je kresťan pôsobením Božej milosti vyslobodený z otroctva hriechu a smrti. Stane sa schopným rásť do Božej podoby.
Myropomazanie
Tak ako paschálne tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania nachádza svoje zavŕšenie v zoslaní Svätého Ducha na apoštolov, tak aj naše znovuzrodenie v Kristovi je spečatené darom Svätého Ducha. Myropomazanie je pečaťou daru, ktorý sme dostali v krste. Myropomazanie zjavuje, že každý pokrstený človek prijal príchod Svätého Ducha, tak ako apoštoli v Päťdesiatnicu.
Tajomstvo Eucharistie (svätého prijímania) je tretie z tajomstiev kresťanskej iniciácie. V Eucharistii novopokrstený, ktorý bol zrodený v Kristovi a naplnený Svätým Duchom, prijíma spoločenstvo Kristovho tela a krvi pri svätom eucharistickom stole. Ale na rozdiel od krstu a myropomazania, ktoré prijímame len raz, sväté tajomstvo Eucharistie prijímame po celý život, pretože práve týmto svätým tajomstvom rastieme v milosti, ktorú sme prijali v krste a myropomazaní - v milosti byť Božími synmi a dcérami.
Eucharistický kongres
V júni 2012 sa slávil v Dubline 50. medzinárodný eucharistický kongres. Kongres predstavuje vzácnu príležitosť, aby sme sa hlbšie zamysleli nad tým, do akej miery mala na nás vplyv reforma navrhnutá koncilom ohľadne spoločenstva, a to jednak pokiaľ ide o štruktúru vnútorného života Cirkvi ako spoločenstva a tiež vzhľadom na všetkých tých, ktorí s nami putujú po cestách dejín. Pojem spoločenstva je naozaj veľmi dôležitý pre evanjelizáciu, t.j. pre ohlasovanie Dobrej zvesti Ježiša Krista, ktorý chce prebývať medzi nami so svojím šťastím a slobodou, oduševnením a pokojom.
Kongres 2012 možno chápať ako biblický „kairos“, ako príhodný čas, keď sa vďaka Božej intervencii môže uskutočniť niečo mimoriadne. Je to chvíľa, keď Cirkev v Írsku i na celom svete môže veľa získať z opätovného počúvania toho, čo Duch Svätý hovoril a hovorí Cirkvi prostredníctvom Druhého vatikánskeho koncilu. Je to naozaj prozreteľnostná príležitosť pre ľudí, aby sa zhromaždili v spoločenstve s Kristom i medzi sebou.
tags: #kracam #pred #oltar #chlieb #a #vino
