Kráľovstvo starého chleba: Recepty a tradície
Chlieb, základná potravina ľudstva po tisícročia, presahuje svoj nutričný význam a stáva sa symbolom mnohých aspektov života, kultúry a duchovnosti. V slovenskej kultúre a v kresťanstve obzvlášť, má chlieb hlboký význam, ktorý sa odráža v tradíciách, poverách a modlitbách.
Chlieb v kultúre a tradíciách
Chlieb nepozná kultúrne hranice. Je obľúbeným pokrmom naprieč celým svetom už niekoľko tisícročí a práve to sa podpísalo na symbolike, ktorú v sebe nesie. Je zobrazovaný v kontexte spoločnosti i náboženstva a zosobňuje tak nielen symboly, ale aj mnohoraké tradície a povery. Chlieb je rozmanitá potravina, a to svojou podobou i chuťou. Naprieč svetom pripravujú svoj tradičný druh chleba rôzne národy a aj to je jeden z dôvodov, prečo je považovaný za znak domoviny tej-ktorej krajiny. Symbolizuje však i samotnú domácnosť.
Naši predkovia považovali kuchyňu za oltár domu a do chleba, ktorý sa v nej piekol, vkladali rodinné teplo a lásku. Príprava chlebového pokrmu bola spojením tvorivého ducha prírody a človeka. To znamenalo, že gazdinka doň v procese výroby prenášala svoju duchovnú energiu, ktorá sa ďalej preniesla na stravníkov. Mohla tak ovplyvniť aj zdravie a duševné rozpoloženie svojej rodiny či priateľov.
Aj preto sa zaužívali niektoré úslovia, ako napríklad: Ak kôrka na chlebe je odutá, iste sa pekárka pri sádzaní chleba do pece hnevala. Pečenie chleba bolo pre domácnosti typické, avšak nepredstavovalo každodennú záležitosť. Naopak, príprava chutného bochníka bola stanovená na vopred dané dni, pričom sa dodržiaval približne dvojtýždňový až trojtýždňový interval medzi pečením. Piatkov sa však netýkal - verilo sa, že vtedy bol na jeho prípravu nešťastný deň. Chlieb bol symbolom úcty, a preto museli mať gazdinky vždy čistú zásteru.
Kto mal chuť na chlieb, musel oň poprosiť. Úcta chlebíku sa prejavovala natoľko, že ak náhodou spadol na zem, musel sa čo najrýchlejšie zodvihnúť a pobozkať. Málokedy sa jedol hneď po upečení - jeho konzumácia sa nezriedka odkladala až na nasledujúce dni. Chlebu bola v minulosti pripisovaná aj obranná funkcia. Ľudia verili, že chráni deti i dospelých (ako talizman počas spánku). Deti v tomto ponímaní sprevádzal už od narodenia. Aby rodičia predchádzali urieknutiu bábätka, pridávali kúsok chleba do prvého kúpeľa.
Podľa inej povery matka musela hodiť chlieb do vody, keď prvý raz prechádzala s dieťaťom cez potok. Spojený s mágiou bol aj prostredníctvom iných povier. Podľa jednej z nich kto nechal chleba cez noc len tak ležať na stole, ublížil úbohým dušiam, ktoré celú noc preplakali. Ak bol zabalený do obrúska či utierky, zaručil pokojný spánok dušiam aj obyvateľom domu. Za ten sa považoval a podľa toho sa s ním aj zaobchádzalo. Často sa hovorievalo: Bez neho je zle a kto si ho neváži, toho Boh potrestá.
Kto príchodzieho človeka chce si uctiť, ponúkne mu chleba s nožom, aby si odkrojil aspoň na raz do úst alebo čo len smidku. V minulosti si chlieb krájali hostia. Tradovalo sa totiž, že ak si hosť sám ukrojí krajec cez celý peceň chleba, ujde sa všetkým dookola. S pohostinnosťou je spätý dodnes. Vítanie chlebom a soľou je zvyk, ktorý aj naďalej pretrváva a má celospoločenskú pôsobnosť. Jeho odmietnutie je považované za neúctivé.
Ľudia radi pripisovali dôležitosť nepodloženým javom a pridŕžali sa povier o chlebe, ktoré mali negatívny, až odstrašujúci charakter. Symbolika ukrytá v chlebe však nesie pozitívne posolstvá a bez ohľadu na to, čoho všetkého je chlieb znakom, predstavuje predovšetkým symbol života. Vnímate ho rovnako alebo je pre vás iba obyčajným pokrmom?
Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Čerstvý peceň voňavého chleba a plná soľnička, to sú veci, ktoré nechýbajú pri uvítacom ceremoniáli ani dnes. Týmito dvoma, na pohľad jednoduchými, ale kedysi vzácnymi potravinami, ponúkame prezidentov, premiérov i kráľovné, ale i množstvo ďalších významných hostí pri návšteve našej krajiny. O tomto zvyku sú spravidla informovaní členovia sprievodu zahraničného hosťa. Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli.
Bochník chleba je symbolom života, soľ zasa zdravia. V Rusku takto v minulosti chlebom a soľou vítali predstavitelia mesta cára či cárovnú, ak sa rozhodli navštíviť svojich poddaných. V slovanských kultúrach, vrátane východného Slovenska, je soľ symbolom pohostinnosti, ochrany a hojnosti. Umiestnenie soľničky na okraj stola pridáva ďalší rozmer - psychologický efekt. Tento zvyk má niekoľko kľúčových výhod:
- Symbol pohostinnosti: Soľ, často podávaná s chlebom, vyjadruje úctu a privítanie hostí, ako je zvykom pri slávnostných príležitostiach v Košiciach.
- Psychologický trik: Soľnička na okraji stola priťahuje pozornosť hostí, čím nenápadne láme bariéry a podporuje interakciu, najmä medzi neznámymi ľuďmi.
- Praktickosť: Soľ je ľahko dostupná pre každého pri stole, čo uľahčuje jej použitie a vytvára pocit spoločného zdieľania.
- Kultúrny odkaz: Podľa povier východného Slovenska soľ chráni pred zlými silami a prináša šťastie, čo dodáva stolovaniu duchovný rozmer.
Ako chlieb vybudoval civilizáciu: Od prvých farmárov po modernú továreň
Chlieb v kresťanstve
Od nepamäti sa zaň modlilo a v modlitbách dodnes prosíme o chlieb náš každodenný. V náboženskom chápaní však musíme ísť viac do hĺbky symbolu chleba. Keď Ježiš rozmnožil päť chlebov a nasýtil nimi 5 000 mužov, bol to zázrak, avšak keď premenil svoje telo na chlieb, bol to Boží dar pre ľudstvo. Počas poslednej večere Kristus použil chlieb a víno, aby slávil Najsvätejšiu obetu. Cirkev nasledujúc udalosť z večeradla taktiež používa chlieb a víno ako matériu sviatosti Eucharistie. Znaky chleba a vína nie len tvoria matériu sviatosti, ale sú vyjadrením dobroty Boha a stvoreného Ním sveta. Preto počas Svätej omše, počas obradu prípravy darov dobrorečíme Stvoriteľovi za chlieb a víno, ktoré je plodom zeme a viniča. Skrze toto sa stavajú darom Stvoriteľa pre človeka.
Chlieb a víno ako znaky sviatosti Eucharistie boli predpovedané už v starom zákone. Katechizmus učí, že v Starom zákone ako znak vďačnosti voči Stvoriteľovi obetovali chlieb a víno ako prvotiny plodov zeme. V knihe genezis autor ukazuje obetu Melchizedecha, kráľa a kňaza v jednej osobe, ktorý sa stretol s Abrahámom a priniesol chlieb a víno. V tom geste Cirkev vidí predpoveď svojej vlastnej obety, ktorá je vyjadrená v omšovej modlitbe menom „dokonalej obety“.
V súlade s odporúčaním Starého zákona, v kontexte židovského sviatku Paschy, Kristus počas poslednej večere použil nekvasený chlieb. Cirkev poslušná tejto tradícii, v liturgii taktiež používa takýto chlieb. Oslavy Paschy boli úzko spojené s požívaním chleba a vína. Nekvasený chlieb pripomínal náhlenie pri odchode z Egypta. Spomienka na mannu na púšti pripomínala Izraelitom, že majú žiť z chleba Božieho slova a napokon každodenný chlieb je plodom Zasľúbenej zeme, zárukou, že Boh je verný svojim prisľúbeniam. Počas židovskej večere bolo vypovedané blahoslavenstvo nad kalichom z vínom. Vyjadruje sa tým prosba o spásu Izraela v mesiášskych časoch. Ježiš ustanovil svoju Eucharistiu tak, že dal „nový a definitívny zmysel dobrorečeniu nad chlebom a kalichom“.
V novom zákone nájdeme podpoveď ustanovenia Eucharistie prostredníctvom udalosti spojenej so znakmi chleba a vína. V katechizme čítame: „Zázraky rozmnoženia chleba, keď Pán dobrorečil, rozlámal chleby a prostredníctvom svojich učeníkov ich rozdelil, aby nasýtil zástupy, sú predobrazom hojnosti tohto jediného chleba, ktorým je jeho Eucharistia.
Význam prosby
- Základná potreba: Chlieb predstavuje základnú potrebu pre život. Prosba o každodenný chlieb vyjadruje závislosť človeka od Boha pri zabezpečovaní základných potrieb.
- Duchovný pokrm: Okrem fyzického chleba táto prosba zahŕňa aj duchovný pokrm, ktorým je Božie slovo a Eucharistia.
- Spoločenský rozmer: Prosba je formulovaná v množnom čísle ("náš"), čo zdôrazňuje spoločenský rozmer kresťanskej viery. Prosíme o chlieb nielen pre seba, ale aj pre ostatných.
- Dôvera v Božiu prozreteľnosť: Prosba "daj nám dnes" vyjadruje dôveru v Božiu prozreteľnosť a odovzdanie sa do Božích rúk.
Katechetický výklad
Podľa Malého katechizmu Dr. Martina Luthera, prosba "Chlieb náš každodenný daj nám dnes" znamená, že máme prosiť o všetko, čo je potrebné pre telesný život, ako je jedlo, pitie, odev, obuv, dom, dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok, dobrého manžela/manželku, dobré deti, dobrých susedov, dobrú vládu, dobré počasie, mier, zdravie, česť, dobrú povesť, priateľov, verných podriadených, dobrých pánov, dobré rady, dobrú vôľu, pokojné svedomie a ochranu pred zlom.
Lutherov katechizmus zdôrazňuje, že Boh nám tieto veci dáva z otcovskej dobroty, aj keď si ich nezaslúžime. Preto by sme mali za ne Bohu ďakovať a slúžiť mu.
Ďalšie modlitby a princípy katolíckej viery
Okrem Modlitby Pána existuje mnoho ďalších dôležitých modlitieb a princípov v katolíckej viere, ktoré formujú život veriaceho:
- Modlitba Zdravas' Mária: Modlitba k Panne Márii, ktorá vyjadruje úctu a prosbu k Matke Božej.
- Modlitba Otčenáš: Veľmi známa a jednoduchá modlitba, ktorá v sebe skrýva množstvo tajomstiev a pokladov pre život človeka. Rozumieme však obsahu a forme tejto modlitby? Modlitba Pána je najdokonalejšou modlitbou, syntézou celého evanjelia a je v najvyššom stupni modlitba Cirkvi.
Jedinečnosť modlitby Otče náš
Jedinečnosť modlitby Otče náš je aj v tom, že sa vyhýba individualizmu, chýba v nej slovíčko JA, ktoré je tak typické pre naše modlitby. Ježiš Kristus nás učí modliť sa, majúc na perách predovšetkým slovíčko TY, pretože kresťanská modlitba je dialógom. A v dialógu s Bohom by nemal byť priestor na individualizmus.
Modlitba Otče náš začína oslavou Otca, pričom je nám daná možnosť vstúpiť do tejto oslavy tým, že Boha oslovujeme slovíčkom Otec. Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom.
Chlieb náš každodenný označuje pozemský pokrm, potrebný všetkým k udržaniu života, ale zároveň naznačuje aj chlieb života, ktorým je Božie slovo a Kristovo Telo - Eucharistia. Získavame ho ako nevyhnutný a najpodstatnejší pokrm Nebeskej hostiny, ktorej predkrmom je Eucharistia, ktorá jediná je schopná zasýtiť hlad po nekonečne a túžbu po Bohu, ktorá hýbe každým človekom, aj pri úsilí o každodenný chlieb.
Veľmi dôležitý je aj aspekt Chlieb náš: neprosíme v modlitbe o chlieb môj, ale o náš chlieb. Prosíme teda o chlieb nielen pre seba, ale aj pre celú Cirkev. Slová Daj nám dnes naznačujú, že zajtra budeme musieť prosiť znovu. Tak, ako potrebujeme chlieb, tak potrebujeme i odpustenie.
V tejto prosbe prosíme Boha o milosrdenstvo nad našimi hriechmi. Nikto z nás nemiluje Boha tak, ako On miluje nás. Stačí ak sa postavíme pred kríž a hneď vidíme ten nepomer lásky. Človek nestojí pred Bohom ako rovnocenný partner, ale ako dlžník, ktorý nemôže zaplatiť. Sväté písmo hovorí, že nemôže mať lásku k Bohu ten, kto ju nemá k blížnemu (porov.
Vari nás Boh pokúša? Niektorí biblisti zdôrazňujú, že preklad by mal skôr vyzerať takto: „Nedovoľ nám podľahnúť…“ Presne v duchu slov svätého Jakuba: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.
V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca. Tak ako všetci vieme, čo je zlo, tak všetci vieme, čo je pokušenie. Každý z nás už v svojom živote zažil silu pokúšania. Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou.
Keď hovoríme s Bohom, nerobíme to za účelom odhaliť mu to, čo máme v srdci: On to totiž pozná oveľa lepšie ako my. Pre nás je síce Boh tajomný, my naopak nie sme hádankou v jeho očiach (porov. Ž 139, 1-4).
„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. (pápež František)
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Naveky.
Modlitby Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.
POVERY A ZVYKY
Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zachádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov. Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal.
Požehnávanie mala predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb. S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv: Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách - pána, ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach - sedliaka. Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie. Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie. Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať n...
Recepty zo starého chleba
Máte chuť na pizzu, ale nechce sa vám robiť cesto alebo nemáte čas ísť do pizzerie? Vyskúšajte tento recept na pizzu zo sendvičového chleba. Je to rýchle, jednoduché a chutné riešenie pre každého, kto má rád pizzu.
Základný recept na cesto (ak máte viac času)
Ak máte viac času a chcete si pripraviť pizzu s tradičným cestom, tu je základný recept:
Suroviny na 2 pizze s priemerom 32 cm:
- 350 g polohrubej múky
- 250 ml vlažnej vody
- 7 g balíček sušeného droždia
- 1 ČL cukru
- 1 ČL soli
- 2 PL olivového oleja
- Sušené oregano alebo bazalka
Postup:
- Do 50 ml vlažnej vody primiešajte cukor a sušené droždie. Nechajte chvíľku postáť, kým droždie nezačne šumieť.
- V miske zmiešajte múku so soľou a sušenými bylinkami.
- Do múky urobte jamku, do ktorej vlejte olej, droždie a zvyšok vlažnej vody.
- Zamiešajte cesto najskôr v miske, potom ho poriadne rukami vypracujte na doske.
- Hladké a pružné cesto nechajte prikryté vykysnúť.
Tip: Cesto môžete nechať odležať v chladničke prikryté naolejovanou potravinárskou fóliou aj niekoľko hodín. Pred každým vyvaľkaním či vyťahaním pizze vytlačte z cesta všetky vzduchové bubliny, aby vám z tenkej pizze po upečení nenarástol kysnutý koláč.
Varený paradajkový základ
Paradajkový základ je dôležitou súčasťou každej pizze. Tu je recept na varený paradajkový základ:
Suroviny:
- 2 PL olivového oleja
- Menšia cibuľa
- Strúčik cesnaku
- 400 g olúpaných paradajok
- 2 PL nasekanej petržlenovej vňate
- 1 PL sušeného oregana
- 2 bobkové listy
- 2 PL paradajkového pretlaku
- 1 ČL cukru
- Soľ, mleté čierne korenie
Postup:
- Cibuľu a cesnak nadrobno pokrájajte a dajte smažiť na rozohriaty olej.
- Po štyroch minútach pridajte nakrájané paradajky a ostatné pochutiny.
- Priveďte omáčku do varu, zmiernite plameň a nechajte pomaly bublať približne 20 minút bez pokrievky, aby sa odparila prebytočná šťava.
- Po dosiahnutí požadovanej hustoty dochuťte podľa potreby, vyberte bobkové listy a môžete s omáčkou pracovať za horúca i za studena.
Tip: Rýchlu paradajkovú omáčku môžete pripraviť aj bez zdĺhavého varenia. Rozmixujte alebo nadrpobno nasekajte cibuľu, cesnak, bylinky a olej, primiešajte ich do kvalitného hustého paradajkového pretlaku a dochuťte soľou a korením.
Pizza zo sendvičového chleba
Suroviny:
- Sendvičový chlieb
- Paradajkový základ (varený alebo pretlak)
- Šunka, saláma, syr, zelenina podľa chuti
- Oregano, bazalka
- Olej
Postup:
- Rúru predhrejte na 180 stupňov Celzia.
- Sendvičový chlieb potrite paradajkovým základom.
- Na chlieb poukladajte šunku, salámu, syr a zeleninu podľa chuti.
- Posypte oreganom a bazalkou.
- Plech vymastite olejom a poukladajte naň pripravené pizze.
- Pečte v predhriatej rúre približne 10-15 minút, kým sa syr nerozpustí a chlieb nie je zlatistý.
- Po dopečení servírujte.
Inšpirácie na oblohu
Tu je niekoľko inšpirácií na oblohu pre vašu pizzu zo sendvičového chleba:
- Pizza Hawaii: ananás, šunka, syr, oregano
- Pizza Diavolo alebo Pepperoni: pálivá saláma, slanina, čili papričky alebo feferónky, olivy, syr, oregano, bazalka
- Pizza Al Tonno: tuniak v oleji, cibuľa, cesnak, syr, oregano
- Pizza Margherita: paradajky, mozzarella, čerstvá bazalka, oregano
Ďalšie recepty s toastovým chlebom
Ak máte doma toastový chlieb, prinášame vám niekoľko ďalších perfektných nápadov, ako ho premeniť na chutné pohostenie:
Roláda z toastového chleba
Potrebujeme:
- 12 plátkov toastového chleba
- 15 plátkov syra
- 2 kusy kuracích pŕs (alebo šunka)
- Smotanový syr alebo nátierkové maslo
- Strúhaný syr
- Trochu sladkej smotany
- Petržlenovú vňať
- Slaninu
- Štipku soli
Postup:
- Z toastového chleba odrežeme kraje, uložíme ho na rovný povrch tak, aby sa jednotlivé kusy čiastočne prekrývali a rozvaľkáme.
- Na chlieb uložíme plátky syra.
- Na olivovom oleji orestujeme kuracie prsia a keď sú hotové, rozdrobíme ich na drobné časti.
- Na panvici si orestujeme aj nadrobno nakrájanú slaninku.
- Potom si pripravíme náplň. Slaninu a kuracie mäso zmiešame s smotanovým syrom, strúhaným syrom, sladkou smotanou, nakrájanou petržlenkou a dochutíme soľou.
- Premiešame a natrieme na vrstvu plátkového syra. Povrch rolády potrieme rozpusteným maslom, ktoré sme zmiešali s nadrobno nakrájaným cesnakom a bylinkami.
- Vložíme do vyhriatej rúry, v ktorej pečieme asi 30 minút pri 180 stupňoch.
Fantastické predjedlo z bábovkovej formy
Potrebujeme:
- Mäkký biely chlieb (napr. toastový chlieb, asi 20 plátkov)
- Varená šunka (približne 20 plátkov)
- 300 g strúhaného syra
- 12 plátkov slaniny
Na omáčku:
- 30 g múky
- Čierne korenie, soľ
- 700 ml mlieka
- 1 lyžica horčice
Postup:
- Najskôr pripravte náplň: opečte plátky slaniny a položte ich na papierový obrúsok, aby ste zbavili prebytočného tuku. Potom slaninu nakrájajte na kúsky. Osmažte na tuku zo slaniny múkou, pridajte soľ a korenie.
- Všetko dobre premiešajte a potom pridajte mlieko a horčicu. Omáčku zahrievajte na panvici asi 5 minút za stáleho miešania. Súčasne zapneme rúru na 175 ° C.
- Plátky chleba rozvaľkáme valčekom a uložíme na spodok formy - formu s chlebíkom vystelieme. Na chlieb položíme vrstvu šunky, posypeme syrom a plátkami slaniny (polovicou z týchto prísad).
- Zakryte vrchnú vrstvu ďalšou vrstvou chleba, potom opäť šunku a zvyšnú slaninu so syrom. Nakoniec prikryte ďalšou vrstvou chleba.
- Potom vložte formu do zohriatej rúry na 30 minút. Hotový koláč vyberieme z formy, zľahka nalejeme omáčku, ktorú sme pripravili na začiatku, a koláč posypeme strúhaným syrom. Vložte ju do rúry na ďalších 10 minút, aby sa vytvorila kôrka.
Jablková štrúdľa z toastového chleba
Potrebujeme:
- 1 balenie svetlého toastového chleba
- Maslo
- 6-7 jabĺk
- Cukor
- Škorica, alebo škoricový cukor
- Hrozienka namočené v rume
- Mleté orechy
Postup:
- Toastové chleby potrieme zmäknutým maslom, posypeme strúhanými, alebo natenko nakrájanými jablkami, cukrom, škoricou, hrozienkami a orechmi.
- 2 plátky toastového chleba spojíme vždy dohromady a dáme zapiecť do hriankovače vymasteného maslom.
- Hotovo. Podávame poprášené obyčajným práškovým cukrom.
Harmonika z toastového chleba
Potrebujeme:
- Toastový chlieb
- Alobal
- Ľubovolné prísady - šunka, syr, slaninka, klobása….
- 1 pohár mlieka a 1 vajce na preliatie
Postup:
- Na plát alobalu uložíme chlieb a konce alobalu zahneme tak, aby sme vytvorili akúsi provizórnu misku.
-
tags: #kralovstvo #stareho #chleba #recepty
Populárne príspevky:
