Kresťanské znaky: Ryba a kríž, symbolika a význam

So symbolmi sa denne stretávame vo všetkých oblastiach nášho života. Symboly v kresťanstve sú staré ako kresťanstvo samo. I naša cirkev používa symboly, niekedy by možno mohla i viac. Keď však vieme, že symbol nás na niečo odkazuje, v našom prípade na Slovo Božie, môže sa stať v duchovnom živote veľkým obohatením.

Podobne ako v umení (o.i. i v kresťanskom): symbol je len znak, ktorý reprezentuje niečo iné a jeho význam je daný konvenciou. Samozrejme, že kresťanstvo, podobne ako napríklad i židovstvo, využíva staršie formy a tradície. Mnohí sa tiež symbolom bránia z akejsi opatrnosti pred modloslužbou.

Ak však máme pri symboloch vždy na mysli Krista, ktorý je stredom všetkého, netreba sa báť, s Ním je všetko “evanjelické”. Používanie symboliky napríklad počas Bohoslužieb môže byť obohatením z viacerých dôvodov. Symbol je totiž “naplnený” významom: je to len obyčajný znak, uchopiteľný, konkrétny a prítomný, ale vyjadruje často abstraktnejšiu, širšiu skutočnosť, niekedy dokonca i tajomstvo.

V nasledujúcom texte sa pozrieme na dva z najvýznamnejších symbolov kresťanstva: rybu a kríž, ich pôvod, význam a použitie v priebehu histórie.

Kríž - ústredný symbol kresťanstva

Tak napríklad kríž - jednoduchý, ľahko znázorniteľný znak.

V dnešnej dobe je pre kresťanov, ale aj nekresťanov kríž jasným a zrozumiteľným symbolom. Nikto by dnes netvrdil, že kríž patrí k moslimom, že je symbolom židov, či ateistov. Kríž patrí jednoznačne ku kresťanskej cirkvi. Dokonca vieme rozlíšiť podľa rôznych podôb kríža aj jednotlivé skupiny kresťanov. Poznáme nádherné byzantské kríže, veľké kríže rímsko-katolíckej cirkvi, strohé a jednoduché kríže rôznych protestantských denominácií, kríže, ktoré vyrážajú dych svojím umeleckým stvárnením, drahé a ťažké kríže zo zlata, ale aj jednoduché kríže zo zviazaných konárikov, ktoré sú prekrížené.

Je to úplne fascinujúce, ako našu civilizáciu z určitého uhla pohľadu kríž úplne opantal. A asi aj dnes by sme len ťažko našli v našich zemepisných šírkach symbol, ktorý sa opakuje častejšie, ako práve symbol kríža. A tento symbol nenahradila ani nacistická svastika a ani komunistická červená päťcípa hviezda. Keby dnes sa medzi nami zjavil starý Riman alebo Grék z roku 50 po Kristu, tak by mu to asi vyrazilo dych. Vôbec by nerozumel, prečo je všade toľko krížov.

Veď kríž bol symbolom toho najnehanebnejšieho a najponižujúcejšieho spôsobu popravy, aký vôbec v antike existoval. Zomrieť na kríži znamenalo nie len to, že človek bol zločincom a vyvrheľom spoločnosti, ale že patril medzi otrokov, medzi úplnú, absolútnu spodinu. Preto teda apoštol Pavel v našom texte hovorí o tom, že kríž je pohoršením a bláznovstvom, a preto pre vzdelaných Grékov predstava, že ktokoľvek smrťou na kríži sa môže stať záchrancom, bola absurdná.

Keď si dnes uvedomíme tieto skutočnosti, o to silnejšie nám vynikne veľkosť Božej lásky. Nepochybne mnohokrát počujeme v kázňach o tom, že Boh z lásky obetoval svojho Syna. Sú to nádherné a krásne slová. Ale Boh Ho nie len obetoval za naše životy, ale urobil Ho tým najponíženejším a najopovrhovanejším zo všetkých ľudí.

Veď predstavte si svoj vlastný životopis, kde by bolo napísané: narodený v maštali, otec neznámy, matka tvrdí, že otcom je Boh, čiže asi nie celkom psychicky v poriadku, a napokon zomrel medzi vrahmi a vyvrheľmi tou najpotupnejšou smrťou. To nie je znakom vysokého pôvodu a veľkého človeka. A predsa Boh zostúpil až tak nízko, že sa stal posledným z posledných.

A to len preto, aby nakoniec kríž- opľúvaný a potupený, tisíckrát prekliaty a zhanobený- sa stal najväčším symbolom v dejinách ľudstva, symbolom oslobodenia človeka, kedy maličký, nepatrný, z prachu zrodený človek, ktorý vôbec nič neznamená, sa dostáva až do nebeského kráľovstva. A tak je vlastne ponížená rozumnosť rozumných.

Veľkopiatkový príbeh je nie len príbehom poníženia, ale aj príbehom neuveriteľného utrpenia a bolesti. Veľký Piatok nám hovorí, že Boh išiel až do úplných krajností, až na doraz. Lebo hriech musel byť raz a navždy porazený a zničený. Nerozumiem, prečo môže byť hriech porazený iba cestou utrpenia a smrti. Ale keďže môj Pán volil túto cestu, tak nepochybne je to jediná možná alternatíva.

Ako evanjelici sa radi hrdíme tým, že Veľký Piatok je náš najväčší sviatok. Celkom dobre sa to počúva a v podstate sa to dá akceptovať. Ale nie je Veľký Piatok pre nás veľkým iba preto, aby sme sa vyhranili voči iným konfesiám, či sekulárnemu svetu? Rozmýšľame naozaj o tom, čo Ježiš na ten Veľký Piatok pre nás podstúpil a čo pre nás urobil?

Ak je to tak, tak sa môže stať, že obeť, ktorú Ježiš priniesol na kríži, síce už nie je pre nás bláznovstvom a pohoršením, ale iba identifikačným znamienkom nášho evanjelického sebavedomia a možno nejakého nejasného pocitu nadradenosti nad ostatnými. Ak tieto pocity v nás Veľký Piatok vzbudzuje, tak sme úplne na opačnej strane toho, čo Boh chcel týmto veľkým činom urobiť a čím nás chcel osloviť.

Veľký Piatok je deň, kedy Boh, ktorý bol celý život ponížený, napokon pre nás- zlomyseľných a nehodných ľudí- podstúpil hanebnú smrť na kríži a nechal sa za nás zbičovať. Je to posolstvo pravdepodobne tej najväčšej možnej obete a lásky, akú vôbec bol kto schopný priniesť.

Čo však pre nás dnes znamená obeť, utrpenie? Ako to vlastne vnímame? A ako ďaleko sme ochotní v obetovaní a utrpení ísť- do akej hĺbky? A čo vlastne za utrpenie a obeť považujeme? Skúsme si na tieto otázky dať poctivú odpoveď.

Ranokresťanské umenie a symbolizmus

Väčšina pamiatok ranokresťanského umenia, osobitne vo východnej časti kresťanského sveta, bola zničená ikonoborcami, neskôr križiakmi a samozrejme aj zubom času. Z toho malého počtu pamiatok ranokresťanského umenia, ktoré sa nám zachovali až do dnešných dní, si môžeme vytvoriť obraz o ranokresťanskom umení. Zachovali sa najmä fresky v katakombách, hlavne v Ríme. Okrem Ríma sa katakomby objavili aj v Neapole, v Egypte, v Palestíne a inde.

Keď sa v kresťanskom prostredí začalo umenie rozvíjať, nešlo len o prebratie foriem z okolitého pohanského sveta, no hneď od počiatku si kresťanské umenie vytvorilo vlastný obsah a malo rad špecifických samostatných úloh. Tak sa toto umenie stalo úplne novým, nielen kópiou pohanského umenia. Kresťanské umenie odrážalo úplne nový pohľad na svet, nový spôsob života, iné chápanie sveta a života v ňom. Preto sa nová tematika nemohla obliecť do starých napr. antických foriem. Potrebovala taký štýl, ktorý by najlepším spôsobom vyjadril duchovné ideály kresťanstva.

Už v rozpise ranokresťanských katakomb nachádzame základné črty nového umenia. Pomocou tohto umenia sa kresťania pokúšali zobraziť nielen to, čo je viditeľné, no aj to, čo je neviditeľné - duchovný obsah. Umenie katakomb je predovšetkým umenie učenia viery. Tematika rozpisov z väčšej časti vychádza z textov Starého a Nového Zákona. Spoločne s priamymi vyobrazeniami (ikonami) bol v ranokresťanskej Cirkvi obzvlášť rozšírený a hral dôležitú úlohu jazyk symbolov.

Na vyjadrenie svojho učenia prvotná Cirkev používala teda aj symboly - vlastné aj pohanské. Už v 1. a 2. storočí sa v katakombách objavuje celý rad námetov Starého a Nového Zákona. Z 1. storočia sa zachovali vyobrazenia Noema v arche, Krstu Isusa Christa, Dobrého Pastiera, proroka Daniela v jame s levmi, Hostiny (Tajomnej večere); z 2. storočia Zvestovanie Bohorodičke, Narodenia Isusa Christa a iné.

Tento symbolizmus sa objasňuje predovšetkým nevyhnutnosťou vyjadriť cez umenie tie pravdy, ktoré sa nedajú vyobraziť priamo. Zmysel kresťanských symbolov sa ľuďom vysvetľoval postupne, podľa miery ich pripravenosti ku krstu. Prví kresťania zobrazovali predovšetkým biblické symboly - baránka, Noemovu archu a pod. No keď do Cirkvi začali prichádzať bývalí pohania, tieto symboly sa im zdali cudzie a často málo pochopiteľné.

Vtedy, aby ich Cirkev priblížila k chápaniu pravdy, prijala niekoľko pohanských symbolov, ktoré boli spôsobilé podať isté stránky jej učenia. Cirkev však tieto symboly očisťovala od pohanského obsahu a poukázala na ich prvotný význam a zmysel. Preto, aby Cirkev lepšie vyjadrila a objasnila svoje učenie pre tých, ktorí do nej vstúpili z pohanstva, využíva aj niektoré antické mýty, ktoré by mohli poslúžiť do istej miery ako paralely s kresťanským učením.

Spoločne s malým počtom priamych vyobrazení Isusa Christa nachádzame aj množstvo Jeho symbolických zobrazení, napísaných buď farbami v katakombách alebo ako reliéfy na sarkofágoch. Z tých, ktoré vyjadrujú obraz človeka, sú na prvom mieste vyobrazenia Isusa ako Dobrého Pastiera, ktoré sa objavujú už v 1. storočí. Tento obraz je tesne spojený so symbolom baránka a osnovaný na biblických textoch.

Tak proroci Ezechiel (34. kap.) aj Dávid (22. žalm) predstavujú Izrael ako stádo ovečiek, Pastierom ktorého je samotný Hospodin Boh. Aj Isus Christos sa prirovnáva k tomuto obrazu: "Ja som Dobrý Pastier" (Jn 10, 14) alebo "Nebol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraelovho" (Mt 15, 24). Prijmúc tento ikonografický typ, kresťanstvo doň vložilo dogmatický obsah: Dobrý Pastier - vtelený Boh - nesie na sebe zatúlanú ovečku - padlú ľudskú prirodzenosť a zjednocuje ju so svojou Božou slávou.

Dosť rozšíreným symbolickým vyobrazením Isusa Christa bol Jeho starozákonný predobraz - baránok, zobrazovanie ktorého sa objavuje v kresťanskom umení od 1. storočia. Z antickej mytológie je prevzatý iný symbolický obraz Isusa Christa - Orfeus, ktorý hrá na lýre krotiac divé zvery. S týmto symbolom sa často stretávame v prácach starobylých autorov.

Aj námety, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať čisto dekoratívne, majú svoj skrytý zmysel, ako napr. vinič (vínny kmeň), ktorý sa často nachádzal v ranokresťanských rozpisoch. Je to obrazná forma vzťahujúca sa na slová Spasiteľa: "Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako výhonok nemôže prinášať ovocie sám od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste výhonky. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako výhonok a uschne" (Jn 15, 4-6).

Vyobrazenie vínneho kmeňa (viniča) a jeho vetiev poukazuje na Isusa Christa a Jeho Cirkev: "Ja som vinič a vy ste výhonky". No častejšie sa stretávame s vyobrazením viniča s plodmi - môže ísť o zber hrozna alebo o scénu vtákov, ktoré zobú bobule hrozna. Takéto vyobrazenia majú kresťanom poukázať na najväčšiu tajinu Cirkvi - Eucharistiu. Ľudia zbierajúci hrozno alebo vtáky, ktoré zobú plody, predstavujú kresťanov, ktorí sa kŕmia Telom a Krvou Isusa Christa.

V Novom Zákone vinič slúži aj ako symbol raja, zeme, ktorú Isus Christos prisľúbil tým, ktorí sa budú kŕmiť Jeho Telom a Krvou - členom Cirkvi. Vínny kmeň ako dekoratívny námet s tým istým symbolickým významom sa zachoval do dnešných dní.

Symbol ryby (Ichthys)

Jedným z najviac rozšírených symbolov prvých storočí bola ryba. Tento symbol je prevzatý z pohanstva. V kultoch mnohých národov bola ryba symbolom plodnosti. Veľkú úlohu na tom, že kresťania prijali tento symbol za svoj, malo to, že ryba zohrala dôležitú úlohu v evanjeliovom zvestovaní. Samotný Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach.

Keď sa obracal k rybárom, skutočne používal také obrazy (obrazné vyjadrenia), ktoré by im boli blízke a pochopiteľné. Prizval ich na apoštolskú službu a nazval ich "lovcami ľudí" (Mt 4, 19; Mk 1, 17). Božie kráľovstvo Isus Christos prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov. S rybou sa prirovnávajú aj nebeské blahá (Mt 7, 9-11. 13. 47-48; Lk 5, 10).

No veľké rozšírenie tohto symbolu v kresťanstve malo aj iný základ a to význam piatich slov, z ktorých počiatočné písmená tvoria slovo ryba - ICHTYS = Isus Christos Boží Syn Spasiteľ. Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Isusa Christa a Jeho spasiteľnú misiu. Je to určitá forma starobylého Vyznania (Symbolu) viery, ktorá sa ukrývala v jednom jedinom slove.

Obraz ryby vidíme takmer všade - na stenách, sarkofágoch, v náhrobných textoch a na rôznych predmetoch. Okrem symbolov Christa máme v prvých dobách aj symboly vzkriesenia: fénix (vták, ktorý zomiera a vstáva z popola), kohút (krikom prebúdza zo sna, t. j. smrti), kotva (symbol nádeje), páv (symbol nesmrteľnosti, lebo podľa vtedajších názorov jeho mäso nepodliehalo skaze) a ďalšie, ktoré predstavujú Cirkev, ako napr. koráb, vinič s vetvami a pod.

Zobrazenia Isusa Christa boli v prvotnej Cirkvi zväčša symbolické - baránok, pastier, vinič, ryba, Orfeus a pod. Naproti tomu, zobrazenia Bohorodičky sú v katakombách priame, hoci boli potrebné aj vonkajšie rozpoznávacie znaky. Najstarobylejšie zachované vyobrazenia Bohorodičky v katakombách pochádzajú z 2. storočia. Bohorodička je vyobrazovaná v scéne poklonenia mudrcov z Východu, v Zvestovaní a v scéne Narodenia Isusa Christa. Často sa zobrazuje aj ako "Oranta", t. j. s modlitebne vztýčenými rukami. Takéto vyobrazenie podčiarkuje jej úlohu orodovníčky pred Bohom za Cirkev a za celý svet. Takto sa často zobrazuje až dodnes.

Pre umenie prvých storočí je charakteristické aj zobrazenie Bohorodičky s mládencom Christom na rukách. Aby sa ukázalo, že táto vyobrazená žena je Presvätá Bohorodička, bolo potrebné sústrediť pozornosť aj na vonkajšie detaily (znaky). Týmito vonkajšími znakmi sú starozákonný prorok a hviezda vyobrazená nad hlavou ženy.

Prorok drží v ľavej ruke zvitok alebo knihu so svojím proroctvom a pravou rukou ukazuje na hviezdu nad Bohorodičkou. Jedni hovoria, že je to prorok Izaiáš kvôli jeho slovám: "Hospodin ti bude večným svetlom" (Iz 60, 19), pretože hviezda je symbolom nebeského svetla. Iní predpokladajú, že je to Balaám so svojimi slovami: "Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela" (4Mjž 24, 17). Na hlave Bohorodičky je pokrývka - charakteristický znak vydatej ženy, akou aj bola podľa všeobecnej mienky. Pokrývka hlavy je črta historickej reality, ktorá sa v pravoslávnej ikonografii zachovala dodnes vo vyobrazeniach Bohorodičky.

Toto zobrazenie Bohorodičky je zároveň historické aj symbolické a toto zjednotenie historického realizmu a symboliky je základom cirkevného umenia. Umelecký jazyk Cirkvi tej doby (tak ako aj jej dogmatický jazyk) nemal ešte tú presnosť a jasnosť, ktoré nadobudol v nasledujúcom období a vďaka ktorým dnes vždy spoznáme na ikonách Božiu Matku - nie sú nám potrebné žiadne vonkajšie znaky, ako napr. prorok, ktorý by na Bohorodičku poukazoval (dnes postačujú napr. tri ornamenty - po jeden na každom pleci a jeden na čele ako symbol neustáleho panenstva).

Objektívna veda potvrdzuje, že sa v katakombách už od prvých čias objavuje nový štýl umenia, vlastný len kresťanstvu. Toto umenie podáva učenie Cirkvi a je v súlade so Svätým Písmom. V súlade s tým je aj cieľ tohto umenia - nie v zobrazení každodenného života, ale v pochopení jeho zmyslu; nie v tom, aby vyjadrilo problémy života, ale v tom, aby dalo na tieto problémy evanjeliovú odpoveď.

Základný obsah zobrazených postáv tohto obdobia (Bohorodičky, svätých) je ich státie pred Bohom v najrôznejších životných situáciách, najmä však v modlitebnom rozpoložení. Tento obsah sa podáva najmä cez kompozíciu "Oranty", čo je starobylé gesto pre modlitbu, ktoré bolo nielen rozšírené, no stalo sa aj symbolom v kresťanskom umení. V rímskych katakombách nachádzame veľký počet "oránt" ako zosobnení modlitby alebo modliacej sa Cirkvi. Toto gesto je vlastne poloha pozdvihnutých rúk. Nie je to čisto kresťanský symbol, bol známy aj v pohanskom svete aj v starobylom Izraeli. Napr. v žalmoch sa spomína niekoľkokrát. Modlitebný stav je základným obsahom najrôznejších zobrazených námetov. Vyobrazuje sa nielen postava, ale viac vnútorný, duchovný stav osôb - modlitba.

Tak kresťan, ktorý mal byť vždy pripravený k vyznaniu svojej viery aj cez mučenícky podvih, mal neustále pred očami to vnútorné státie pred Bohom, ktoré si mal chrániť za každej okolnosti. Poukazovalo sa na to, čo uspokojovalo i posilňovalo dušu, a nie to, čo vyvolávalo strach a odpudzovalo. Okrem modlitby sa v ranokresťanskom umení vyobrazovala aj námaha (ťažkosti) - na znak jej očistného významu a aj preto, aby bolo pripomenuté, že každá námaha sa má konať na Božiu slávu.

Špecifikom ranokresťanského umenia je zobrazenie postáv robené s minimom detailov. Táto skúposť (jednoduchosť) v prostriedkoch vyobrazovania súhlasí s jednoduchosťou evanjeliovej zvesti. V Evanjeliu sa udalostiam, ktoré opisujú históriu ľudstva, venuje len niekoľko riadkov. Takisto i obraz nám poukazuje len to základné. V Evanjeliu aj v obraze sa pripúšťajú iba tie detaily, ktoré zvýrazňujú zmysel a význam danej udalosti. Všetky tieto črty nás vedú priamo ku klasickej forme pravoslávnej ikony.

Od tohto času začali umelci privádzať svoje práce k tej vyššej prostote a jednoduchosti, hĺbka obsahu ktorej je dostupná len duchovnému zraku. Umelec očisťoval svoje umenie od všetkého individuálneho, zostával anonymom (práce sa nepodpisovali) a všetko úsilie umelca sa sústreďovalo na podanie Tradície. Umelec sa musel vzdať svojho vlastného estetického cítenia a využiť všetku krásu viditeľného sveta na podanie sveta horného - duchovného.

Symbolika tohto obdobia nie je hra slov či pojmov, abstraktná či svojvoľná. Vidíme v nej logický systém prenikajúci evanjeliovou blahozvesťou. Aj jazyk týchto symbolov splnil svoju úlohu, lebo prostredníctvom neho bolo kresťanstvo odkryté pre väčšie masy ľudí, ktorých posvätilo i vychovávalo a z ktorých vzišiel celý rad mučeníkov.

V prvých obdobiach kresťanstva bola symbolika cirkevného umenia hlavne ikonografická: ako symboly slúžili vyobrazené predmety, napr. ryba, vínny kmeň a iné, alebo historické scény, ktoré mali symbolický význam, napr. vzkriesenie Lazara - symbol prichádzajúceho všeobecného vzkriesenia. Každý takýto symbol, ako forma zobrazenia, ktorú Cirkev prijala, sa už nemenil a používal sa po celom vtedajšom kresťanskom svete.

Ranokresťanské umenie je umenie liturgické aj dogmatické; je to originálne duchovné vedenie a preto netreba brať seriózne tvrdenia, že sa toto umenie objavilo mimo Cirkvi a nemalo v nej žiadny význam až do 4. storočia. Naopak, toto umenie znamená presne stanovené cirkevné vedenie i prísnu kontrolu prác umelcov. Nič v ňom nedávalo možnosť samostatného rozhodovania sa umelca, jeho vlastného chápania. Všetko je tu osnované na učení Cirkvi. Od počiatku Cirkev začala vytvárať taký umelecký jazyk, ktorý by vyjadril tú istú pravdu, ako jej jazyk slovný.

Ďalšie symboly kresťanstva

Okrem kríža a ryby existujú aj ďalšie symboly kresťanstva, ktoré majú hlboký význam:

• Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie). Večera Pánova je sviatosť, v ktorej prijímame Ježišovu obeť za nás, skutočnosť, že Ježiš aj za nás prelial svoju nevinnú krv.
• Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy). Loď v prístave istí kotva. Tak ako kotva dáva lodi istotu, životu kresťana ju dáva Božia láska.
• Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
• Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého.
• Kohút - symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
• Svieca - prináša svetlo. Pán Ježiš povedal, že On je svetlo sveta. Svieca je aj symbolom obete pre iných - keď horí stravuje sa.
• Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života, ktorý Pán Boh človeku daruje v krste, ktorý je kúpeľom znovuzrodenia.
• Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti, keďže strom vyháňa každý rok nové púčiky. Strom je aj znamením pokoja a požehnania (v jeho tieni si možno odpočinúť).
• Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom. Ježiš je vínny kmeň a my ratolesti.

Symboly kresťanstva a súčasnosť

Symbol ryby, známy ako kresťanský znak, je na cestách stálicou už desaťročia. Ryba ako symbol na autách, nálepky na autách sú u nás pomerne bežným javom.

Rovnako mnohí z nás už zrejme niekedy videli aj auto s nálepkou ryby. Jej dizajn je veľmi jednoduchý, ľahko rozpoznateľný tvar je nakreslený len za pomoci jednej línie. Hlavným symbolom kresťanstva je nespochybniteľne kríž, no ani zďaleka nie je jediným. Celkom často sa používa aj symbol ryby - presne ten, ktorý si občas môžeme všimnúť na autách. Dalo by sa teda povedať, majitelia nálepky jednoducho dávajú svetu na známosť, že sú kresťania.

V prenesenom význame však môže ísť aj vodičov, ktorí sú pripravení nezištne pomáhať. Nemusia ani nutne byť kresťania. Téme sa v minulosti venoval aj denník SME, ktorý uviedol, že „rybkári“ rybku na kapote auta nosia na znak ochoty pomôcť aj bez odmeny. Od vodičov vlastniacich túto nálepku teda môžeme očakávať dobromyseľnosť a ochotu. V prípade akejkoľvek nehody alebo poruchy na ceste je dobré stretnúť jedného z „rybkárov“, keďže ak to s nálepkou myslia vážne, mali by zastaviť a problém pomôcť vyriešiť.

Symbol ryby mal pre kresťanov rôzne teologické konotácie, ako napríklad zobrazenie Kristovho zázračného nasýtenia 5 000 ľudí a jeho prirovnanie svojich apoštolov k „rybárom ľudí“. Niektorí veriaci kritizujú súčasné používanie symbolu ryby pre jeho komercializáciu viery.

Dekoratívna nálepka s kresťanským symbolom ryby Ichthys je krásnym a symbolickým doplnkom kresťanskej viery. Ichthys, ako starodávny znak kresťanov, je ideálny pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoju vieru a zároveň ozdobiť svoj priestor elegantným a významným prvkom. Produkt je vyrobený z HDF dosky hrubej 3 mm, ktorá je dostatočne pevná a odolná voči poškodeniu. Na rozdiel od nálepiek na stenu z plastovej fólie, vytvorí na stene vkusný a nerušivý 3D efekt. Montáž výrobku je jednoduchá a zaobídete sa bez vŕtania do stien. Balenie obsahuje podrobný návod a montážny materiál - obojstrannú penovú pásku. Tá sa jednoducho prilepí na zadnú stranu výrobku a dekoráciu umiestnite na vopred určené miesto.

Prosíme, aby ste pri rozmerovo väčších dekoráciách vopred zvážili aj iný, vhodnejší spôsob montáže - napr. klinčeky, háčiky, montážne lepidlo.

Tabuľka: Ďalšie kresťanské symboly a ich význam

Rôzne variácie symbolu kresťanskej ryby.

tags: #krestanske #znaky #ryba #a #kriz #symbolika

Populárne príspevky:

• Recepty na pečené zemiaky
• Recept na rožky s Nutellou
• Výzdoba torty pre dospelých
• Recept na zaváranie orechov
• Tradičný recept na dusenú kapustu