Krížovec Ryba: Druh, Charakteristika a Biotop

V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy rýb, ich charakteristiky a biotopy. Od aligátora ryby až po tuniaka modroplutvého, preskúmame ich jedinečné vlastnosti a životné prostredie.

Aligátoria Ryba (Atractosteus spatula)

Aligátoria ryba (Atractosteus spatula) je severoamerický druh sladkovodnej ryby z radu Lepisosteiformes, rozšírený od povodia rieky Mississippi po Mexický záliv.

"Silent Invaders" Asian Carp 2013

Dospelce obývajú pomalé nádrže a stojaté vody veľkých riek, močiarov, zálivov a jazier. Zriedkavo vstupuje do brakických a morských vôd.

Aligátoria ryba (Atractosteus spatula)

Má ganoidné šupiny, jej telo je pokryté pancierom ako stredoveké brnenie, zloženým z kosoštvorcových šupín. Domorodci používali jej ostré a tvrdé šupiny ako hroty šípov. Ústa má rozšírené ako lyžica s ostrými zubami. Kvôli jej podobnosti s aligátorom sa po anglicky volá „Alligator gar“.

Potravu tvoria modré kraby, korytnačky, vodné vtáctvo alebo iné vtáky a malé cicavce. Aligátoria ryba patrí medzi dlhoveké ryby a môže žiť aj viac ako 50 rokov. Dospieva vo veku okolo 10 rokov, kedy je po prvý krát schopná sa rozmnožovať. Samica sa zvyčajne vytiera s viacerými samcami a tmavozelené alebo červené ikry kladie do vegetácie. Ikry sú jedovaté ako pre kôrovce, tak aj pre stavovce, iné ryby aj človeka. Tým je zabezpečená ochrana ikier pred predátormi.

Má silno vaskularizovaný plynový mechúr, spojený s pažerákom (tzv. vzdušnohrdlé ryby - physostomi), čo im umožňuje reguláciu tlaku vzduchu v plynovom mechúri a aj fakultatívne dýchanie vzduchu.

Potamotrygon henlei

Potamotrygon henlei je druh sladkovodnej raje, ktorý patrí do čeľade Potamotrygonidae. Tento druh je endemitom riečnych systémov v oblasti povodia Paraná-Paraguaj, kde žije v hlbokých a pomaly tečúcich vodách.

Potamotrygon henlei

Charakteristickým znakom druhu je jeho široký, zaoblený disk, ktorý dosahuje šírku až 50 cm u dospelých jedincov, pričom jeho telo je pokryté jemným hnedým alebo sivohnedým zafarbením s výraznými škvrnami alebo vzorovaním na chrbtovej strane, ktoré pomáha kamufláži v prirodzenom prostredí. Tento druh má pomerne krátke, zaoblené rostrum, ktoré mu umožňuje efektívne loviť ryby, kôrovce a rôzne bezstavovce z dna. Dospelé jedince môžu dosiahnuť hmotnosť až 10 kg.

Aj keď je táto raja považovaná za menej agresívnu v porovnaní s niektorými inými druhmi sladkovodných rají, je ohrozená niekoľkými faktormi, najmä degradáciou biotopov a nadmerným rybolovom, ktorý zasahuje do jej prirodzeného prostredia. Zatiaľ čo biológia druhu nie je úplne preskúmaná, je známe, že tento preferuje piesčité alebo bahnité dno v riekach a potokoch, kde sa ukrýva pred predátormi a hľadá potravu.

Vzhľadom na ohrozenie jeho prirodzeného biotopu je dôležité venovať pozornosť ochrane týchto rýb, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch sladkovodných riek Južnej Ameriky.

Rod Piraňa (Piaractus sp.)

Rod piraňa (Piaractus sp.) zahŕňa pomerne veľké sladkovodné ryby z čeľade Serrasalmidae, blízko príbuzné dravým piraňám, no odlišné v správaní aj potrave. Pochádzajú z tropických oblastí Južnej Ameriky, najmä z povodia Amazonky a Orinoka.

Piaractus brachypomus

Hoci sa často zamieňajú s dravými zástupcami (najmä v akvaristike), druhy rodu Piaractus nie sú dravé, naopak, sú prevažne bylinožravé až všežravé. Ich široké, zaoblené telo a silné čeľuste s plochými zubami sú prispôsobené na rozhrýzanie tvrdých plodov, semien a rastlinnej potravy, ktorú v prírode konzumujú vo veľkom množstve, najmä počas sezónnych záplav.

Najznámejšími zástupcami rodu sú druhy ako Piaractus brachypomus a Piaractus mesopotamicus. Dorastajú do veľkých rozmerov, až 80 cm a viac ako 20 kg, vďaka čomu sú významné aj pre komerčný chov v Južnej Amerike. Vyskytujú sa aj mimo svojho pôvodného areálu, kde môžu spôsobovať ekologické problémy, ak sú vypustené z akvárií.

Štukozubce (Merluccius sp.)

Do rodu štukozubcov (Merluccius sp.) patria treskovité ryby, žijúce v Atlantickom a Tichom oceáne, vrátane Tasmánie a Nového Zélandu. Druhá chrbtová plutva a análna plutva majú zadný zárez. Telo je kryté malými cykloidnými šupinami. Prítomné zuby na hlave vomeru. Prvý hlavný chrbtový lúč je tŕňový.

Merluccius merluccius

Väčšina druhov má veľké koncové ústa, dlhé, špicaté zuby. Na hornej strane hlavy sa objavuje veľký hrebeň v tvare písmena „V“. Druhy rodu Merluccius sú nenásytné predátory obývajúce kontinentálny šelf a horný svah. Tri druhy žijú vo veľkých skupinách na kontinentálnom šelfe v subantarktických vodách. Dospelé jedince žijú počas dňa blízko dna, ale v noci sa pohybujú mimo dna.

Dospelé sa živia hlavne rybami (malé sardely, sardinky, slede, tresky, sardinky a i.) a kalmarmi. Mláďatá sa živia kôrovcami.

Ihla Krokodília (Tylosurus crocodilus)

Ihlu krokodíliu (Tylosurus crocodilus) zaraďujeme medzi štíhle dlhé ryby, s telom kruhového prierezu a veľmi úzkymi čeľusťami. Vyskytuje sa v oceánoch po celom svete, v západnom Atlantiku od USA až po Brazíliu, ale tiež sa nachádza aj v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. Žije na útesoch a dokonca aj v lagúnach.

Tylosurus crocodilus

Uprednostňuje teplejšie teploty vody okolo 20 - 30 °C, pričom ide o pelagický druh najčastejšie nachádzajúci sa v hĺbke 1 - 13 m. Dorzálna plutva tvorí pomerne vysoký lalok, dĺžka tela dosahuje aj vyše 100 cm (okrem hlavy a chvostovej plutvy) a hmotnosť je asi 6,4 kg. Jej farba je strieborná, na bokoch s rôznymi odtieňmi modrej až zelenej na chrbte. Má extrémne dlhé čeľuste vyzbrojené veľmi ostrými zubami. Chvostová plutva je hlboko vyklenutá, dolný lalok oveľa dlhší ako horný a chvostová stopka s výrazným, čiernym bočným kýlom.

Žije samostatne alebo v malých skupinách. Samica môže naklásť 30 000 vajíčok. Vajíčka možno nájsť pripevnené k predmetom vo vode pomocou úponkov na povrchu vajíčka. Rybári sa ich obávajú, pretože pri vyskakovaní z vody (pomerne rýchlo a stredne vysoko) môžu spôsobiť bodné poranenia ostrými rostrami, napr. keď sú v noci vyrušované alebo priťahované svetlami. V roku 2000 bola zaznamenaná ryba, ktorá vyskočila z vody a bodla tínedžera do krku. Sú tak schopné prebodnúť aj svojich predátorov.

Ich hlavným predátorom sú tuniaky a iné veľké ryby. Živia sa malými rybami aj malými lietajúcimi rybami, ktoré sa im zmestia do úst.

Chiméry (Chimaera sp.)

Chiméry (Chimaera sp.), patriace spolu so žralokmi k drsnokožcom, žijú v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne v miernych až tropických vodách, väčšinou v hĺbke do 200 m. Sú nápadné veľkou hlavou, ktorá je z bokov stlačená s krátkym rostrom a malými ústami.

Chimaera monstrosa

Na tele je nápadná difycerkná chvostová plutva, t. j. chrbtica prebieha priamo ku špičke a symetricky rozdeľuje chvostovú plutvu. Majú dve chrbtové plutvy, ich análna plutva splýva s chvostovou, majú nápadne predĺžený bičíkovitý chvost a mimoriadne veľké prsné plutvy. Plakoidné šupiny majú len miestami na hlave, chrbte a samčích pterygopodoch. Pri tomto rode je rostrum oblé.

Rebrá im chýbajú, v rovnom čreve nemajú typhlosolis (špirálna riasa, zväčšujúca vnútornú tráviacu plochu čreva) a kloaku. V ústnej dutine sú zuby v tvare doštičiek, zuby sa nevymieňajú (monofiodontný chrup). Majú zreteľný pohlavný dimorfizmus (samice sú väčšie), samce majú na hlave výrastok. Oplodnenie je vnútorné, vajíčko má rohovinovú škrupinku.

Chiméry sú hlbinné živočíchy (100 - 2 500 m), známych je cca 33 druhov. Vodu na dýchanie prijímajú hlavne cez nosné dierky. Maximálna dĺžka je cca 1,5 m. Živia sa malými rybami a bezstavovcami pri dne. Majú chrbtový tŕň s pridruženou jedovatou žľazou, ktorej jed bolestivo vníma aj človek.

Beringraja binoculata

Beringraja binoculata je najväčšia raja v Severnej Amerike, ktorá má latinské rodové meno podľa Beringovho mora. Vyskytuje sa vo vodách Tichého oceánu od Aljašky až po Mexiko.

Beringraja binoculata

Na tele, ktoré má podobu šarkana, má malé chrbtové plutvy vzadu na chvoste, no chvostové a análne plutvy jej chýbajú. Široké prsné svaly má pripevnené k ňufáku a spojené s telom; panvové plutvy sú veľké, stredne konkávne na voľných okrajoch. Má zadné strany chvosta s malým mäsitým kýlom na oboch stranách. Živí sa kôrovcami a menšími rybami.

Je vajcorodá - vajíčka sú podlhovasté tobolky (23 - 30 cm dlhé a 11 - 19 cm široké) s tuhými špicatými rohmi, ktoré obsahujú viacero zárodkov, pričom sú uložené v piesčitých alebo bahnitých plochách. Prejavuje výrazné párovanie s objatím.

Tuniak Modroplutvý (Thunnus thynnus)

Tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus) je rozšírený v Atlantickom oceáne, pričom patrí medzi najrozšírenejšie a zároveň najznámejšie druhy tuniakov. Dorastá do maximálnej veľkosti 458 cm, maximálna publikovaná hmotnosť je 684 kg a dožíva sa aj viac ako 32 rokov.

Thunnus thynnus

Druhá chrbtová plutva je vyššia ako prvá a prsné plutvy sú veľmi krátke (menej ako 80 % dĺžky hlavy). Prvá chrbtová plutva je žltá alebo modrastá, druhá červenohnedá, análna plutva a ostatné sú tmavožlté s čiernym okrajom; stredný chvostový kýl dospelých jedincov je čierny. Oceánsky, ale sezónne sa približuje k pobrežiu. Tuniaky sú vizuálne dravce, lovia malé húfové ryby, napr. sardely, okrem toho kalmare a červené kraby.

Neresiská sú známe najmä z Mexického zálivu a Stredozemného mora, ale prítomnosť dospelých jedincov a lariev bola zistená ďaleko od týchto oblastí (napr. Bahamy a stred severného Atlantického oceánu), čo naznačuje, že možno využívajú aj iné neresiská.

U tuniaka modroplutvého sa pozoruje správanie naznačujúce orientáciu na rodné miesto (tzv. navádzanie alebo „natal homing“), kedy jedince označené v západnom Atlantiku sa pravidelne vracajú na rovnaké neresiská buď v Mexickom zálive (západná populácia), alebo v Stredozemnom mori (východná populácia). Zdá sa, že táto vernosť k natálnym (rodným) oblastiam sa prejavuje najmä po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, keď sa tuniaky pravidelne vracajú na „svoje“ neresiská v konkrétnej oblasti oceánu.

Ikry a larvy sú pelagické. Rast mláďat je rýchly (asi 30 cm/rok). Rast dospelých jedincov je podstatne pomalší, na dosiahnutie dvoch tretín maximálnej dĺžky je potrebných asi 10 rokov.

Stříkoun lapavý (Toxotes jaculatrix)

Stříkoun lapavý (Toxotes jaculatrix) je ryba z řádu Carangiformes a čeledi stříkounovitých (Toxotidae). Patří do rodu Toxotes, vědecký název zní Toxotes jaculatrix. Rodové jméno pochází z řečtiny a znamená „lukostřelec”.

Toxotes jaculatrix

Stříkoun lapavý měří nejčastěji kolem 20 cm, největší jedinci však mohou být až o 10 cm delší. Ryba má stříbrnou barvu a po stranách těla výrazné znaky. Hřbetní ploutev se nachází blízko zadní strany těla. Jako u jedné z mála ryb se oči vyvinuly tak, aby umožňovaly binokulární vidění.

Stříkoun lapavý je znám pro svou schopnost vypuzovat proud vody z tlamy, kterou „sestřeluje” kořist, jako je hmyz, z vegetace nad vodní hladinou. Někteří jedinci jsou schopni zasáhnout kořist i ve 2 až 3 metrech nad vodou a po pádu hmyzu do vody se k němu mohou dostat během 50 milisekund.

Stříkoun lapavý se vyskytuje ve vnitrozemských i oceánských vodách, nejčastěji v ústí řek a v mangrovníkových bažinách. Obývá především Indo-Pacifik a vody okolo Austrálie. Během života se pohybuje mezi sladkou, slanou a brakickou vodou. O rozmnožování této ryby není známo velké množství informací. Poprvé se stříkouni třou, jakmile dosáhnou délky asi 10 cm, a najednou mohou naklást 20 000 až 150 000 vajíček.

Podmienky Chovu v Akváriu

Niektoré druhy rýb, ako napríklad tie z rodu Toxotes, sa môžu chovať v akváriu. Pre tieto ryby platia určité špecifické požiadavky:

  • Brakická voda: Je veľmi vhodné ich chovať v brakickej vode, kde sa im darí lepšie, majú jasnejšie vyfarbenie a žijú dlhšie, než vo vode sladkej.
  • Veľkosť akvária: Vyžaduje dostatočne veľké akvárium s úkrytmi vo forme väčších kamenov.
  • Podmienky: Majú radi silný prúd a tmavý podklad, dno piesčité alebo drobný štrk.

Krmivo

Krížovce sú všežravce, ale vyšší podiel by mala tvoriť masitá zložka. V prírode sa živí larvami hmyzu, vodnými rastlinami, korýši, mäkkýši a drobnými rybami. V akváriu možno ako krmivo použiť tablety pre sumce, žížaly, sekané rybie a drůbeží maso a vnitřnosti, patentky, nitěnky a pod.

Je to mírumilovná ryba, ale pre svoj aktívny život nie je ideálne je chovať s bojácnými a plachými rybami. Malé ryby považuje za kořist.

Rozmnožovanie

Obtížně zjistitelné. Ke tření dochází na začátku období dešťů (jaro nebo začátek léta). Samec inkubuje jikry v tlamě 2-4 týdny při teplotě asi 32 °C. Mláďata ve věku 2 měsíců jsou už značně velká a měří kolem 6 cm.

tags: #krizovec #ryba #druh #charakteristika

Populárne príspevky: