Krvné Zásobovanie Pečene: Anatómia a Funkcie
Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. U vyšších organizmov je transport zabezpečený sústavou ciev a žíl. Pohyb v cievach a žilách obstaráva srdce.Tabuľka: Funkcie Pečene| Funkcia | Popis || ------------------------- | ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- || Metabolizmus cukrov | Pri vysokej hladine cukru v krvi pečeň vychytáva jednoduché cukry a ukladá ich do zásoby v podobe glykogénu. Pri nízkej hladine cukru uvoľňuje štiepením glykogénu jednoduché cukry do krvného riečiska. || Metabolizmus aminokyselín | Z aminokyselín môže v pečeni vznikať glukóza, ale hlavne sa podieľajú na tvorbe bielkovín krvnej plazmy a niektorých faktorov zrážania krvi. V pečeni sa tvorí močovina ako konečný produkt degradácie aminokyselín. || Metabolizmus tukov | V pečeni sa tukové molekuly syntetizujú aj degradujú. Pri nadmernom prívode cukrov a bielkovín sa tieto látky premieňajú na tuky a transportujú sa do tukového tkaniva. Pečeň je tiež dôležitým miestom tvorby cholesterolu a fosfolipidov, ktoré sa podieľajú na výstavbe bunkových membrán a vnútrobunkových organel. Z cholesterolu vznikajú soli žlčových kyselín. || Detoxikácia | Pečeň je schopná detoxikovať a uskladňovať alebo vylučovať do žlče viaceré endogénne i exogénne toxické látky, lieky, antibiotiká, alkohol. || Metabolizmus vitamínov | Pečeň zasahuje do metabolizmu a uskladňovania niektorých vitamínov, predovšetkým vitamínu A, D a B12. || Metabolizmus železa a medi | Pečeň má dôležitú úlohu v metabolizme železa a pravdepodobne aj medi, ktoré sú potrebné v procesoch krvotvorby. |
Srdce a Krvný Obeh
Srdce (cor, cardium) je uložené v medzipľúcii (mediastinum). Leží na stredovej línii tela, väčšou časťou vľavo. Váži asi 340 g u mužov a o niečo menej u žien. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm.Srdce je dutý sval tvorený osobitnou priečne pruhovanou svalovinou - myokard. Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovník (perikard). Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.Hepatálny obeh (krvné zásobenie pečene)
Štruktúra Srdca
Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Srdce, resp. jeho oddiely sa neustále rytmicky zmršťujú - systola, a ochabujú - diastola, pričom sa tento proces opakuje v tzv. srdcovom cykle. Najmohutnejšiu svalovinu srdca má ľavá komora, pretože je zodpovedná za pumpovanie krvi do celého tela cez aortu. Pri činnosti srdca vznikajú elektrické reakcie, ktoré je možné merať a zobraziť pomocou elektrokardiografu (EKG).Chlopne a Kontrakcie
Predsiene a komory srdca sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri systole predsiení sa ich cípy spoja a zabránia spätnému nasatiu krvi do predsiení.Prevodový Systém Srdca
Podnety ku kontrakcii myokardu vznikajú nezávisle od nervovej sústavy vo zvláštnom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca. Nervová sústava pomocou vegetatívnych nervov (sympatikus a parasympatikus) len upravuje frekvenciu kontrakcií. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu a funkčne nervovému tkanivu. Svojím metabolizmom má schopnosť vyvolávať tvorbu elektrických vzruchov spôsobujúcich kontrakciu. Srdcová svalovina sa od kostrového svalstva odlišuje tým, že na prahový podnet vždy reaguje maximálnou kontrakciou.Prevodový systém srdca začína na začiatku pravej predsiene sínusovým uzlom. Odtiaľ prechádza svalovinu predsiene k predsieňovokomorovému uzlu, ktorý leží v prepážke medzi predsieňami. Z neho vychádza predsieňovokomorový zväzok (Hisov mostík), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Oba ramienka smerujú k hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyněho vláken.
V prípade, že prevodový systém srdca nefunguje správne, môže dôjsť v ľubovoľnom čase ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie až smrť. V takomto prípade sa použije kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa umiestni na telo a katódou sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu. Ľudské srdce udrie za deň asi 100 000 krát. V každom cykle sa strieda fáza kontrakcie (systola) s fázou relaxácie (diastola):
Srdcový Cyklus
Srdcový cyklus začína krátkym obdobím pokoja (diastáza), kedy sú všetky oddiely vo fáze diastoly a srdce sa plní krvou. Nasleduje systola oboch predsiení súčasne, čím sa krv dostane cez atrioventrikulárne chlopne do príslušných komôr, ktoré sú stále vo fáze diastoly. Systola predsiení je iniciovaná sínusovým uzlom. Systolou komôr je krv cez polmesiačikovité chlopne vypudená do tela. Súčasne so systolou komôr sú obe predsiene v diastole.Za minútu prečerpá srdce asi 5 l krvi, čo sa označuje ako minútový srdcový objem. Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť. Zvýšenie môže nastať jednak zrýchlením srdcovej činnosti, jednak zosilnením sťahov a zvýšením objemu krvi prečerpávaného jednou systolou. Najsilnejším podnetom, ktorý zvyšuje minútový srdcový objem, je svalová práca. Pri nej stúpajú nároky na prekrvenie, na prívod kyslíka a živín. Pri veľmi náročných špičkových telesných výkonoch sa môže zvýšiť minútový objem až na 30, príp. 40 l. Trénovaným ľuďom sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti, čo je hospodárnejšie, u netrénovaných jej zrýchlením. Minútový objem sa o niečo zvyšuje aj napr.Krvný Tlak a Tep
Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite do žíl a pružné steny veľkých tepien sa napnú. Tento tlak na steny, ktorý spôsobuje ich pružné napätie, sa nazýva tlak krvi. Ako tlak krvi označujeme u človeka tlak v ramennej tepne, ktorý meriame pomocou tlakomeru (tonometra). Za optimálne hodnoty zdravého dospelého človeka v pokoji sa považuje tlak okolo 120/80 mmHg (milimetrov ortuťového stĺpca). Hodnoty do 139/89 mmHg sa označujú ako normálny až vysoký normálny tlak. Tlak 140/90 mmHg a vyšší sa už podľa súčasných štandardov považuje za vysoký krvný tlak (hypertenziu).Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy, avšak tento rozdiel platí najmä v mladšom a strednom veku. Pri každej systole sa vypudenou krvou rozšíri začiatok aorty. Tento kmit postupuje ako tzv. tepová vlna po stene aorty a prechádza aj na jej vetvy. Na povrchových tepnách môžeme tep - pulz - hmatať, najlepšie na vretennej tepne na zápästí. Pri telesnom pokoji má zdravý dospelý človek priemerne 70 tepov/min.Pri telesnej práci, v teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca, a teda aj tep zrýchľuje. Počas spánku sa spomaľuje činnosť srdca a znižuje sa aj metabolizmus, no spotreba kyslíka tkanivami mozgu sa počas spánku výrazne neznižuje a aj prietok krvi mozgom zostáva relatívne konštantný. Nitkovitý pulz je slabý a rýchly pulz, ktorý sa môže vyskytovať pri šoku, mdlobe a horúčnatých ochoreniach. Hoci je slabý a ťažko nahmatateľný, nie je správne povedať, že sa nedá nahmatať vôbec.
Cievny Systém: Tepny, Žily a Vlásočnice
Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým tkanivám - výnimku tvoria pľúcne tepny (aa. pulmonales), ktoré sa vetvia z pľúcnicového kmeňa (pľúcnica, truncus pulmonalis) vychádzajúceho z PK srdca. Vedú odkysličenú krv do pľúc. Tepny tvoria približne 20 % z celkového objemu krvného riečišťa v obehovom systéme človeka. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ĽK srdca, ktorá vytvára oblúk (arcus aortae) doľava dozadu a otáča sa k chrbtici. V nej prúdi krv najrýchlejšie. Z oblúka aorty vystupujú smerom ku hlave 3 tepny:* ramenohlavová tepna (truncus brachiocephalicus)* ľavá spoločná krčnica (a. carotis communis sinistra)* ľavá podkľúčna tepna (a.Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca - aj tu tvoria výnimku pľúcne žily (vv. pulmonales), ktoré vedú z pľúc do ĽP srdca okysličenú krv. Žily tvoria približne 75% z celkového objemu krvného riečišťa u človeka. Tento vysoký podiel je spôsobený ich kapacitou na uchovávanie veľkého množstva krvi, čo je kľúčové pre reguláciu krvného tlaku a objemu cirkulujúcej krvi. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila (v. cava superior et inferior). Osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica (portálna žila, v.Vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách.Krvný Obeh: Malý a Veľký Obeh
Krvný obeh rozdeľujeme na:* malý (pľúcny) krvný obehPľúcny krvný obeh začína v PK, odkiaľ sa krv pri systole vypudí pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Na rozhraní medzi PK a pľúcnicovým kmeňom je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do PK. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ĽP.* veľký (telový) krvný obehTelový krvný obeh začína v ĽK, z kade sa krv pri systole vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou a dolnou dutou žilou do PP. Súčasťou veľkého krvnému obehu je vrátnicový obeh. Svojím charakterom je to žilový obeh. Začína sieťou kapilár v nepárnych orgánoch brušnej dutiny, ktoré sa spájajú do mohutnej žily - vrátnice, tá vstupuje do pečene a opäť sa rozvetvuje na sieť vlásočníc. Takto sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny vstrebané do krvi z tráviacich orgánov.Trvalá činnosť srdca vyžaduje stály a dostatočný prívod kyslíka a živín do srdcovej svaloviny a súčasne plynulé odvádzanie splodín metabolizmu. Preto má srdce vlastný krvný obeh. Sú to vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo z aorty a svojimi vetvami privádzajú krv do vlásočníc, ktoré bohato pretkávajú srdcový sval.Ak sa uzavrie koronárna tepna alebo jej vetva, vzniká srdcový infarkt. Uzavretie najčastejšie spôsobuje upchatie tepny pri arterioskleróze (zhrubnutím tepny a vznikom krvnej zrazeniny). Príslušný úsek srdcovej svaloviny prestáva byť zásobovaný kyslíkom a živinami, tkanivo odumiera a miesto sa neskôr hojí jazvou. Infarktom sa poruší srdcová činnosť. Prežitie závisí od umiestnenia ložiska infarktu, od jeho rozsahu, od veku a od celkového stavu organizmu.Ochorenia Ciev
Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza (gr. artéria = tepna, skleros = tvrdý). U starých ľudí je to sprievodný jav starnutia, môže však postihnúť aj osoby mladšie. Pri artérioskleróze stena tepien hrubne a tepny strácajú pružnosť (elasticitu). Okrem toho, v stredne veľkých a veľkých tepnách sa môžu hromadiť látky tukového charakteru, predovšetkým tzv. "zlý" cholesterol (LDL) a proces môže vyústiť do chorobného zúženia lumenu tepny - tzv. aterosklerózy.Ateroskleróza je tak typom artériosklerózy, kde zhrubnutie steny tepny a následná strata elasticity je spôsobená ukladaním tukových látok v lumene cievy, čo spôsobuje jej postupné upchávanie. Často sa tieto pojmy berú ako synonymá, ale je dobré medzi nimi rozlišovať. Zúžením lumenu tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami. Z toho vyplývajú poruchy činnosti príslušného tkaniva alebo orgánu (napr. mozgu). Zdravý spôsob života, striedma strava bohatá na ovocie a zeleninu, telesný pohyb a šport sú najlepšou prevenciou pred artériosklerózou. Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory, ako vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie, ochorenie na cukrovku a dedičná predispozícia.Častým ochorením žíl (10% obyvateľstva nad 18 rokov) sú kŕčové žily (varixy). Sú to vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Príčinou je menejcennosť žilových stien. Vznik varixov podporuje všetko, čo zvyšuje tlak v žilách dolných končatín, zamestnanie v stoji, gravidita a pod. Na mieste kŕčovej žily môže vzniknúť krvná zrazenina a upchanie žily, jej zápal alebo pre poruchu výživy kože vred predkolenia.Angina pectoris. Postupné zužovanie niektorej koronárnej tepny vedie k tomu, že prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočný v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. To sa prejaví zníženým výkonom srdcového svalu a subjektívne vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi.Cyanózou nazývame modravé sfarbenie pier, niekedy i špičky nosa a posledných článkov prstov, predovšetkým nechtov a nechtových lôžok.Pečeň (Hepar)
Pečeň (hepar), ako najväčšia žľaza ľudského tela, má v organizme všestranné funkčné zapojenie a je to život podmieňujúci orgán. Pečeň je uložená v brušnej dutine na pravej strane tesne pod bránicou za pravým rebrovým oblúkom odkiaľ zasahuje pre svoju veľkosť až na ľavú stranu. Skladá sa z 2 lalokov- pravý a ľavý pričom pravý je veľkosťou dominujúci. Do pečene prichádzajú 2 hlavné cievy:* pečeňová tepna (arteria hepatica), ktorá zásobuje pečeň krvou bohatou na kyslík* vrátnica (vena portae), ktorá odvádza krv zo všetkých nepárových orgánov brušnej dutiny (žalúdok, črevá, pankreas slezina).Táto krv obsahuje absorbované potravinové substancie z tráviacej trubice (tuky, cukry, bielkoviny). Vstrebané látky sa v pečeni metabolizujú a uskladňujú. Pečeň je akousi chemickou továrňou tela, ktorá sa zapája do všetkých metabolických a iných procesov prebiehajúcich v organizme. Zabezpečuje a reguluje mnohé na seba nadväzujúce životne dôležité funkcie jednotlivých systémov. Pri vysokej hladine cukru (glukózy) v krvi pečeň vychytáva jednoduché cukry a ukladá si ich do zásoby v podobe glykogénu- zložitého cukru. Ak je cukru v krvi nedostatočné množstvo, pečeň pohotovo uvoľňuje štiepením glykogénu jednoduché cukry do krvného riečiska. Z aminokyselín v pečeni môže v prípade potreby vznikať glukóza, sú však dôležitejšie z hľadiska tvorby bielkovín krvnej plazmy a niektorých faktorov zrážania krvi. V pečeni sa tvorí močovina ako konečný produkt degradácie aminokyselín. Pečeň má dôležitú úlohu aj v tukovom metabolizme. Tu sa veľa tukových molekúl syntetizuje ale aj degraduje. Pri nadmernom prívode cukrov a bielkovín sa tieto látky premieňajú na tuky a tie sú transportované do tukového tkaniva, kde sa ukladajú do zásoby. Pečeň je tiež dôležitým miestom tvorby cholesterolu a fosfolipidov, ktoré sa podieľajú na výstavbe bunkových membrán a vnútrobunkových organel. Z cholesterolu v pečeni tiež vznikajú soli žlčových kyselín, ktoré sú vylučované do žlče. Pečeň je tiež za fyziologických podmienok jediným miestom tvorby ketolátok, ktoré ako zdroj energie využívajú niektoré mimopečeňové tkanivá (srdce, svaly, obličky). Pečeň zasahuje aj do metabolizmu a uskladňovania niektorých vitamínov a to predovšetkým vit. A, vit. D a vit. B12. Okrem zásob vit. B12 má pečeň dôležitú úlohu aj v metabolizme železa a pravdepodobne aj medi, potrebných v procesoch krvotvorby. Pečeň je schopná detoxikovať a uskladňovať alebo vylučovať do žlče viaceré endogénne i exogénne toxické látky, lieky, antibiotiká, alkohol… V pečeni sa tvoriaca žlč je odvádzaná najprv vnútropečeňovými kanálikmi do mimopečeňových kanálikov, odtiaľ do žlčníka a zo žlčníka vedúci žlčovod odvádza žlč do tenkého čreva- do dvanástorníka. Žlč má v čreve význam pre trávenie a vstrebávanie tukov.Príčiny Poškodenia Pečene
1. Hlavnými hepatotropnými vírusmi v našich oblastiach sú vírusy hepatitídy A, B a C. Pečeň môže byť poškodená aj inými vírusmi napríklad EBV, baktériami (napr. leptospirami), parazitmi (echinokokóza, schistosomóza, malária).2. Etanol je jedným z najvýznamnejších faktorov poškodzujúcich pečeň. Alkohol je metabolizovaný cez medziprodukt acetaldehyd až na kyselinu octovú. Toxické účinky na metabolizmus má acetaldehyd, vznikajú kyslíkové radikály, sú ovplyvnené detoxikačné deje, dochádza ku zvýšeniu priepustnosti čreva a tým k prenikaniu toxických látok do portálnej cirkulácie. Závažným je predovšetkým vznik alkoholovej cirhózy. Ženy sú na pôsobenie alkoholu všeobecne citlivejšie.3. Hromadenie žlče môže viesť ku biliárnej cirhóze.4. Odtok krvi z pečene môže byť narušený pri pravostrannom zlyhaní srdca. Dlhšie trvajúci stav môže viesť k fibróze či dokonca až ku kardiálnej cirhóze.5. Ak sa poškodí či deštruuje prevažná časť pečeňového parenchýmu, môžu nádory viesť k výraznému poškodeniu pečeňových funkcií.6. Pri metabolických poruchách, vrátane vrodených porúch, sa v pečeňovom tkanive hromadia rôzne látky či metabolity.Ochorenia Pečene
1. Poškodenia pečeňového parenchýmu sprevádzané zápalovou reakciou. Okrem vírusových hepatitíd existujú aj hepatitídy alkoholové, autoimunitné a poliekové. Podľa klinického priebehu sa rozlišujú hepatitídy akútne a chronické. Akútne hepatitídy sa môžu zhojiť bez následkov, môžu byť príčinou akútneho zlyhania obličiek alebo môžu prejsť do chronicity s následným rizikom vzniku cirhózy.2. Steatóza je nahromadenie tuku v pečeňových bunkách. Steatózy sa delia na 2 základné typy-alkoholom podmienené a alkoholom nepodmienené. Steatóza vzniká aj pri prejedaní, kedy sa nadbytok energie ukladá v podobe tuku aj do pečene. Ďalej môže steatosis vznikať pôsobením toxických látok, liekov, pri DM2, pri inzulínovej rezistencii, pri hyperlipidémii,..3. Je to zmnoženie väziva v pečeňovom tkanive.4. Je to stav morfologicky charakterizovaný difúznou ireverzibilnou prestavbou pečene (lalôčikov, ciev, väziva). Pozorujeme známky nekrózy, zmnoženie väziva, jazvenie a nodulárnu regeneráciu. Výsledkom je úbytok funkčného pečeňového parenchýmu a porucha krvného prietoku pečeňou. Dôsledkom cirhózy môže byť pečeňové zlyhanie vrátane portálnej hypertenzie, častejšie vznik karcinómu pečene.5. Veľká väčšina karcinómov pečene vzniká pri cirhóze pečene, výrazný vzťah je k vírusom hepatitídy B, C.Prevencia a Liečba
Pečeňová diéta spočíva vo vyradení tukov a mastných jedál. Alkoholová a fajčiarska abstinencia- je vysoko iracionálne platiť si za ničenie zdravia… Zvýšiť príjem antioxidačných látok, vitamínov skupiny B, hepatoprotektívne prípravky podporujúce regeneráciu pečene, vybrané druhy ovocia a zeleniny,.. Rastlina Pestrec mariánsky (Silybum marianum) obsahujúca mnoho prospešných látok pomáha regenerácii pečene.Pečeňové Testy
V krvnom sére zisťujeme prítomnosť niektorých špecifických látok, ktoré majú určitú vypovedaciu hodnotu o funkcii pečene. Pečeňovými testami sledujeme aktivitu 3 hlavných pečeňových enzýmov- aminotransferáz AST, ALT, GMT, hodnotíme hladinu bilirubínu - koncového produktu metabolizmu hemoglobínu, ktorý sa v pečeni ďalej metabolizuje a ako konjugát je vylučovaný žlčou. Pri poruchách pečene je bilirubín nedostatočne spracovávaný pečeňou a tak sa toto farbivo žltého charakteru ukladá v tele- v koži či v očných bielkach a môže tak spôsobiť žltačku- ikterus. Sledujeme ďalej množstvo močoviny, množstvo bielkovín krvnej plazmy a koagulačných faktorov.tags: #krvné #zásobenie #pečene #anatómia
