Kto kupuje viac jedla v Európe: Štatistiky a porovnania
Ceny naprieč Európou po mesiacoch pokoja opäť rastú. Znamená to, že zdražovanie sa znova rozbieha, aj keď pomalším tempom než počas krízových rokov. Najviac k tomu prispeli energie, potraviny a služby - teda oblasti, bez ktorých sa domácnosti nezaobídu. Európska únia ako celok zaznamenala ešte rýchlejšie tempo - 2,6 %. Z krajín Európskej únie sa Slovensko ocitlo medzi štátmi, kde ceny rastú najrýchlejšie. Spolu s Chorvátskom sme zaznamenali infláciu 4,6 %, čo je viac než dvojnásobok európskeho priemeru. Ako uviedla pravda.sk, zaujímavé je, že v niektorých krajinách, ako Francúzsko či Taliansko, rast cien nepresiahol ani 2 %.
Inflácia je jednoducho povedané celkové zdražovanie tovarov a služieb. Ak ceny rastú plošne, hovoríme o inflácii - teda o stave, keď si za rovnaké množstvo peňazí kúpime menej než predtým. Pri meraní inflácie sa sleduje široké spektrum tovarov a služieb. Veľký vplyv majú položky, ktoré tvoria podstatnú časť našich výdavkov - energie, potraviny, doprava či bývanie. Práve vďaka týmto údajom môžu ekonómovia a centrálne banky posúdiť, ako sa vyvíja životná úroveň obyvateľov.
Hoci sa Európa vo všeobecnosti považuje za región s dobrou dostupnosťou kvalitných potravín, nie všetkým krajinám sa darí túto povesť napĺňať. Patrí k nim napríklad aj Slovensko, a to aj napriek tomu, že približne polovicu jeho rozlohy zaberá poľnohospodárska pôda. Pri globálnom porovnaní majú vyššiu potravinovú bezpečnosť dokonca aj púštne krajiny Omán a Katar.
Potravinová bezpečnosť na Slovensku
Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín. V tomto ukazovateli dosiahli v celosvetovom meradle vyššie skóre než Slovensko napríklad Pakistan, Kazachstan či Mexiko.
Reakcie Slovákov na zdražovanie
Až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Edenred. „Dôsledky šetrenia na kvalitnom jedle sa môžu prejaviť vo forme dominového efektu, a to od zvýšenej chorobnosti a zníženej výkonnosti ľudí po zvýšené náklady zamestnávateľov aj štátu,“ zdôrazňuje riaditeľka pre Public Affairs Lívia Bachratá.
Viac ako tretina opýtaných, 38 %, hovorí, že sa radšej uskromní v iných oblastiach, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných 7,1 percenta respondentov kvalita stravy nie je rozhodujúca. Zároveň takmer tri štvrtiny opýtaných, 73 %, priznali, že ak im momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v reštaurácii, je ich druhou voľbou domáca príprava jedla. Suchú stravu ako sendvič či šalát radšej uprednostní 12 percent respondentov a 9 percent si zabezpečí obed z bufetu či pumpy.
Následky konzumácie lacných potravín
Práve zaraďovanie čoraz viac lacných fast foodov do našej stravy môže mať do budúcna na naše zdravie fatálne následky. „Táto spojitosť je už dávno dokázaná v štúdiách. Spracované potraviny, polotovary a fast foody sú často trojkombináciou - chutné, kalorické a zároveň lacné, pretože sú z menej kvalitných zdrojov, akými sú lacné oleje, stužené tuky a spracované nekvalitné mäso plné transmastných kyselín, ktoré patria medzi najmenej zdravé tuky. K tomu nápoje a dezerty plné glukózovo-fruktózového vysokospracovaného sirupu. Táto kombinácia dopomáha k vzniku civilizačných ochorení, akými sú cukrovka alebo srdcovo-cievne choroby,“ objasňuje lekár a odborník na zdravú výživu Boris Bajer.
Upozorňuje na no, že kvalitné jedlo nemusí byť nutne zdravé a najesť sa kvalitne vieme aj za pár eur. Ako v obchode ušetríme? „Vieme znížiť príjem mäsa, ktoré patrí medzi najdrahšie artikle, no neodporúčam mäso úplne vyradiť - patrí medzi základné piliere a zdroje bielkovín. Zelenina a ovocie, lokálne a sezónne, sú pomerne lacné, takisto ako strukoviny či obilniny. To môže byť základ stravy. Vieme vyberať v potravinách to, čo je práve v akcii. Vtedy vieme ušetriť množstvo peňazí. A nevyhadzovať potraviny. Používať tie, ktoré vedia prirodzene dlhšie vydržať. Nebáť sa napríklad konzerv so strukovinami alebo s tuniakom, alebo mrazeného ovocia a zeleniny,“ vysvetľuje lekár.
Takto nejak by mohlo vyzerať lacné a zároveň kvalitné jedlo na celý deň. „Môžete začať s ovsenými vločkami s mliekom, tvarohom a ovocím, porcia môže stáť pri výbere tovaru v akcii do 1 eura. Na desiatu si viete dať pečivo s paradajkou a so šunkou, na obed zemiaky s kuracím mäsom a dusenou cuketou s paprikou, na olovrant acidofilné mlieko a na večeru vajíčko so šošovicovým prívarkom,“ uviedol príklad odborník na výživu.
Investovať do kvalitných potravín sa podľa neho určite vyplatí. Slováci si to však podľa neho nedokážu vážiť. „Samozrejme, a viac by sme si to vážili, keby zdravotná starostlivosť nebola kompletne preplácaná. Zlá životospráva nemá krátkodobý účinok, človek nezomrie, keď bude mesiac jesť iba hamburgery s hranolkami, no z dlhodobého hľadiska to má zlé následky na naše zdravie. A zdravotná starostlivosť o chronických pacientov potom stojí veľa peňazí. V krajinách, kde funguje iba súkromný poisťovací systém, ide často o desiatky až stovky tisíc ročne,“ myslí si Boris Bajer.
9 tipov, ako sa zdravo stravovať s obmedzeným rozpočtom
Ceny potravín na Slovensku v porovnaní s EÚ
Slovensko patrilo v roku 2023 ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe. Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. V prípade samotných potravín bola SR treťou najlacnejšou krajinou v EÚ. Ceny potravín a nealko nápojov na Slovensku v roku 2023 dosahovali úroveň 82,3 % z priemeru krajín EÚ. Lacnejšie potraviny a nealko malo už len Rumunsko, a to na úrovni 75,1 % z priemeru celej EÚ. Slovensko malo podľa ŠÚ SR zároveň aj najnižšie ceny spomedzi krajín eurozóny.
Z dát tiež vyplynulo, že SR malo v rámci EÚ najnižšie ceny mäsa a mäsových výrobkov (70 % z priemeru EÚ), mlieka, syrov a vajec (84 % z priemeru EÚ). Najdrahšie potraviny a nealko nápoje malo Luxembursko, Dánsko a Írsko, ktorých úroveň bola nad priemerom EÚ.
Všetky krajiny V4 mali ceny potravín a nealko nápojov pod priemerom EÚ, avšak na vyššej úrovni ako SR. Porovnateľné ceny malo len Poľsko, ktoré bolo v celkovom rebríčku tretie najlacnejšie hneď za Slovenskom.
Podiel slovenských a zahraničných potravín
Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Taký je výsledok prieskumu, ktorý pravidelne robí Potravinárska komora Slovenska (PKS). Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta.
Slabá ponuka slovenských potravín veľa hovorí nielen o stave slovenského potravinárstva. Tomu na rozvoj dlhodobo chýba najmenej jedna miliarda eur potrebných na inovácie a nákup nových technológií, čo by umožnilo vyrovnať krok so zahraničnou konkurenciou. Nielen s tou západoeurópskou, ale najmä s českou, lebo dovoz českých produktov je najväčší spomedzi všetkých zahraničných potravín a nápojov.
Problém slabého zastúpenia slovenských potravín je podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya viacvrstvový. Bezmála 15 rokov trvajúci prieskum podielu domácich a zahraničných potravín svedčí o celkovo málo úspešnej snahe zvrátiť vývoj. Veď z 50 percent slovenských potravín na pultoch roku 2011 klesol ich podiel roku 2017 na 37,2 percenta a potom sa päť nasledujúcich rokov pomaly šplhal k 42,3 percenta (rok 2022). Posledné dva roky je slovenských potravín na pultoch opäť menej - 41,2 percenta.
Keď sa pozrieme na zastúpenie slovenských výrobkov podľa kategórií, prvé miesto si dlhodobo uchováva mlieko. Tohto roku mu namerali 73 percent, ale mliečne výrobky boli až piate iba so 49-percentným podielom.
Veľkou slabinou Slovenska je spracovanie olejov. Čo z toho, že krajina dorobí veľa repky či slnečnice, keď ju nemá kde spracovať, pretože po kedysi kľúčovom výrobcovi zostali len značky, jeho výrobný areál po predaji zamestnaneckej akciovky v Bratislave už roky neslúži svojmu účelu.
Vplyv obchodných reťazcov
Hlavným hracím poľom sú však obchody. To, čo ponúkajú, to si zákazníci kúpia. Od začiatku meraní si prvú priečku udržiava slovenský reťazec COOP Jednota. Pravda, muziku tvrdia veľké nadnárodné spoločnosti. V posledných rokoch rástol Kaufland, dostal sa na 42,5 percenta. Naopak, Lidl si podľa Go4insight pohoršil, keď medziročne padol z 34 na 29 percent.
Podľa Tomáša Bezáka, vedúceho úseku komunikácie Lidl, „čísla totiž hovoria jednoznačne, že naša podpora slovenských dodávateľov sa zvyšuje. Ak sa pozrieme na objem dodaného tovaru, roku 2023 mali slovenské firmy podiel vyše 37 percent, rok predtým to bolo 36 percent." Spoločnosť Lidl aktuálne spolupracuje takmer s tromi stovkami slovenských dodávateľov. Počas minulého roka sme zaplatili domácim výrobcom a pestovateľom vyše pol miliardy eur v nákupných cenách.
Lidl nesúhlasí so zameraním prieskumu na vystavenie slovenských potravín na pultoch. Ten podľa neho nič nehovorí o ich obľube zo strany zákazníkov a ich skutočnom odpredaji.
Porovnanie s krajinami V4
Český portál Aktuálně.cz zverejnil analýzu cien 29 vybraných potravín bežného rodinného nákupu v krajinách V4. Z analýzy vyplýva, že najdrahší nákupný košík má Slovensko (1 809 Kč), pričom v Česku stojí len o niečo menej (1 758 Kč).
Preferencie slovenských spotrebiteľov
Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebiteľov najmä obal.
Dostupnosť plnohodnotnej stravy
Aj keď sa v minulom roku situácia v prístupe k základným potravinám v Európskej únii mierne zlepšila, problém nedostatočnej dostupnosti plnohodnotnej stravy pre milióny obyvateľov pretrváva. Najväčšie problémy je možné vidieť medzi domácnosťami ohrozenými chudobou. V roku 2024 si podľa aktuálnych štatistík Eurostatu 8,5 % obyvateľov EÚ nemohlo dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent každý druhý deň. A práve medzi ľuďmi ohrozenými chudobou dosahuje Slovensko prvenstvo v celej únii.
Na národnej úrovni bol totiž najvyšší podiel ľudí ohrozených chudobou, ktorí si nemôžu dovoliť poriadne jedlo, zaznamenaný na Slovensku. Za Slovenskom v tomto rebríčku nasledovali Bulharsko s podielom 37,7 % a Maďarsko s 37,3-percentným podielom. Aj pri hodnotení podielu ľudí, ktorí si nemôžu zabezpečiť každý druhý deň plnohodnotné jedlo, z populácie neohrozenej chudobou, patrí Slovensku popredné miesto v celej EÚ.
Schopnosť dovoliť si jedlo s mäsom, rybami alebo vegetariánskym ekvivalentom každý druhý deň patrí podľa Eurostatu medzi položky sledované na úrovni domácností na výpočet miery závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie . Ide o jednu zo zložiek ukazovateľa osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.
tags: #kto #kupuje #viac #jedla #v #Európe
