Kto napísal hru Horúci zemiak a jej metaforický význam

Významné historické udalosti a zlomy sa niekedy v dejinách spájajú s nevšednými úkazmi, často len ako súhra okolností, ktoré s danou udalosťou nemajú nič spoločné. Tieto javy však dotvárajú kontext historických udalostí a nachádzajú si cestu do dokumentov. Aj Kysuce majú svoje príbehy. Tento článok sa zameriava na metaforu "horúceho zemiaka" v rôznych kontextoch, od historických udalostí zaznamenaných v kronikách až po súčasné politické diskusie.

Studnička pod Girovou a predzvesť vojny

Krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kronikár hornokysuckej dediny Čierne zachytil udalosti spojené so studničkou pod horou Girová. V 30. rokoch 20. storočia Gírová a husté lesy pod ňou tvorili scénu udalostí, ktoré kronikár zaznamenal: „Pod Girovou, ktorý vrch je najväčším v okolí, i keď jeho končiar 839 m vysoký patrí už do Sliezska, nachádza sa studienka, ktorá svojou čerstvou vodou napája smädných roľníkov, drevorubačov, pastierov, ba i turistov."

Starý gazda Vavrač z blízkych Barín chcel sa napiť, ale keď kľakol na pravé koleno a schýlil sa nad vodu, zhrozil sa. Videl ako voda v studničke viac a viac sa farbí do krvava. Vedel, čo to znamená, a udychčaný zvestoval: „Zle je, bude vojna!!! Choďte sa podívať ku studničke, čo robí voda!“

Kronikár pokračuje: „Starý Vavrač, ktorý skoro ani nedýchal a celkom splynul s tichosťou izby, ani nepozoroval, že slnko už vplulo do ružového západu, zašlo tam za Girovú a šero súmraku stmavilo izbu. Nespal, spomínal. Prebral sa až keď videl, že izba sa naplnila ľuďmi, obyvateľmi celej osady. Prišli, stáli a mlčali. Bola ich plná izba, nik sa neozval, ba ani nepozdravili jako inokedy, len chlapi dali dolu klobúky, jako v kostole."

Vavrač im povedal: „Bolo to dávno, otec mi vyprával, keď som bol chlapcom, že voľakedy za jeho detstva tiahlo tadiaľto mnoho vojska, i bitky neďaleko. Raz videl jako jeden vojak stojí pri studničke a umýva vo vode skrvavenú šabľu, od vtedy vždy, keď má byť vojna, voda sa v studienke zbarví do krvava. Po prvý raz som ju videl červenú v roku sedemšesdesiat, keď mala byť vojna s Pruskom: veru aj bola vojna. Čerňanský kronikár spomína aj inú nevšednú udalosť pred vypuknutím 1. svetovej vojny, ktorá sa stala priamo v dedine. „Pár dní pred tým videli poniektoré ženy z Čierneho neskoro zvečera letieť po nebi hviezdu, ktorá vraj zanechávala za sebou odpoly ohnivý chvost bola to vlasatica, či kométa.“ Túto kométu spomína aj kronikár v susednom Svrčinovci.

Svrčinovský kronikár uvádza: „Pamätný rok 1914 sa začínal ako ostatné roky v reťazi času. Prešla pekná jar a vrcholilo horúce leto. Občania sa pomaly pripravovali na chudobnú žatvu ovsíka a jačmeňa. Vetrík ihral s klasmi, ktoré čoskoro mali zaplniť naše stodoly… Všetko išlo ako obyčajne - a predsa! Sem tam sa pošuškávalo, že vo svete je voľajaké dusno. Starí ľudia spomínali kadejaké znamenia, akési príznaky čohosi, čo sa nedalo dobre vysloviť. „Voda je tam ako krv, nič dobrého nás nečaká“ hovorievali starí ľudia… I vlasatá kométa sa zjavila na nebi. „Tiahne za sebou metlu, ktorou Boh bude šľahať svet“ hovorili ľudia, ktorí ju videli. Prišli posledné dni horúceho júla. Kdesi v Sarajeve zahučali výstrely - a už aj vzplanul obrovský požiar. Vojna!! - ako blesk sa roznieslo po dedine.“

Symbolickou zostáva takisto skutočnosť, že boženík v Čiernom dostal len pár dní pred vypuknutím vojny nový bubon. Kronikár v Čiernom pokračuje: „Týždeň pred tým dostal vtedajší boženík čerňanský Jano Strýček Kotrys od Bydlochov nový bubon, aby ním ohlasoval vyhlášky, ako to inde býva. No, boženík nechcel bubnovaním vyhlasovať, nikdy vraj to predtým nerobil, ale keď mu notár hovoril, že musí sa bubnom oznamovať, tak hovoril, že potom bude už zle, keď on bude bubnovať…“

Zápis v čerňanskej kronike už len konštatuje: „Na druhý deň po udalosti pred Girovou sa ukázalo, že starý Vavrač i čerňanské ženy i boženík mal pravdu: bubon sa ozval!

Mapa Európy počas 1. svetovej vojny

Horúci zemiak v politike: Prehadzovanie zodpovednosti

Metafora "horúceho zemiaka" sa často používa v politike na označenie situácie, keď sa politik alebo politická strana snaží vyhnúť zodpovednosti za nepopulárne alebo kontroverzné rozhodnutie. Namiesto toho sa snažia preniesť túto zodpovednosť na niekoho iného.

Príkladom môže byť situácia, keď sa Igor Matovič v politickej diskusii snažil preniesť mikrofón na iných kandidátov, čím sa vyhol priamej odpovedi na otázku. "Ja by som sa chcel spýtať nášho budúceho pána premiéra…" začína klásť otázku pán z Lučenca. Mikrofón drží Lukáš Kyselica, no hneď ho podá Igorovi Matovičovi. Ten ho rýchlo podá ako horúci zemiak ďalej - Jožovi Pročkovi, ktorý ho odovzdá Dominikovi Drdulovi, študentovi, ktorý kandiduje z 20. miesta.

V tomto prípade mikrofón symbolizuje moc a zodpovednosť, ktorú si politici prehadzujú, aby sa vyhli ťažkým otázkam alebo nepríjemným situáciám.

Jaro Smejkal: Kuť železo, kým je horúce

V kontexte šoubiznisu, exfinalista SuperStar Jaro Smejkal použil metaforu "horúceho zemiaka" na vyjadrenie potreby rýchlo konať a využiť svoju popularitu. „Vzniklo to rýchlo preto, lebo nie je čas čakať. Som horúci zemiak, ktorý rýchlo vychladne a treba kuť železo, kým je ešte horúce. Zemiaky si nedáme!

Spisovateľ Jozef Banáš použil metaforu "horúceho zemiaka" v humornej glose o slovenských zemiačikoch. Keď zistil, že aj zemiaky nám chcú vziať, rozhodol sa Slovákov na to nahlas upozorniť. „Zemiaky si nedáme! Je na vás, ako sa zachováte. Už sa nemôžete na nič vyhovárať, už to viete. Horúci zemiak je vo vašich rukách. Teraz sa ukáže čo ste zač."

V tomto prípade "horúci zemiak" symbolizuje národnú hrdosť a potrebu brániť si svoje kultúrne dedičstvo.

Metafory, ktorými žijeme: George Lakoff a Mark Johnson

Mikuláš Kočan a jeho hra Horúci zemiak

Básnik, dramatik, autor rozhlasových hier a televíznych hier pre deti Mikuláš Kočan napísal divadelnú hru s názvom Horúci zemiak (1985). Vo väčšine svojich divadelných hier sa venuje kritike morálnych problémov spoločnosti, premenami spoločnosti a medzigeneračnými vzťahmi.

Napísal divadelné hry: Kastelán (1976), Závrat (1977), Kolotoč (1979), Gadžovia (1981), Playback (1983), Horúci zemiak (1985), Húsky,húsky, kam letíte (1991), Diabol (1994); rozhlasové hry: Hrúbky (1965), Niet tu miesta pre holuby (1966); televízne hry: Čatár Gombík rozkazuje (1964), Diamantové jablko (1968),Zabudnutá brigáda (1970), Aby sa ľudia necítili sami (1970), Bračekovci (1972), Súčet (1974), Lakmus (1976), Sila (1978).

Horúce zemiaky

Tetris: Horúci zemiak herného priemyslu

Pred 40 rokmi mladý sovietsky vedec Alexej Pažitnov vymyslel počítačovú hru, ktorá nemala obdobu. Keď sa nudil v práci vo výpočtovom stredisku sovietskeho výskumného ústavu, našiel pre svoje matematické zručnosti nové uplatnenie: spísal počítačovú hru. Prvá, primitívna verzia na sovietskom počítači Elektronika-60, bola hotová 6. júna 1984. Myšlienka vychádzala z klasickej stolnej hry pentomino, v ktorej treba hranaté geometrické obrazce podivných tvarov presne zložiť svojimi stranami k sebe do súvislej plochy. Tetris uplatnil podobnú ideu: hráč musí umiestniť zmenšujúce sa geometrické obrazce, z ktorých každý sa skladá zo štyroch štvorcov (tzv.

Skutočnosť, že v Sovietskom zväze v tom čase osobné počítače takmer neboli, nezabránila v rozšírení hry. Donekonečna sa kopírovala z jedného počítača na druhý. Príbeh o tom, ako sa Tetris dostal za železnú oponu, je hoden dobrodružného románu. Programátor Henk Rogers v roku 1989, keď pracoval v Japonsku, narazil na hru počas služobnej cesty do Maďarska. Rogers si uvedomoval trhový potenciál sovietskej hry a rozhodol sa ju prispôsobiť nie vtedy obrovským a nemotorným počítačom, ale prenosným herným konzolám. K tomu ale najprv potreboval zakúpiť licenciu, teda získať povolenie autora. Pátranie po ňom zaviedlo Holanďana do Moskvy, kde sa v tom čase iba začínali topiť ľady po desaťročiach studenej vojny. Vyzbrojený novou videokamerou a plný adrenalínu sa vydal do neznáma.

Na prepravu po Moskve si najal vodičku, ktorá mu poslúžila aj ako tlmočníčka. Doviezla ho k sovietskemu podniku Elektronorgtech dovážajúcemu a vyvážajúcemu počítačové zariadenia a programy. Ale rozhodne odmietla odprevadiť ho dovnútra, pretože "ju nepozvali". Keď nabral odvahu, vstúpil sám, a dokonca dokázal nejako vysvetliť, že má záujem kúpiť práva na Tetris. V budove v okamihu vypukol rozruch. S Alexejom Pažitnovom sa zoznámil vzápätí - za prítomnosti ďalších ôsmich ľudí, vrátane tých od tajnej polície KGB. Nasledovalo dlhé vysvetľovanie: sovietski úradníci sa snažili pochopiť koncepciu autorských práv na počítačové hry, ktorá im bola v tom čase nezrozumiteľná a úplne cudzia. "Stal sa prvým podnikateľom, ktorý na mňa osobne urobil dobrý dojem," zaspomínal Pažitnov.

Podľa Rogersovho názoru neuveriteľná popularita Tetrisu pramení z toho, že na rozdiel od väčšiny počítačových hier založených na násilí a ničení ponúka hráčom, aby sa zapojili do budovania a tvorby, a to podľa Rogersa predstavuje ďaleko príjemnejšie trávenie času, pretože lepšie zodpovedá základným potrebám každého človeka : "Ľudia chcú niečo budovať. Tetris v súčasnosti zaujíma v histórii hier čestné miesto. So získavaním honorárov mával Pažitnov v prvých rokoch predsa len problém, o čom už písali rôzne médiá. Nakoniec sa sovietsky programátor presťahoval do USA, založil s Rogersom firmu a začal dostávať plody svojej práce.

Hra	Autor	Rok vydania
Tetris	Alexej Pažitnov	1984
Horúci zemiak	Mikuláš Kočan	1985

tags: #kto #napísal #horúci #zemiak #hra