Ján Hus: Život a dielo českého reformátora
Otazníky kolem Jana Husa
Raný život a štúdiá
V mladom veku sa Hus presťahoval do Prahy, kde sa živil spevom a službou v kostoloch. Jeho správanie bolo príkladné a jeho nadšenie pre štúdium pozoruhodné. Asi od roku 1390 študoval na artistickej fakulte pražskej univerzity, kde v roku 1393 získal titul bakalára a v roku 1396 majstra (lat. magister) slobodných umení. V roku 1398 tam začal vyučovať. Študoval aj na teologickej fakulte, kde v roku 1404 získal titul bakalára a neskôr aj prednášal.
V roku 1400 bol vysvätený za kňaza a začal kázať. Najprv kázal v kostole sv. Michala. V roku 1402 bol menovaný správcom a kazateľom v Betlehemskej kaplnke, kde kázal v českom jazyku a získaval si mnohých stúpencov.
Pôsobenie v Betlehemskej kaplnke
Od roku 1402 pôsobil ako správca a kazateľ v Betlehemskej kaplnke. Betlehemská kaplnka, založená v roku 1391 a dokončená v roku 1394, bola zriadená s cieľom hlásať Božie slovo v českom jazyku.
Vo svojich kázňach, podobne ako John Viklef, kritizoval bohatý klérus, ktorý nedbal na zachovávanie Kristovho zákona. Hus v nej kázal zrozumiteľným jazykom a získaval si mnohých stúpencov. Jasne sa staval na obranu spisov Johna Viklefa a kritizoval aktuálne udalosti.
Vplyv Jána Viklefa
Ešte ako študent sa Hus zoznámil s dielom majstra z Oxfordu Johna Wyclifa (asi 1320 - 1384), teológa a stúpenca reformy cirkvi, jedného zo zástancov realizmu v spore o univerzalite.
Vychádzajúc predovšetkým z učenia anglického reformátora J. Viklefa a z príkladu českého reformátora J. Milíča z Kroměříža, sa ako kazateľ postavil na čelo hnutia žiadajúceho nápravu cirkevného života. Hoci v roku 1403 bolo cirkevnou autoritou zakázaných štyridsaťpäť Wyclifových téz, Hus preložil Wyclifov „Trialogus“ do češtiny a pomáhal pri jeho šírení.
Pre svoje učenie si postupne získal podporu obyvateľov Prahy, vplyvných osobností na dvore českého kráľa Václava IV. a spočiatku aj pražského arcibiskupa Zbyňka Zajíca z Hazmburka (†1411). Kritizoval cirkev, ktorá sa v úsilí o bohatstvo a moc spreneverila pôvodným Kristovým myšlienkam, neviazaný život duchovenstva, svätokupectvo (→ simónia), žiadal nekompromisne uvádzať do života Viklefov princíp Božieho zákona ako najvyššiu normu všetkého ľudského konania.
Spor s cirkvou a Kutnohorský dekrét
Hus sa aktívne zapojil do hnutia za reformu Cirkvi in capita et membris. Z kazateľnice ostro kritizoval morálku duchovenstva, biskupov a pápežstva. Arcibiskup Zbyněk bol k Husovi tolerantný, podporil ho vymenovaním za kazateľa na bienálnej synode. Pápež Inocent VII. však arcibiskupovi (24. júna 1405) nariadil prijať opatrenia proti Wyclifovým bludom, najmä proti doktríne impanácie v Eucharistii. Arcibiskup vyhovel a vydal synodálny dekrét proti týmto omylom - zároveň zakázal akékoľvek ďalšie útoky na duchovenstvo.
V roku 1408 dostal Zbyněk list od Gregora XII., v ktorom stálo, že Svätý Otec je informovaný o ničím nehatenom šírení Wyclifovej herézy, a najmä o sympatiách kráľa Václava k týmto sektárom. To podnietilo kráľa k prijatiu opatrení proti wyclifovcom a na univerzite to vyvolalo túžbu očistiť sa od podozrenia z herézy.
Spor o Viklefa sa stal zámienkou na riešenie sporu medzi českými majstrami a majstrami troch ďalších, tzv. univerzitných národov (poľského, saského, bavorského) o prevahu na pražskej univerzite. Na jednej strane stáli tzv. realisti - stúpenci Viklefa, ku ktorého myšlienkam sa hlásili najmä českí majstri a Hus, na druhej strane tzv. nominalisti, najmä nemeckí majstri, ktorí boli odporcami Viklefa.
Spor sa skončil 18. januára 1409, keď z podnetu Husa, Hieronyma Pražského a ďalších českých majstrov vydal český kráľ Václav IV. Kutnohorský dekrét, ktorý o. i. upravil hlasovacie právo na univerzitách v prospech českého národa. Jeho dôsledkom bol odchod nemeckých majstrov, bakalárov a študentov z Prahy a Hus bol v októbri 1409 zvolený za rektora pražskej univerzity (do 1410).
Ďalšie spory a odchod z Prahy
Husov zápas s cirkevnými inštitúciami sa vystupňoval 1410, keď verejne vystúpil proti spáleniu Viklefových spisov (na príkaz arcibiskupa Zbyňka Zajíca) a podal na pápežskú stolicu odvolanie proti arcibiskupovmu príkazu. Arcibiskup odpovedal vznesením žaloby proti Husovi. Predvolanie na pápežský súd však Hus neakceptoval, a preto na neho sudca, kardinál Odo Colona (neskorší pápež Martin V.), uvalil vo februári 1411 kliatbu.
V tom období vrcholila v cirkvi kríza (tzv. západná → schizma) sprevádzaná kupčením s odpustkami v celej Európe. Po verejnom Husovom vystúpení (7. júna 1412) proti predaju odpustkov, ktorý nariadila pápežská bula a ktoré kráľ povolil, a po následných protestoch študentov i Pražanov, došlo medzi Husom a kráľom Václavom IV. k roztržke a Hus stratil priamu panovníkovu podporu.
Pretože sa na pápežský súd nedostavil, bola na neho v júli 1412 uvalená zostrená kliatba (v Prahe deklarovaná v októbri). Hus sa odvolal na Ježiša Krista ako na najvyššieho sudcu (odvolanie pribil na bránu malostranskej veže Kamenného, dnes Karlovho mosta), a aby zabránil uplatneniu interdiktu (zákazu bohoslužieb a náboženských úkonov), ktorý sa vzťahoval na miesta jeho pobytu, asi v novembri 1412 dobrovoľne odišiel z Prahy.
Pobyt na vidieku a literárna činnosť
Na vidieku žil na hradoch Egerberk (pri Kadani), Kozí Hrádek (pri dnešnom meste Tábor) a Krakovec (pri Rakovníku v stredných Čechách). Pod ochranou proreformne naladenej šľachty kázal a venoval sa literárnej činnosti.
V úsilí oboznámiť čo najširšie vrstvy obyvateľov s podstatou svojho reformného programu, a získať tak podporu pre svoj zápas, písal čoraz častejšie po česky. V Žatci a neskôr na Kozom Hrádku, kde prežíval začiatok svojho núteného exilu, sa venoval literárnej činnosti. Práve vo veľmi krátkom rozmedzí rokov 1412 až 1413 môžeme sledovať vznik všetkých Husových v češtine písaných diel, ktoré sú plné živého jazyka a aktualít zo života dobovej spoločnosti.
Medzi jeho diela patria:
- Výklad Víry, Desatera a Páteře (modlitby Otčenáš; 1412)
- Zrcadlo hříšníka
- Dcerka. O poznání cesty pravé k spasení
- Knížky o svatokupectví (1413), v ktorých kritizoval predaj odpustkov a obsadzovanie cirkevných úradov za peniaze.
- Postila (Vyloženie svatých Čtení nedělních, 1413, tlačou prvýkrát 1563), ktorá patrila k najčítanejším českým knihám.
Husove diela napísané po česky sa vyznačujú zrozumiteľnosťou, vycibrenosťou jazyka a využívaním jazykových prostriedkov hovorovej češtiny. Z prác napísaných po latinsky sú to viaceré polemiky s protivníkmi, traktát De sex erroribus (v českej verzii ako O šesti bludech), v ktorom Hus zhrnul svoje názory na princípy kresťanského života, a jeho najvýznamnejší latinský teologický spis De ecclesia (O církvi, 1413), v ktorom, vychádzajúc z Viklefovho učenia, chápe cirkev ako spoločenstvo veriacich predurčených na spásu a žijúcich podľa Božieho zákona, pričom za hlavu cirkvi označil Ježiša Krista, a nie pápeža.
Kostnický koncil a Husova smrť
Po zvolaní kostnického koncilu, ktorý mal reformovať cirkev, zvoliť jediného pápeža a odstrániť šíriace sa herézy, sa Hus 11. októbra 1414 vydal na cestu do Kostnice, kde chcel slobodne diskutovať a obraňovať svoje učenie.
Hoci od rímsko-nemeckého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského dostal ochranný glejt (ktorý sa však nevzťahoval na sféru cirkevného práva), bol 28. novembra 1414 v Kostnici zatknutý a krátko nato ako podozrivý z herézy uväznený v dominikánskom kláštore pri Bodamskom jazere, kde ochorel. Kráľ Žigmund (už s ohľadom na svoje nástupníctvo v Českom kráľovstve) vymohol Husovo verejné vypočutie na koncile, čo bolo v prípade osoby podozrivej z herézy výnimočné.
V troch následných vypočúvaniach (5., 7. a 8. júna) boli koncilu predložené Husove traktáty, ktoré obsahovali články vyhlásené za bludné, pričom súd žiadal, aby ich Hus odvolal. Hus sa autorite koncilu nepodrobil a učenie neodvolal ani prostredníctvom pomerne voľnej formulácie. Koncil jeho názory odsúdil ako heretické a vyhlásil ho za kacíra.
Takmer mesiac sa predstavitelia koncilu pokúšali presvedčiť ho, aby svoje názory odvolal (v prípade ich odvolania mu hrozilo doživotné väzenie), Hus však po dramatickom vnútornom zápase (dokladajú to jeho početné listy z Kostnice) vytrval. Preto bol odovzdaný svetskej moci na potrestanie a 6. júla na hranici za mestom upálený; jeho ostatky boli hodené do Rýna.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 1370 | Narodenie Jána Husa v Husinci |
| 1393 | Získanie titulu bakalára na Karlovej univerzite |
| 1400 | Vysvätenie za kňaza |
| 1402 | Správca Betlehemskej kaplnky |
| 1409 | Kutnohorský dekrét |
| 1414 | Príchod do Kostnice |
| 1415 | Upálenie v Kostnici |
Odkaz Jána Husa
Husova mučenícka smrť sa stala rozhodujúcim podnetom na radikalizáciu snáh o náboženské a politické reformy v Čechách a na Morave i na vznik husitského hnutia. Jeho pomník (socha od L. Šalouna 1900 - 15) bol 1915 umiestnený na Staromestskom námestí v Prahe, v Husinci je verejnosti sprístupnený údajný Husov rodný dom s pamätníkom.
Jeho životu je venovaných množstvo básní, poviedok a románov (J. Vrchlický, S. Čech, J. S. Machar, A. Jirásek, M. V. Kratochvíl), drám (J. K. Tyl, A. Jirásek, O. Daněk) a hraný film režiséra O. V roku 1999 pápež Ján Pavol II. označil Husa za jedného z reformátorov cirkvi a vyzval katolíckych veriacich, aby Husovo dielo študovali. Súčasný pápež František vyjadril ľútosť nad Husovým upálením.
Obeť Husova v Kostnici, keď bol vyhlásený za kacíra, je signálom k reforme, revolúcii proti starému poriadku a systému v cirkvi aj vo svete. Celý program husitského hnutia bol vyjadrený v Štyroch pražských článkoch:
- Slobodné kázanie Božieho Slova
- Vysluhovanie Večere Pánovej pod obojím (chlebom a vínom nielen kňazom ale aj laikom).
- Aby kňazi svetsky nepanovali.
- Jednotné súdnictvo pre laikov i kňazov.
tags: #kto #bol #Jan #Hus #život #a
