Kto žerie gaštany? Zvieratá a ich obľúbená pochúťka

Mnoho zvierat sa v zime ukladá k spánku, ale na druhú stranu je tiež mnoho druhov, ktoré potrebujú v zime dostatok krmiva a prístrešie, aby toto chladné obdobie prežili. Poďme sa pozrieť na to, ktoré zvieratá si pochutnávajú na gaštanoch a ako im môžeme pomôcť prežiť zimu.

Sojka škriekavá a jej láska k žaluďom

Upriamme pozornosť na Sojku škriekavú (Garrulus glandarius), ktorá patrí medzi menších škodcov. Lesníci väčšinou nedajú na sojku dopustiť. Prirodzene pomáha rozširovať dubové porasty a ak sa premnožia rôzne druhy lesných škodcov, spomeňme napríklad mníšku veľkohlavú, práve sojka dokáže skonzumovať množstvo tohto nebezpečného hmyzu.

Vyskytuje sa takmer na celom území Slovenska až po hornú hranicu lesa, obýva prevažne listnaté a zmiešané lesy. Je to pomerne stály druh bez väčších populačných výkyvov. Nájdeme ju dokonca aj v mestách a to najmä v rozsiahlych parkoch. Raz ročne a to v apríli až máji zahniezdi. Hniezda stavia vysoko na stromoch, prevažne na hranici lesa. Majú tanierovitý tvar a sú pomerne plytké. Miesto na hniezdenie starostlivo vyberá výhradne samec.

Ako stavebný materiál im slúžia konáriky a hlina, pričom je hniezdo vystlané rôznymi korienkami a srsťou. Samica znáša 5 - 6 do zelena sfarbených - hnedo škvrnitých vajec. Sedí na nich len samica 16 až 17 dní. Samec vtedy zaisťuje pre ňu potravu. Po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia asi 19 - 20 dní.

Živí sa prevažne žaluďmi, bukvicami, borovicovými semenami, rôznym ovocím, väčším hmyzom vrátane tvrdších chrobákov, húsenicami, požiera dokonca aj vajcia a mláďatá z hniezd menších spevavých vtákov. Sojka je v istej miere závislá od dubových porastov, pretože žalude tvoria hlavnú zložku jej potravy. Sojka je známa aj jej zvykom ukrývania žaluďov do pôdy, čím si vlastne vytvára zimné zásoby a v čase najväčšieho strádania sa k týmto skrýšam vracia. Týmto spôsobom sa podieľa na šírení dubových porastov v nových oblastiach.

Sojka je pomerne ostražitý a plachý vták. Spôsob letu je ťažkopádny, s nepravidelnými trhavými pohybmi krídel. Biela škvrna nad čiernym chvostom je nápadná hlavne za letu. Sojky majú široké krídla na ktorých sa nachádza biela časť. Po zemi sa pohybuje skákavými pohybmi. Môžeme ich najčastejšie zahliadnuť v pároch, ale aj v menších kŕdľoch hlavne v jesennom období, kedy príležitostne zavítajú aj do mestských parkov a záhrady.

Keď hniezdia správajú sa veľmi utajene a len zriedkavo sa nám podarí dostať bližšie. Zahliadnuť ju možno len veľmi letmo. Keď sa sojky nachádzajú v dostatočnej vzdialenosti od hniezda, svojím hlasným škriekaním upozorňujú celý les na blížiace sa nebezpečenstvo.

Meria cca 34 cm a pre predstavu je to zhruba ako holub. Čierne a biele pierka chochola vie vztýčiť. Po okrajoch hlavy má výrazné hrubé čierne fúzy. Časť veľkých kroviek krídla na vonkajšej zástavici je modro-čierno mriežkovaná. Typické sú aj biele krovky pod chvostom, ktoré kontrastujú s čiernym chvostom a čiernymi krídlami. Na krídlach je taktiež biela škvrna prechádzajúca cez vnútornú predlakťovú letku.

Medzi samcom a samicou nie je zásadný rozdiel pričom mladé jedince sú tmavšie a nie sú až tak pestro sfarbené. Sojka vydáva škriekavé zvuky a nápadne sa podobajú zvukom, ktoré vydáva myšiak lesný. Sojka je majster v imitovaní iných vtáčích ale aj zvieracích zvukov. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu. Spieva len zriedka.

Sojka škriekavá (Garrulus glandarius)

Gaštany ako spestrenie jedálnička v ZOO

Školáci zvieratám v košickej zoologickej záhrade pomáhajú gaštanmi spestriť jedálny lístok. Najviac chutia gaštany danielom, muflónom, ovciam a kozám. "Milujú ich. Dokrmujeme ich ešte senom a zeleninou," prezradil riaditeľ košickej zoo Karol Seman.

Ďalšie zvieratá, ktoré konzumujú gaštany

Veveričky: Jedia hlavne semená, orechy a puky, ale aj huby a gaštany.
Daniel škvrnitý: Žerie aj plody, ako sú gaštany, žalude, bukvice či plánky a iné ovocie.

Je najodolnejší zo všetkých druhov raticovej zveri a choroby ho trápia len zriedkavo. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Zvieratká v zime a ich zvuky - čo robia zvieratká v zime | príbeh o zvieratkách

Ako pomôcť veveričkám prežiť zimu?

V zime sú veveričky aktívne iba niekoľko hodín denne. A za túto dobu musia nájsť všetku potravu, ktorú potrebujú. Veveričky sú schopné nájsť svoje úkryty znovu - napríklad, ak si schovajú potravu v parkoch alebo záhradách.

Pred príchodom zimy si veveričky schovávajú potravu na mnohých miestach po celom ich území a k týmto skrýším sa vracajú v zimných mesiacoch. Všeobecne platí, že prikrmovanie im neublíži. Veveričky sa môžu páriť už na konci zimy, preto najmä samice potrebujú v polovici zimy veľa potravy.

Pokiaľ je to možné, umiestnite kŕmenie na rôzne miesta vašej záhrady, aby sa mohli veveričky navzájom vyhnúť; potom zistíte, že sa počet návštevníkov znásobil. To najlepšie, čo môžete dať veveričkám, je kŕmna zmes.